História Kostola a Obce Dolná Tižina

Dolná Tižina, malebná obec v Terchovskom výbežku Žilinskej kotliny, sa nachádza vo výške 440 m n. m. Prvá písomná zmienka o obci s názvom Chysina pochádza z roku 1439 v listine kráľa Albrechta Habsburského. Neskôr sa názov menil na Chyssyna, Czizina, Tižina a od roku 1920 na Dolná Tižina.

Obec pôvodne patrila panstvu Starý hrad, neskôr ku hradu Strečno. V roku 1598 mala 23 domov a mlyn, v roku 1721 mala 21 daňovníkov. V roku 1784 sa na jej území nachádzalo 205 domov, v ktorých žilo 212 rodín a mala 1226 obyvateľov. Na začiatku 19. storočia postihol obyvateľov obce týfus a mor. V roku 1828 mala obec 340 domov, ale len 898 obyvateľov.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a prácou v lese. Medzi najstaršie stavby v obci patrí budova fary, pôvodne drevená, ktorá bola postavená v roku 1789 a Kamenný most z roku 1830. Dominantou obce je rímsko-katolícky kostol sv. Michala Archanjela, postavený v roku 1875 a obnovený v roku 1960. V jeho interiéri sa nachádzajú maľby z roku 1915 od významného slovenského maliara Jána Hanulu. Symbolmi obce sú erb spolu s pečaťou a vlajkou. Pôvodná pečať má priemer 25 mm, v jej strede je umiestnený kríček s tulipánovým kvetom. Zo znaku na pečati je odvodený aj erb obce.

Erb obce Dolná Tižina

Kostol sv. Michala Archanjela

Lokálna kaplnka Dolná Tižina bola zriadená spolu s filiálkou Zemianska Stráža v roku 1789 a na farnosť bola povýšená 21. apríla 1805. Ľudia boli veľmi chudobní, ale nábožní, dobrí, úzkostlivo dodržujúci pôsty a iné cirkevné prikázania, ako sa o tom píše v kanonickej vizitácii z roku 1828.

Prvý kostol, ktorý stál povyše dnešného smerom do farskej záhrady, postavili z darov strečnianskeho grófa Karola Serényho v roku 1792. Starý drevený kostol vyhorel, a tým vznikla potreba postaviť nový murovaný kostol, ktorého stavbu dokončili až v roku 1875 a bol zasvätený sv. Michalovi archanjelovi, ako aj starý kostol. Je vybudovaný v neskoro klasicistickom štýle a hlavným majstrom-staviteľom bol Vincent Rahák z Moravy.

Aj dnešná stavba chrámu však vyhorela a to 28. júla 1904, kedy počas požiaru zhorela na uhoľ takmer celá dedina. Požiar si vynútil opravu strechy a nové zriadenie interiéru. Veľkou stratou bolo zhorenie hudobných nástrojov dychovej kapely, ktorá dlhé roky hrávala na cirkevných i svetských slávnostiach. Dnešnú tvár získal kostol pričinením jeho nasledovníka Antona Fraštackého. V roku 1913 bol postavený hlavný a bočný oltár, ktorých zhotoviteľom bol rezbár Ján Mládenek z Kysuckého Nového Mesta. Socha blahoslavenej Panny Márie bola zakúpená v tom istom roku v San Ulrichu Gröden v Tirolsku od majstra Jozefa Reifenera.

Po požiari bol objekt prefasádovaný s uplatnením neorománskych detailov. Kostol je jednoloďový priestor s presbytériom s oblým uzáverom. Loď je zaklenutá pruskými klenbami s medziklenbovými pásmi. Fasáda je zakončená pseudorománskym oblúčkovým vlysom. Vysoká veža je umiestnená v osi západného priečelia zastrešená ihlancom. Hlavný a bočný oltár, kazateľnica a organ sú z čias po požiari stavby. Maľby v chráme sú dielom významného slovenského maliara Jozefa Hanulu pochádzajúceho z Troch Sliačov na Liptove a sú z roku 1914.

Kostol sv. Michala Archanjela v Dolnej Tižine

Duchovní Pôsobiaci vo Farnosti

V histórii farnosti Dolná Tižina pôsobilo mnoho významných duchovných, ktorí sa zaslúžili o jej rozvoj a duchovný život veriacich. Medzi nich patria:

• FODOR MICHAL
• MINÁRIK JOZEF
• ŠMELKA JÁN, Mons. Mgr.
• Dušan Monček, správca farnosti.

Títo kňazi a ďalší duchovní, ktorí pôsobili v Dolnej Tižine, zanechali nezmazateľnú stopu v živote miestnej komunity. Ich práca a obetavosť prispeli k duchovnému rastu a upevňovaniu viery v obci.

Významné Udalosti a Osobnosti

Okrem duchovných, ktorí pôsobili vo farnosti, je s Dolnou Tižinou spojených aj niekoľko ďalších významných udalostí a osobností:

• Slávnostná svätá omša pri Skale sv. Huberta
• FK FATRAN - Dolná Tižina: Futbalové mužstvo, ktoré je aktuálne na 1. mieste.

Medzi ďalšie sakrálne pamiatky v obci patria:

• Kaplnka Božie muky - na kopci nad obcou je zasvätená sv. Jánovi -krstiteľovi a predstavuje klasicistickú stavbu z konca 18. storočia.
• Kaplnka Krista -kráľa v obci postavená v rokoch 1932-1933, v pseudogotickom slohu.
• Kostol s domom smútku dostavaný v r. 1996 zasvätený Sv. Gorazdovi.

Dolná Tižina počas Druhej Svetovej Vojny

Rok 1944 priniesol do Dolnej Tižiny nepokoj a obavy. Do obce prišla čata nemeckých vojakov, ktorí sa ubytovali v školách a prerušili vyučovanie. Obyvatelia boli nútení kopať zákopy a vojnová atmosféra sa stupňovala. S prichádzajúcou jarou 1945 sa front priblížil a dedina sa ocitla pod delostreleckou paľbou.

Dňa 20. apríla 1945 Rusi oslobodili Belú a začali boj o Dolnú Tižinu. Počas bojov bola obec poškodená, domy horeli a obete si vyžiadala aj medzi civilistami. Po oslobodení sa život v obci pomaly vracal do starých koľají, no spomienky na vojnové hrôzy zostali v pamäti obyvateľov.

Po skončení druhej svetovej vojny sa ku komunistom hlásili asi tra občania, aj to čudáci, s ktorými sa ľudia v dedine moc nestýkali. Po skončení vojny v máji 1945 a po podpísaní Košického vládného programu, po zriadení novej povojnovej vlády zanikol i samostatný Slovenský štát.

Po známom komunistickom prevrate na začiatku roku 1948 sa nádeje na lepšiu budúcnosť rozptýlili. Po prevzatí moci v našej dedine komunistami sa začali rúcať vzťahy.

Povojnové obdobie a Vysťahovalectvo

Na základe medzištátnej dohody medzi Maďarskom a Československom z februára 1946 došlo k vzájomnej výmene obyvateľstva. Na juhu Slovenska ostalo veľa pôdy a hospodárstiev po vysťahovaných Maďaroch a vláda sa snažila nalákať na tieto územia ľudí z rôznych kútov republiky. Aj z Dolnej Tižiny sa v roku 1946 na dolniaky odsťahovalo 16 rodín, hlavne do Levického okresu do obce Lok a Kalná nad Hronom. Na Moravu do obce Ťřem odišli aj niektoré rodiny.

Do obce Lok sa presťahovalo najviac rodín, aj preto, že cez vojnu vyhorel celý Bačín. Do obce Kalná nad Hronom sa odsťahovali ďalšie rodiny.

Keďže medzi vysťahovalcami bol aj richtár, tak obec si zvolila nového, stal sa ním Ľudvík Maťko. Členovia výboru boli zvolený Viktor Lacek, Bačinský Ján, Pazderka Ján a Hurta Karol ako pokladník. V tomto období sa spisovali aj vojnové škody.

Tabuľka: Počet obyvateľov Dolnej Tižiny v priebehu času

Život v obci bol stále veľmi viazaný na pôdu. Vlastníctvo pôdy je veľmi dôležite pre obživu a po Bohu je najväčšia istota. Sebestačnosť ľudí je vysoká, dopestujú sa všetky hlavné potraviny, zemiaky, obilie, kapusta, ovos, zelenina. Stále platí: mať pôdu - mať istotu - mať budúcnosť.

Všetky tieto družstvá, ako aj spolok roľníkov, ktorý tiež fungoval na podobných základoch, t.j. Desaťročie od roku 1940 do roku 1950 bolo pre našu obec, ako aj pre celú krajinu veľmi búrlivé a málokto by si dovolil na začiatku tejto dekády predostrie scenár, podľa ktorého by sa mohli odvíjať udalosti v tomto kraji alebo v tejto krajine.

tags: #kostol #dolna #tizina