„Aj tú najvyššiu vežu začali stavať od základov“, hovorí staré čínske príslovie. Prvým predpokladom kvalitného domu sú stabilné základy a kvalitná základová doska. Základová doska je úplne prvou stavebnou činnosťou, s ktorou sa budete musieť popasovať ešte pred samotným zahájením výstavby montovaného domu.
Správne navrhnuté a správne izolované základy domu sú kľúčom pre správne fungovanie celého budúceho objektu. V opačnom prípade treba rátať s finančne náročnou a komplikovanou sanáciou. Pokiaľ sú zlé základy, dom môže začať po rokoch pracovať a na stenách sa vytvoria praskliny. Základová doska sa ako stavebný prvok začala používať s rozšírením betónu.
V súčasnosti plnia základy obdobnú funkciu. Majú oddeliť obvodové murivo od zeme, aby nedochádzalo ku kontaktu stien s pôdou (a snehom). Zároveň pomáhajú rozložiť váhu domu na širšiu plochu a takpovediac ukotvujú dom v zemi.
S geodetom ste už pravdepodobne mohli prísť do kontaktu ešte pred vydaním samotného stavebného povolenia. Pred samotným začatím výkopových prác budete musieť využiť jeho služby znovu. Tentoraz vám pomôže s osadením stavby na pozemku. Geodet na základe výkresu určí, kde presne na pozemku bude stáť váš nový montovaný dom. Jeho polohu na pozemku vyznačí drevenými kolíkmi, na ktoré si budete môcť natiahnuť špagát a pomocou vápna vyznačiť hranice základov.
Po vyznačení hranice základov vám už nič nebráni, aby ste mohli začať naplno pracovať na základovej doske montovaného domu. Od výšky osadenia vášho domu a hmotnosti stavby sa bude odvíjať nielen hĺbka, ale aj šírka základových pásov. V žiadnom prípade však pri snahe o ušetrenie finančných prostriedkov nezmenšujte hĺbku základových pásov. Vykopanie základov do nezamŕzajúcej hĺbky pôdy má svoje opodstatnenie.
V prípade plytšie vykopaných základov sa pod ne môže dostávať voda, ktorá bude v zime mrznúť a následne zväčšovať svoj objem. Základy tak môžu byť v zimnom období vytláčané smerom hore a po oteplení budú zasa klesať dole. Takéto nežiadúce pohyby základov môžu spôsobiť poškodenie vášho domu.

Postup Výstavby Základov
Ako správne postupovať pri výstavbe základov?
Prvým krokom pri stavbe základovej dosky je tzv. zhrnutie ornice. Stavebná mechanizácia by mala najskôr stiahnuť zhruba 20 cm vrchnej vrstvy pozemku. Po tejto činnosti nasleduje vytýčenie budúceho domu. Označujú sa najmä rohy, ale aj stredové nosné priečky. V ideálnom prípade sa na tento úkon volá geodet. Ten dokáže veľmi presne pomocou GPS určiť polohu jednotlivých bodov. Na vytýčené body základovej dosky sa zatlčú kolíky. Podľa nich sa buď stavebníckym sprejom alebo nehaseným vápnom označia línie, kadiaľ má báger začať kopať.
Hĺbka a šírka výkopu sa odvíja od projektu. Zvyčajne však sú základy minimálne 40 cm široké a 80 a viac cm hlboké. Na dno výkopu sa v podľa druhu podložia zvykne dávať aj vrstva štrku, ktorá sa následne zhutní. Potom sa rozkladá zemniaca pásovina. Tá bude slúžiť na neskoršie pripojenie bleskozvodu. Ďalším krokom je umiestnenie tzv. chráničiek. V závislosti od projektu sa do výkupov dáva aj armatúra. Jej úlohou je celkové spevnenie základov, napríklad pri nestabilnom podloží. Zvyčajne sa na tento účel používajú vzájomne pospájané kari siete.
Potom sa dostáva k slovu betón, ktorý sa vyleje do pripravených výkopov. Po čiastočnom vytvrdnutí betónu (zvyčajne na ďalší deň) sa na betónové pásy začnú ukladať debniace tvárnice. Tie “nadvihnú” základovú dosku nad úroveň terénu. Podľa svahovitosti sa ukladá jeden a viac radov tvárnic. Medzičasom sa urobia kanalizačné rozvody, natiahnu sa trubky na vodu a chráničky na elektrinu.
Keď je tento proces hotový, obyčajne sa navozí časť zeminy do vnútra základovej dosky, aby sa vyrovnali vzniknuté terénne nerovnosti. Následne sa začne navážať makadam, ktorý má oddeliť betón od zeminy. Keď je celý proces hotový, makadam sa zhutní a na tento povrch sa položia kari siete. Tie majú opäť za úlohu zvýšiť pevnosť celej základovej dosky.
Potom sa opäť k slovu dostáva betón, ktorým sa celá základová doska zaleje v hrúbke zhruba 15 cm. Majiteľom ešte zostáva drobná úloha v polievaní betónovej dosky vodou v prvých dňoch od dokončenia.
Postup po vykopaní základov je nasledovný. Na dno výkopu sa v podľa druhu podložia dáva vrstva štrku, ktorá sa následne zhutní. Na zhutnenie môžete podľa potreby použiť vibrovacie dosky alebo valce. Potom sa rozkladá zemniaca pásovina. Tá bude slúžiť na neskoršie pripojenie bleskozvodu. Ďalším krokom je umiestnenie tzv. chráničiek. Do výkopov môžete dať aj armatúru, tento krok však závisí od projektu. Úlohou armatúry je celkové spevnenie základov, ak je nestabilný terén. Zvyčajne sa na tento účel používajú vzájomne pospájané kari siete.
Potom nasleduje betón, ktorý sa vyleje do pripravených výkopov. Do tuhnúceho betónu sa následne zapichujú roxorové tyče, ktoré slúžia na previazanie podzemnej a nadzemnej časti základovej dosky. Tým pádom nám vznikajú betónové pásy.
Výkopy pre základové pásy je potrebné mať vodorovné. Neplatí to však pri základovej doske vo svahu. Pri tejto základovej doske sa výkopy vykonávajú stupňovito, tzv. Základ nemusia tvoriť vždy základové pásy. Kvalitné základy môžu byť aj bez základových pásov. Na tento účel sa používa základová doska, ktorá predstavuje oceľovobetónovú platňu s hrúbkou niekoľko desiatok centimetrov. Používame ju vtedy, ak je základová pôda menej únosná alebo je pod ňou spodná tlaková voda. Okrem toho sa využíva aj tepelnoizolačný podsyp z penového skla. Do základovej jamy sa vsype a zhutní štrk z penového skla.
V súčasnej dobe sa nemusíte namáhať pri svojpomocnom a prácnom miešaní betónu. Vyrobia vám ho v betonárni a pohodlne prepravia až na váš pozemok. Toto riešenie je ideálne aj v prípadoch keď váš pozemok nie je dostatočne široký a základy nie je možné zaliať betónom priamo z klasického autodomiešavača. Betonárky disponujú autodomiešavačmi s čerpadlami alebo potom aj samostatnými autočerpadlami (tzv.
Na betonáž základových pásov vám postačí použiť betón triedy B15. Po vyliatí základových pásov si dajte záležať na vyrovnaní ich povrchu. Ideálne bude ak ich vyrovnáte a uhladíte pomocou vodováhy. Do vyrovnaného betónu sa ešte predtým ako stvrdne odporúča vertikálne zapichnúť oceľové roxorové tyče. Tyče umiestnite v rozostupoch tak, aby potom po osadení debniacich betónových tvárnic boli umiestnené približne v ich strede.
Keď je celý proces hotový, opäť sa k slovu dostáva betón, ktorým sa celá základová doska zaleje v hrúbke zhruba 15 cm. Tým je proces stavby základovej dosky hotový.
Pri výstavbe základov je vhodné využívať teréne podmienky. Základové pásy sa preto odporúča vyliať do výšky terénu. Následne nad terénom použijeme debniace tvarovky, ktoré nám zabezpečia rovnú vonkajšiu hranu základov.
V ďalšom kroku je vhodné nalepiť na vonkajšiu stranu debniacich tvárnic tepelnú izoláciu z extrudovaného polystyrénu. Ak to urobíme v tomto kroku, umožní nám to využiť samotný polystyrén ako debnenie budúcej základovej dosky.
Vo všeobecnosti platí, že hrúbka tepelnej izolácie 100 mm nalepená na vonkajšiu stranu debniacich tvárnic bezpečne slúži ako stratené debnenie pre základovú dosku hrúbky 150 mm.

Hydroizolácia Základov
Pri izolácii základov treba brať do úvahy dva faktory. Prvým je izolácia proti vode a zemnej vlhkosti, druhým faktorom je tepelná izolácia. Rovnako je rozdielom, či je objekt podpivničený alebo nepodpivničený.
Materiály na hydroizoláciu základov: Pri hydroizoláciách proti vode a zemnej vlhkosti sa môžeme v zásade stretnúť s troma typmi hydroizolácii - s povlakovou hydroizoláciou, kryštalickou hydroizoláciou a hydroizoláciou z vodotesného betónu.
Najčastejšie používanou hydroizoláciou je povlaková hydroizolácia - môže byť realizovaná dvoma spôsobmi, ktoré sa odlišujú technológiou realizácie. Prvým spôsobom je striekaná hydroizolačná hmota alebo náterová stierková hydroizolačná hmota. Druhým spôsobom je použitie nataviteľných hydroizolačných pásov, a to buď asfaltových pásov alebo plastových fólií.
Asfaltové pásy sa rozlišujú podľa materiálu asfaltu, ktorý sa použil na asfaltové pásy s asfaltom oxidovaným, APP modifikovaným a SBS modifikovaným.
Asfaltové pásy sú najčastejšie používanou hydroizoláciou spodnej stavby. Oxidované asfaltové pásy majú životnosť 10 - 15 rokov a ich kvalitatívne parametre klesajú z hľadiska životnosti. Modifikované asfaltové pásy majú životnosť 30 - 35 rokov. Tú ovplyvňuje aj ich hrúbka - čím hrubší asfaltový pás, tým je dlhšia aj životnosť.
Z plastových fólií sa môžeme najčastejšie stretnúť s polyetylénovou HDPE fóliou. Fóliové izolácie sú však náchylnejšie na mechanické poškodenie počas stavby.
- Hydroizolácia proti zemnej vlhkosti - chráni murované časti objektu pred prenikaním vody a vodnej pary.
- Hydroizolácia proti stekajúcej vode - chráni objekt pred zrážkovou vodou, ktorá sa stekaním po konštrukcii dostáva do podložia.
- Hydroizolácia proti tlakovej vode - tlaková voda vytvára v okolí objektu spojitú hladinu, ktorá pôsobí na hydroizoláciu hydrostatickým tlakom vo všetkých smeroch. K namáhaniu tlakovou vodou môže dôjsť, ak je objekt založený v málo priepustnej zemine, prípadne je založený vo svahu, kde voda, ktorá steká zo svahu, vytvorí súvislú hladinu. Vo všeobecnosti možno povedať, že je to izolácia pod úrovňou maximálnej hladiny spodnej vody.
V súčasnosti je možné navrhnúť samotnú betónovú konštrukciu tak, že kontrolujeme šírku trhliny. V tomto prípade ide o vodonepriepustný betón. Limitná šírky trhliny v betónovej konštrukcii je 0,2 mm, čím je zabezpečená vodonepriepustnosť betónu. Limitnú šírku trhliny zaistíme pomocou betonárskej výstuže a patričným statickým návrhom. Tento spôsob hydroizolácie sa nazýva aj biela vaňa. Správne navrhnutá biela vaňa má vyššiu životnosť ako bežné hydroizolácie. Používa sa skôr pri väčších konštrukciách. Životnosť bielej vane ovplyvňuje návrhová životnosť konštrukcie, pričom môže byť navrhnutá až na 100 rokov.
Odhliadnuc od skutočnosti, že máme rôzne spôsoby hydroizolácie, pri každej hydroizolácii platí, že samotná hydroizolácia musí byť vyhotovená kvalitne. Následkami zle zrealizovanej hydroizolácie sú presakovanie vody do interiéru objektu, vlhnutie múrov a následne ostatných konštrukcií, presakovanie vlhkosti na stenách a následné možné praskanie vlhkých konštrukcií.
Po zaliatí základovej dosky môžeme začať s hydroizoláciou domu. Najčastejšie používanou hydroizoláciou pre rodinné domy sú natavovacie pásy. Samotné pásy je vhodné v prvom kroku naniesť iba pod budúce nosné murivo. V prípade, že by sme ich naniesli na celú základovú dosku, riskujeme poškodenie samotnej hydroizolácie následnými stavebnými postupmi.
Ešte pred samotným nanesením je potrebné aplikovať asfaltový penetračný náter, čím zabezpečíme lepšiu priľnavosť samotného pásu ku základovej doske.
V druhom kroku nesmieme zabudnúť aspoň na minimálnu styčnú šírku samotných hydroizolačných pásov. Prakticky ide o časť hydroizolácie, ktorá by mala vyčnievať spopod muriva, aby sa dala prelepiť smerom dovnútra aj von. Odporúčaná styčná šírka je minimálne 100 mm.
Samotnú tepelnú hydroizoláciu je potrebné chrániť pred viacerými faktormi. Najhorším nepriateľom extrudovaného polystyrénu je UV žiarenie, ktoré ho postupne degraduje. Preto je potrebné naniesť krycie vrstvy hneď, ako je to možné. V prípade, že sa k extrudovanému polystyrénu bude ešte prisypávať zemina, odporúča sa k samotnému polystyrénu pripevniť nopovú fóliu, ktorá zabraňuje styku polystyrénu s vlhkosťou a chráni ho aj pred škodcami.
Dobré rady na záver: Na záver pár rád pre tých, ktorý majú dom podpivničený, prípadne, ak je časť domu osadená v teréne. Tu je potrebné nataviť izolačné pásy na vonkajší obvod obvodovej nosnej steny. Častou chybou pracovného postupu býva izolácia natavená na obmurovke, pričom následne sa vymuruje nosné murivo.
Základové pásy sa dajú riešiť aj svojpomocne, čo však neznamená manuálne. Šírku základového pásu určí statik podľa váhy budúcej stavby a únosnosti podložia. Čím je vykrojenie ryhy presnejšie, tým menej budete plytvať betónom, keď ju budete zalievať.
Ryhy na pásy hĺbite zásadne až do nezamŕzajúcej hĺbky. Tá je iná v Komárne a iná v Oravskej Lesnej. Čo ak je terén svahovitý? Klesanie ryhy by ste mali (najmä ak je súčasťou podložia aj íl) riešiť nie priamočiaro, ale formou zásekov (akoby schodov). Týmto spôsobom základový pás „zaseknete“ do klesajúceho terénu a vyhnete sa riziku, že sa zošmykne. Stavba by totiž mohla puknúť.
Pokiaľ skutočne hrozí riziko zošmyknutia stavby, je mimoriadne vhodné použiť na zhutňujúci podsyp pod základové pásy drvené penové sklo, ktoré má zhruba takú istú frakciu ako štrk, no disponuje vynikajúcimi protišmykovými vlastnosťami. Záseky (schody) na dne ryhy vysekávajte a doškrabávajte zásadne ručne. Podľa toho, ako sa potrebujete prispôsobiť terénu, nadmurujte na vytvrdnuté pásy betónové tvárnice formou strateného debnenia. Tvárnice spájajte navzájom (a takisto s pásmi) betonárskymi oceľovými výstužami (roxorovými prútmi).
Nad zhutneným štrkovým zásypom vám vyčnievajú priechody a ústia sietí. Na takto pripravený podklad súvisle položte kari sieť a zalejte betónom. Tento spôsob nemá u nás takú tradíciu ako základové pásy, ale získava si čoraz väčšiu obľubu - o to viac, ak máte na pozemku komplikovanejšie geologické pomery. Podložie vystlané geotextíliou zavozte štrkom s frakciou 16/32 mm v hrúbke závislej od terénnych pomerov (minimálne však 20 cm) a priebežne zhutňujte vibračnou doskou. Ako alternatívu môžete na podsyp použiť penové sklo. Drvené penové sklo (tzv.
Samotná základová doska musí mať hrúbku minimálne 30 cm. Ak určí statik, tak aj 60 cm, pričom musí byť vystužená jednou alebo viacerými vrstvami kari sietí 150 × 150 × 8 mm (určí statik). Takáto železobetónová doska potom nesie váhu celej stavby a rovnomerne ju rozkladá na podložie. Stúpajúce množstvo použitého betónu a oceľovej výstuže dvíha cenu v porovnaní s riešením č.
Predtým ako začnete kopať základy:
- Krok č. 1: GEOLOGICKÝ PRIESKUM POD BUDÚCIM OBJEKTOM
- Krok č. 2: ZHRNUTIE ORNICE POD BUDÚCIM OBJEKTOM
- Krok č. 3: PRESNÉ ZAMERANIE STAVBY, KTORÉ VYKONÁ GEODET
Mnohí stavebníci potrebu geologického prieskumu bagatelizujú. Riešenie si vyberáte na základe geologických pomerov.
Tip: Nepodceňujte kvalitu materiálov použitých pri zakladaní stavby, avšak jednotlivé konštrukcie nepredimenzujte. Zbytočne tým predražíte stavbu. Základy na všetkých miestach musia siahať do nezamŕzajúcej hĺbky od upraveného terénu min. -1,050 m a musia byť min. Predpokladaná max. hladina podzemnej vody je max. Základové pásy sú navrhnuté z betónu triedy C20/25 (B25), odporúčame konštrukčne ich vystužiť oceľou triedy 10 505 (R). Podkladový betón je z betónu triedy C20/25 (B25) a vystužený zváranými sieťovinami Q 131 (Ø 5,0/150 - Ø 5,0/150) pri oboch povrchoch. Hrúbka podkladového betónu je 150 mm. Pod priečkami v I. NP nie sú vyhotovené žiadne základy. Pod podkladný betón je navrhnutá vrstva zhutneného štrku v minimálnej hrúbke 150 mm. Mieru zhutnenia štrkovej vrstvy je nutné overiť. Vzhľadom na neznáme geologické zloženie základovej pôdy je potrebné počas výkopových prác prizvať na miesto stavby projektanta statiky a geológa, aby sa overila únosnosť zeminy v základovej škáre s pôvodnou rastlou zeminou. Základovú škáru treba chrániť v zmysle STN EN 73 1001, čl. Hlavnú ťahovú výstuž základového pásu je potrebné dôsledne stykovať - presahom minimálne 50 ds, prípadne zváraním.
Tabuľka: Porovnanie nákladov na základovú dosku (100 m2)
| Realizácia | Cena |
|---|---|
| Svojpomocne | Od 7 000 € |
| Profesionálna firma | Od 13 000 € |
Určite každého z nás nakoniec zaujíma cena finálneho produktu. Pri základoch sa cena určuje zvyčajne v m2. Problémom je, že cenu základov presne určiť nevieme. Ceny začínajú od 90€ za m2 a vyššie. Je to však veľmi individuálne. Za 100 m2 teda zaplatíte približne 9 000€ a vyššie. Všetko však záleží od toho, v akom teréne budete stávať, aký typ základov zvolíte a pod.
Ak bude základová doska montovaného domu zhotovená a dostatočne vyzretá, môže byť zahájená samotná výstavba vášho montovaného domu.