Skvostom ľudovej architektúry na Slovensku sú drevené kostoly. Ak hľadáte inšpiráciu na pokojný, no zároveň obohacujúci výlet, vydajte sa po stopách drevených kostolíkov, ktoré sú skrytými klenotmi slovenskej časti Karpatského oblúka. Na rôznych miestach Slovenska - od Oravy po Zemplín - sa nachádzajú unikátne drevené kostolíky, ktoré boli v roku 2008 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Predstavujú harmonické spojenie viery, tradície a prírody, pričom odrážajú tri kresťanské tradície: rímskokatolícku, gréckokatolícku a evanjelickú. Tieto stavby nie sú len nemými svedkami minulosti. V mnohých z nich sa dodnes konajú bohoslužby, čo im dodáva jedinečný duchovný rozmer. Ich zachovanie je výsledkom dlhoročného úsilia miestnych komunít, cirkví a odborníkov na pamiatkovú ochranu. Drevené kostolíky sú ideálnym cieľom pre tých, ktorí túžia po zmysluplnej turistike spájajúcej krásu prírody, ticho vidieka a dotyk s kultúrnym bohatstvom. Vydajte sa počas víkendu za týmto výnimočným dedičstvom a objavte, čo všetko môže drevo rozprávať.
V spolupráci s : Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky.
Drevený Artikulárny Evanjelický Kostol v Hronseku
Drevený artikulárny evanjelický kostol je vzácnou historickou pamiatkou spolu s drevenou zvonicou. Drevený artikulárny evanjelický kostol je spolu s drevenou zvonicou jedna z najväčších drevených stavieb v strednej Európe a nachádza sa v obci Hronsek neďaleko Banskej Bystrice. 7. júla 2008 bol drevený artikulárny kostol v Hronseku zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Drevený artikulárny kostol v Hronseku
História a Charakteristika Kostola
História vzniku dreveného kostola začína od obdobia silného katolicizmu, do obdobia, keď na scénu dejín vystupuje kežmarský gróf Imrich Tököly, ktorý za širokej podpory ľudu, Turkov a francúzskeho dvora vystúpil proti rakúskemu cisárovi Leopoldovi I. a donútil ho zvolať Šopronský snem v roku 1681. Ten potvrdil závery Viedenského mieru z roku 1606 vo veciach slobody náboženstva a povolil evanjelikom postaviť v jednej stolici 2 kostoly, v Hronseku a Ostrej Lúke.
Článok (artikula) 25 stanovoval pre stavbu chrámu tieto podmienky:
- musel byť postavený v priebehu jedného roka,
- musel byť celý z dreva, postavený bez použitia kovových prvkov,
- nesmel mať vežu,
- vchod nesmel byť priamo z ulice.
Stavba kostola začala 23. októbra 1725 a na jeseň 1726 bola hotová. Kostol bol postavený v rokoch 1725 - 1726, má pôdorys kríža, je 8 m vysoký, 26 m dlhý a 11 m široký. Má 30 okien. Stĺpy sú v záhlaví zdobené vyrezávaným jónskym ornamentom, sú dubové, ostatné časti sú väčšinou smrekové. Na dolnej časti chórov je zavesený vyrezávaný ornament v podobe lipového listu - symbol slovanského povedomia. Kostol má 1100 miest na sedenie, amfiteatrálne usporiadaných. Z každého miesta je vidieť na oltár. Má výbornú akustiku, čo ho predurčuje na organizovanie koncertov vážnej hudby. Klenba tvarom pripomína prevrátenú loď. Kostol má päť vchodov, postavených oproti sebe, 30 okien, rozmiestnených po celom obvode. Strecha je šindľová, na jej troch stranách sú dubové kríže, len nad jedným vstupom je umiestnený kohút, symbol kresťanskej bdelosti.
K oltáru kostola patrí šestica vymeniteľných obrazov, ktoré sú rozmiestnené na priečelí chórov a striedavo sa osadzujú do spoločného rámu oltára podľa aktuálnej liturgie počas roka. Obrazy sú z roku 1771 od majstra Samuela Mialoviča. Súčasný organ postavil banskobystrický majster Martin Podkonický v roku 1764. Nádvorie kostola zdobia 4 mohutné lipy, z ktorých dve sú také staré ako kostol. Súčasne s kostolom bola postavená aj zvonica tiež z roku 1726.
O ochranu a opravy kostola sa stará cirkevný zbor na čele s pani farárkou Mgr. Annou Jakušovou, s prispením dotácií z Ministerstva kultúry SR z programu „Obnovme si svoj dom“ dotovaného SPP, Banskobystrického samosprávneho kraja a prispením obce Hronsek. Banskobystrický samosprávny kraj vytvoril pre tento rok nový dotačný program, v ktorom podporuje opravu kultúrnych pamiatok na svojom území. Projekt rieši opravu strechy kostola v rozsahu 100 m2 v rámci ktorej sa realizovala demontáž starého šindľa a latovania, osadenie nového latovania a šindľovej krytiny v dvojitej pokládke, povrchový ochranný náter. Veríme, že vďaka finančnej podpore BBSK bude môcť kostol slúžiť ďalšie roky nielen bohoslužobným účelom, ale aj širokej domácej i zahraničnej turistickej verejnosti.
Evanjelický Kostol v Nových Zámkoch
Novogotický kostol postavený v roku 1905 podľa projektu architekta E. Gereyho. Je to sieňový priestor s rovným uzáverom a predstavanou vežou. Fasády sú členené lomenými oknami so šambránami a dekoratívnymi opornými piliermi. Na oltári je obraz Rozsievač od budapeštianskej maliarky Ritty Fehérovej-Boemmovej.
Evanjelický kostol v Nových Zámkoch
História Evanjelického Zboru v Nových Zámkoch
Ostrihomský arcibiskup György Széchényi vydal 29. októbra 1691 výsadnú listinu, ktorou povýšil Nové Zámky na mesto. Podľa výsadnej listiny do mesta mohli byť prijatí iba príslušníci rímsko-katolíckeho vyznania. Príslušníci iných vierovyznaní preto začali do mesta prichádzať až po revolučných zmenách roku 1848, keď uhorský snem vyhlásil v krajine náboženskú slobodu. Prichádzali úradníci, živnostníci, remeselníci, obchodníci, ľudia iných vierovyznaní, medzi nimi evanjelici a Židia, najmä zo severných krajov Slovenska.
V roku 1870 boli už predpoklady aj pre duchovný život evanjelikov. Zásluhou Lajosa Jánossyho (1869 - 1939), seniora a farára v Komárne, 30. júna 1896 vznikol cirkevný zbor bez vlastného kostola a pastora len ako filiálka (súčasť) komárňanského cirkevného zboru. V roku 1902 sa zhromaždenie filiálneho zboru rozhodlo postaviť kostol, školu a faru. Úmysel prijala cirkevná vrchnosť a podporila ho. V samotnom zbore boli horliví podporovatelia stavby kostola, ako E. Hückel, riaditeľ nemocnice, G. Jámbor, riaditeľ sporiteľne, a mnohí ďalší.
V apríli 1904 mesto darovalo novozámockým evanjelikom pozemok pre stavbu kostola a školy na vtedajšom Czuczorovom námestí. Mesto si ako podmienku stanovilo upustenie od češtiny ako liturgického jazyka a používanie výhradne maďarčiny. V priebehu rokov 1904 - 1905 bol kostol postavený. Stavba kostola bola financovaná zo zbierok veriacich a nový evanjelický kostol bol slávnostne vysvätený 15. augusta 1905 biskupom zadunajského dištriktu Dr. Frigyesom Baltikom. Na čelnom mramorovom portáli kostola bol pôvodne maďarský nápis "Erős vár a mi Istenünk" (Hrad prepevný je Pán Boh náš alebo Náš boh je silná pevnosť). Počas renovácie kostola v roku 1978 bolo motto odstránené. Dnes je na jeho mieste evanjelická ruža a kríž.
Ödön Fizély sa zaslúžil o vybudovanie fary, o stavbe ktorej rozhodlo mimoriadne presbyteriálne zasadnutie 30. septembra 1927. Z prostriedkov biskupského úradu a pôžičky od Zemskej banky bola nová fara postavená a 5. mája 1929 odovzdaná do užívania. 1. januára 1930 sa novozámocký cirkevný evanjelický a. v. zbor osamostatnil a v Nových Zámkoch bola zriadená kňazská stanica. Evanjelický cirkevný zbor v Nových Zámkoch bol dvojrečový, ale s veľkým dôrazom na bratské spolunažívanie v rámci konfesie a aj s inými vyznaniami.
Počas ničivého bombardovania Nových Zámkov 14. marca 1945 bol poškodený kostol a cirkevné objekty. Faru obsadilo vojsko, zariadenie bolo vysťahované, knižnica a archív zničené.
Súčasný Stav a Využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu. Stojí v centre mesta na Andovskej ulici.
UNESCO: Hronsek Wooden Church
tags: #evanielicky #kostol #v #okoli #nitry