V tomto článku sa pokúsime čo najstručnejšie a najzrozumiteľnejšie vysvetliť hlavné typy základových konštrukcií, so zameraním na základové pásy.
Použitie a Vhodnosť Základových Pásov
Základové pásy patria medzi najpoužívanejšie typy základov pri bežnej občianskej výstavbe. Sú vhodné z hľadiska viacerých faktorov. Pásové základy slúžia na prenos lineárne pôsobiacich zaťažení zo stien alebo z úzkych pilierových radov. Pásy sú obmedzené dobrými základovými pôdami. Nenosné priečky sa podporujú základovými pásmi vtedy, ak ich tiaž je väčšia ako 50 až 60 kNm-2 (priečka z tehál hr. 150 mm a výšky 3 000 mm). Základové pásy sú ekonomické pri prípustnom normovom namáhaní základovej pôdy aspoň 0,15 MPa, inak je spravidla výhodnejšie založenie na základovej doske alebo na pilótach.
Hĺbka Založenia a Nezamŕzajúca Hĺbka
Pri základových pásoch a pätkách je potrebné, aby ich základová škára (spodná hrana základu) siahala až pod úroveň nezámrznej hĺbky. Je to z dôvodu cyklického zmrazovania a rozmrazovania v mieste základovej škáry. Je to častý problém pri takýchto menších stavbách, kde v dôsledku zmeny objemu zamrznutej a rozmrznutej vody vznikne voľný priestor pod základom a umožní tak sadnutie základovej konštrukcie, ktorá sa prejavuje prasklinami na obvodovom murive.
Určenie potrebnej hĺbky založenia závisí od toho, kde sa nachádza konštrukcia. Nezamŕzajúca hĺbka základným predpokladom na správne vyhotovenie základových pásov je zachovanie bezmrazového stavu päty základov za akýchkoľvek predpokladaných poveternostných pomerov v danej oblasti výstavby. Nezamŕzajúca hĺbka základovej škáry musí byť dodržaná po celej dĺžke mrazom namáhaných základových pásov. Hĺbka založenia závisí predovšetkým na nemrznúcej hĺbke od upraveného terénu alebo podľa mapy kde je uvedené v akej lokalite sú odporúčané nezamrzajúce hĺbky. Vnútorné pasy, ktoré sú nie sú priamo náchylné k premŕzaniu, sa spravidla navrhujú do menšej hĺbky založenia, minimálne však 50 cm do pôvodného (rastlého) terénu.
Šírka Základových Pásov a Únosnosť Pôdy
Šírka základových pásov závisí od kontaktného napätia v základovej škáre a od únosnosti základovej pôdy. V preklade to znamená, čím sú ťažšie materiály, z ktorých sa vyhotovuje objekt, prípadne čím je vyšší objekt alebo má viacero podlaží, tým bude kontaktné napätie v základovej škáre väčšie.
Šírka základu je taktiež priamo úmerná kvalite základovej pôdy. V prípade malej únosnosti základovej škáry je potreba zväčšiť šírku pasov a prípadne vykonať spevnenie základovej škáry vhodným podsypom a zhutniť. Základová doska musí mať škáru v celej ploche založenia o rovnakých vlastnostiach. Ak sa pri výkopoch zistí odlišnosť musí sa podložie upraviť.
Bežné rozmery základových pásov
Šírka základových pásov jednoduchých stavieb (napr. Rodinné domy) je bežne navrhnutá na základovej škáre 500mm až 600mm, v hornej časti sa môže zúžiť na min.
Riziko Rozdielneho Sadania
Sadanie sa prejaví v každom prípade, lebo takmer všetky základové pôdy sa pod zaťažením objektu viac alebo menej stlačia. Statický výpočet a samotné dimenzovanie základov musí zabezpečiť rovnomenné sadanie, a to len v takých rozsahoch aby sa navrhovaný objekt nepoškodil alebo esteticky a použiteľné neznehodnotil. Riziko rozdielneho sadania objektu môže vznikať pri rôznych hĺbkach základovej konštrukcie v rámci jedného objektu, alebo susediacich objektov.
Alternatívne Základové Konštrukcie
Zakladanie na pásoch však nemusí byť vždy efektívne. Jedná sa hlavne o prípady, kedy podložie vykazuje nedostatočnú únosnosť a bolo by potrebné vybudovať neúmerne široký základový pás.
Základové Rošty
Pásy, ktoré sú na seba kolmé a vzájomne sú spojené vytvárajú takzvané základové rošty. Základové pásy respektíve základové rošty sa používajú najmä pri nižších budovách so stenovým nosným systémom.
Hĺbkové Základy
Tento typ základovej konštrukcie sa najčastejšie používa pri bytovej výstavbe, administratívnej výstavbe alebo iných výškových budovách, kde prevládajúcim rozmerom je práve samotná výška budovy. Nosný systém týchto budov je zväčša skeletový(stĺpový) z dôvodu vyľahčenia celej budovy a voľného dispozičného riešenia. Pri menších budovách môže byť výnimočne aj stenový. Nakoľko pri týchto stavbách nastáva veľké vertikálne zaťaženie od jednotlivých podlaží, nedokázali by sme bežnou základovou konštrukciou ako sú napríklad základové pásy prípadne pätky vytvoriť dostatočnú plochu základovej škáry. Minimálne by to bol neekonomický návrh. Z tohto hľadiska potrebujeme čo najväčšiu plochu základovej škáry. Pevnostné vlastnosti jednotlivých vrstiev geologických profilov základovej pôdy vychádzajú priamo z ich vývoja. Spravidla býva čím hlbšie sa v základovej pôde dostaneme, tým získavame väčšiu únosnosť základovej pôdy. Pre dosiahnutie úrovní vo väčších úrovniach sa používajú práve hĺbkové základy.
Plávajúce Pilóty
Ak sa v základovej pôde nenachádza dostatočne únosná pôda, prípadne sa nachádza vo veľmi veľkej hĺbke hovoríme o tzv. plávajúcich pilótach.
Železobetónové Základové Pásy
Ak sa predpokladá väčšie zaťaženie alebo sa dom/stavba zakladá na nestabilnom podloží, používa sa tzv. železobetón. Vďaka oceľovej výstuži je totižto základový pás schopný prenášať okrem tlakového namáhania aj namáhanie ťahové.
Základová Doska
Kvalitne vykonaná základová doska je dôležitou súčasťou každej stavby. Základová doska prenáša zaťaženie celej stavby do podložia. U rodinných domov sa najčastejšie navrhujú základy domov na základové pásy, menej často je navrhnutá samostatné vystužená základová doska bez pasov tzv. švédska platňa alebo pre pasívne a nízko energetické domy na penové sklo a výnimočne sa vykonáva založenie na pilotoch.
Pri neštandardnom podloží najmä pri navážke je odporúčané posúdiť únosnosť podložia a následne navrhnúť princíp založenia. Súčasťou návrhu základovej dosky je aj hĺbka založenia a šírka základových pásov.
Výkop pre základové pásy je potreba mať vodorovné , pri realizácii základovej dosky vo svahu sa preto vykonáva základové pásy stupňovito tzv. schody. Základová doska je potom staticky stabilná . Zverte realizáciu základovej dosky odborníkom.
Izolácia Základových Pásov
Izolácia spodnej stavby sa realizuje pomocou expandovaného polystyrénu nad základovou doskou (hrúbky 250 - 300 mm). Izoláciu soklu tvorí nenasiakavá tepelná izolácia (XPS, EPS perimeter).