Božie slovo je jadrom kresťanského života a je základom Cirkvi. V posledných desaťročiach cirkevného života vzrástla vnímavosť na túto tému, zvlášť vzhľadom na kresťanské Zjavenie, na živú Tradíciu a na Sväté písmo.
Počnúc pontifikátom pápeža Leva XIII. možno povedať, že vzrastá počet vyjadrení, ktoré si viac uvedomujú dôležitosť Božieho slova a biblických štúdií v živote Cirkvi. To vyvrcholilo na Druhom vatikánskom koncile uverejnením dogmatickej konštitúcie o Božom zjavení Dei Verbum.
Ježiš Kristus v ňom žiari ako „prostredník a zároveň plnosť celého Zjavenia“. Cirkev neprestajne vyznáva, že on v každej generácii „celou svojou prítomnosťou a svojím zjavom, slovami a skutkami, znameniami a zázrakmi, najmä však svojou smrťou a slávnym zmŕtvychvstaním, a napokon zoslaním Ducha pravdy uskutočňuje a tým aj završuje Zjavenie a potvrdzuje ho Božím svedectvom, totiž že Boh je medzi nami, aby nás oslobodil z tmy hriechu a smrti a aby nás vzkriesil pre večný život“.
Na 12. riadnom generálnom synodálnom zasadaní sa pastieri, pochádzajúci z celého sveta, zjednotili okolo Božieho slova a do stredu zhromaždenia symbolicky umiestnili text Biblie, aby znova objavovali to, čo sme uprostred každodennosti náchylní považovať za samozrejmosť: skutočnosť, že Boh hovorí a odpovedá na naše otázky. Spoločne sme počúvali Pánovo slovo a slávili ho.
S týmto cieľom chcem predstaviť a prehĺbiť výsledky synody, pri čom budem stále vychádzať z Prológu Evanjelia podľa Jána (Jn 1, 1 - 18). V ňom sa nám podáva základ nášho života: Slovo, ktoré je od počiatku u Boha, sa stalo telom a prebývalo medzi nami (porov. Jn 1, 14).
Novosť biblického zjavenia spočíva v tom, že Boh sa nám dáva poznať v dialógu, ktorý túži s nami viesť. Dogmatická konštitúcia Dei Verbum predložila túto skutočnosť, pričom pripomína, že „neviditeľný Boh vo svojej nesmiernej láske sa prihovára ľuďom ako priateľom a stýka sa s nimi, aby ich pozval a prijal do spoločenstva so sebou“.
V skutočnosti Božie slovo, prostredníctvom ktorého bolo „všetko stvorené“ (Jn 1, 3) a ktoré sa „stalo telom“ (Jn 1, 14), je to isté, ktoré bolo „na počiatku“ (Jn 1, 1). Ak si tu všimneme náznaky na začiatok Knihy Genezis (porov. Gn 1, 1), v tom prípade stojíme pred počiatkom absolútnej povahy, ktorý nám rozpráva o vnútornom živote Boha. Jánov Prológ nás stavia pred skutočnosť, že Logos je skutočne odvždy a vždy samým Bohom. V Bohu teda nikdy nebol čas, keď by neexistoval Logos. Slovo jestvuje skôr ako stvorenie. Preto v srdci božského života je spoločenstvo, absolútny dar. Boh sa nám dáva poznať ako tajomstvo nekonečnej lásky, v ktorom Boh od večnosti vyslovuje svoje Slovo v Duchu Svätom.
Preto nám Slovo, ktoré je od počiatku u Boha a samo je Bohom, zjavuje Boha samého v jeho dialógu medzi božskými osobami a pozýva nás mať na ňom účasť. Pretože sme stvorení na obraz a podobu Boha, ktorý je láska, môžeme chápať seba samých, len ak prijmeme Slovo v tom porozumení, ktoré spôsobuje Duch Svätý.
Z úvah vyplývajúcich z meditácie o kresťanskom tajomstve, vyjadrenom v Jánovom Prológu, teraz treba zdôrazniť to, čo vyhlásili synodálni otcovia vo vzťahu k rôznym spôsobom používania výrazu „Božie slovo“. Právom sa hovorilo o symfónii Slova, jediného Slova, ktoré sa vyjadruje rôznym spôsobom: „viachlasným spevom“.
Synodálni otcovia hovorili v tomto súvise o analogickom spôsobe používania ľudského jazyka vo vzťahu k Božiemu slovu. Výraz „Božie slovo“ sa totiž týka jednak toho, ako nám Boh zjavuje seba samého, a na druhej strane nadobúda rozličné významy, ktoré treba brať do úvahy a dávať ich do vzájomného vzťahu tak z hľadiska teologickej reflexie, ako aj ich pastoračného použitia.
Ako nám jasne ukazuje Jánov Prológ, Logos pôvodne znamená večné Slovo, totiž jednorodeného Syna, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi, ktorý je s ním jednej podstaty: Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. No toto isté Slovo, ako tvrdí svätý Ján, „sa stalo telom“ (Jn 1, 14). Preto je Ježiš Kristus, narodený z Panny Márie, skutočne Božím Slovom a zároveň je jednej podstaty s nami. Ak je stredobodom Božieho zjavenia udalosť Krista, treba zároveň uznať, že aj samotné stvorenie, liber naturae, je tiež svojou podstatou súčasťou tejto viachlasnej symfónie, ktorou sa vyjadruje jediné Slovo.
Takisto vyznávame, že Boh odovzdával svoje Slovo v dejinách spásy, že dával počuť svoj hlas; mocou Ducha Svätého „hovoril ústami prorokov“. Božské Slovo sa teda vyjadruje v priebehu celých dejín spásy a svoju plnosť má v tajomstve vtelenia, smrti a vzkriesenia Božieho Syna.
Božie slovo je aj to slovo, ktoré hlásali apoštoli v poslušnosti výzve zmŕtvychvstalého Ježiša: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu“ (Mk 16, 15). Božie slovo sa nám teda odovzdáva v živej Tradícii Cirkvi. A napokon dosvedčené a božsky inšpirované Božie slovo je Sväté písmo, Starý a Nový zákon.
Vo vedomí základného významu Božieho slova vzhľadom na večné Božie Slovo, ktoré sa stalo telom, jediným spasiteľom a prostredníkom medzi Bohom a človekom, nás počúvaním tohto slova biblické zjavenie vedie k uznaniu, že toto Slovo je základom všetkej skutočnosti. Prológ svätého Jána vo vzťahu k božskému Logu tvrdí, že „všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo“ (Jn 1, 3). Aj List Kolosanom hovorí o Kristovi, že bol zrodený skôr ako celé tvorstvo (porov. Toto posolstvo je pre nás oslobodzujúcim slovom. Tvrdenia Svätého písma totiž ukazujú, že všetko, čo jestvuje, nie je plodom iracionálnej náhody, ale chcené Bohom a je súčasťou jeho plánu, ktorého stredobodom je ponuka účasti na Božom živote v Kristovi.
Stvorenie sa rodí z Loga a nesie v sebe nezmazateľnú stopu stvoriteľského Rozumu, ktorý usporadúva a riadi. O tejto radostnej istote spievajú žalmy: „Pánovým slovom povstali nebesia a dychom jeho úst všetky ich voje“ (Ź 33, 6) a „on riekol a stalo sa, on rozkázal a všetko bolo stvorené“ (Ź 33, 9). Všetko, čo existuje, vyjadruje toto tajomstvo: „Nebesia rozprávajú o sláve Boha a obloha hlása dielo jeho rúk“ (Ź 19, 2). Samotné Písmo nás teda povzbudzuje, aby sme pozorovaním stvorenia spoznali Stvoriteľa (porov. Múd 13, 5; Rim 1, 19 - 20).
Všetko, čo jestvuje, teda vzniká zo Slova ako creatura Verbi a všetko je povolané slúžiť Slovu. Stvorenie je miestom, kde sa odohrávajú celé dejiny lásky medzi Bohom a jeho stvorením, preto pohnútkou všetkého je spása človeka. Keď kontemplujeme vesmír v perspektíve dejín spásy, objavujeme jediné a jedinečné miesto, ktoré má človek v celom stvorení: „A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril“ (Gn 1, 27). Toto nám umožňuje plne si uvedomiť vzácne dary, ktoré sme dostali od Stvoriteľa: hodnotu vlastného tela, dar rozumu, slobody a svedomia. Tu nachádzame aj to, čo filozofická tradícia nazýva „prirodzeným zákonom“.
Veď „každá ľudská bytosť, obdarená svedomím a zodpovednosťou, zakúša vnútorné volanie konať dobro“, a teda aj odmietať zlo. Ako pripomína svätý Tomáš Akvinský, na tomto princíp...
Pritom nikto nepochybuje o tom, že Boh je spravodlivý sudca (por. Gn 18, 25; Gal 6, 7-8). Preto - pokiaľ sme na tejto zemi v stave skúšky - žijeme, skusujeme a poznáme najmä Božie milosrdenstvo. Katolícka teológia - poukazujúc na zavŕšenia milosrdného Božieho zjavenia v Ježišovi Kristovi, vtelenom Božom Synovi - ustavične zdôrazňuje, že Boh nás vykúpil, keď sme boli pred ním zlí a hriešni: „Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešnici“ (Rim 5, 8).
Žalm 105: Výzva na oslavu Božích skutkov
Žalm 105 je oslavou vernosti Boha k svojmu ľudu Izraelu a jeho zázračných skutkov v ich dejinách. Žalmista vyzýva všetkých, aby oslavovali Pána, vzývali jeho meno a rozhlasovali jeho skutky medzi národmi.
Žalm 105,1-45
1 ALELUJA. Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno, rozhlasujte jeho skutky medzi národmi.2 Spievajte mu a hrajte, rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch.3 Jeho svätým menom sa honoste; nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána.4 Hľadajte Pána a jeho moc, hľadajte vždy jeho tvár.5 Pamätajte na divy, čo učinil, na jeho znamenia a na výroky jeho úst,6 vy, potomci Abraháma, Pánovho služobníka, synovia Jakuba, vyvoleného Pánovho.7 On, Pán, je náš Boh; jeho rozhodnutia platia po celej zemi.8 Večne pamätá na svoju zmluvu, na sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim,9 na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel, na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal.10 Jakubovi to stanovil za zákon, Izraelovi za zmluvu večitú,11 keď povedal: „Tebe dám kanaánsku krajinu ako váš podiel dedičný.“12 Keď ich bolo ešte neveľa, iba niekoľko, a boli cudzincami v krajine13 a od kmeňa prechodili ku kmeňu, z jedného kráľovstva k inému národu,14 nedovolil, aby im ľudia krivdili; i kráľov karhal kvôli nim:15 „Netýkajte sa mojich pomazaných, neubližujte mojim prorokom.“16 Hlad privolal na krajinu a poničil všetku zásobu chleba.17 Pred nimi poslal muža, Jozefa, ktorého predali za otroka.18 Putami jeho nohy zovreli a jeho šiju železom;19 no potom došlo na jeho slová, Pán dokázal jeho nevinnosť.20 Vyslobodil ho posol kráľovský, prepustil ho vládca národov;21 ustanovil ho za pána svojho domu a za správcu všetkého svojho majetku,22 aby poučil jeho kniežatá podľa svojej vôle a jeho starcov učil múdrosti.23 I prišiel Izrael do Egypta a Jakub sa stal hosťom v Chámovej krajine.24 Boh tam svoj národ rýchlo rozmnožil a zdatnejším ho urobil od jeho nepriateľov.25 Prevrátil im srdcia, že znenávideli jeho ľud a ľstivo zaobchodili s jeho sluhami.26 Poslal svojho sluhu Mojžiša a Árona, ktorého si vyvolil.27 A oni medzi nimi ohlasovali jeho znamenia a zázraky v Chámovej krajine.28 Zoslal temnoty a zahalil ich, lež oni sa jeho slovám spriečili.29 Ich vody na krv premenil a pozabíjal ich ryby.30 Ich krajina sa zahemžila žabami, vnikli až do paláca kráľovho.31 Rozkázal a prileteli roje múch, všetky končiny zaplavili komáre.32 Namiesto dažďa im zoslal kamenec, žeravý oheň do ich krajiny.33 A zbil im révu i figovník, dolámal stromy na ich území.34 Rozkázal a prileteli kobylky, nespočetné množstvo sarančí.35 Zožrali všetku zeleň v krajine, zožrali všetku zemskú úrodu.36 A pobil všetko prvorodené v Egypte, prvotiny všetkej ich mužnej sily.37 Potom ich vyviedol so striebrom a zlatom a v ich kmeňoch nebol nik nevládny.38 I zaradoval sa Egypt, že už odišli, lebo strach z nich naň doľahol.39 Rozostrel oblak, aby ich tak chránil, a oheň, aby im svietil za noci.40 Keď požiadali, zoslal im prepelice a sýtil ich chlebom z neba.41 Otvoril skalu a voda vytryskla, po púšti tiekla sťa rieka.42 Lebo pamätal na slová svojho záväzku, ktoré dal Abrahámovi, svojmu služobníkovi.43 Vyviedol teda svoj ľud v radosti, vyvolených svojich s plesaním.44 A odovzdal im krajiny pohanov i zaujali majetky národov,45 aby zachovávali jeho predpisy a jeho zákon plnili. ALELUJA.
Žalmista spomína na zmluvu, ktorú Boh uzavrel s Abrahámom, Izákom a Jakubom, a na sľub, že im dá kanaánsku krajinu. Pripomína tiež utrpenie Jozefa v Egypte, zázraky, ktoré Boh vykonal pri vyvedení Izraelitov z Egypta, a jeho starostlivosť o nich na púšti.
Žalm vyjadruje vďačnosť Bohu za jeho vernosť, moc a milosrdenstvo. Zároveň je povzbudením pre Izraelitov, aby zachovávali Božie predpisy a plnili jeho zákon.
Kľúčové témy
- Božia vernosť a zmluva s Izraelom
- Božie zázračné skutky v dejinách Izraela
- Výzva na oslavu Boha a zachovávanie jeho zákona
Žalm 105 pripomína dôležitosť pamätať na Božie skutky a byť mu vďačný za jeho neustálu prítomnosť a pomoc.
Súčasná Pandemická Situácia a Božie Milosrdenstvo
Bezpochyby súčasná svetová pandemická situácie by mala viesť celé ľudstvo k zamysleniu a väčšej zodpovednosti pre Bohom i ľuďmi. Situácia ohrozenia zdravia i života pretrváva.
V rámci Konferencie biskupov Slovenska sme rozhodli o predĺžení neverejného slávenia bohoslužieb do 31. marca 2020. Je to zatiaľ predbežný termín, nikto nevie ako sa to bude vyvíjať neskôr. Podobná situácia bude zrejme trvať aj počas veľkonočných sviatkov. Na základe dekrétu z Kongregácie pre Boží kult a sviatosti, už teraz môžeme potvrdiť, že obrady veľkonočného Trojdnia, budú bez účasti verejnosti. Bližšie informácie budeme aktualizovať.
Praktické Usmernenia pre Veriacich
Viacerí sa však pýtate, ako v týchto dňoch vysluhovať sviatosti, ako spovedať a ako podávať sv. 1. Hromadné spovedanie pred sviatkami, ako ho poznáme z predchádzajúcich rokov, tentokrát nebude možné. Neplánujte si spoločné spovedanie. Vo farnostiach si však už teraz môžete na každý deň pripraviť plán spovedania jednotlivcov, možno aj s rozdelením podľa ulíc (aby sa prípadný záujem čo najviac rozdelil v čase), najlepšie na otvorenom priestranstve pri kostole. Spovedať možno po stojačky, k dispozícii pre rôzne prípady môže byť aj stolička. Potrebné je mať rúško, tak v prípade kňaza, ako aj penitenta. Dbajte na to, aby sa nevytvárali veľké rady.
2. Po sv. spovedi môže byť ponúknutá možnosť sv. prijímania. Ten, kto sa vyspovedá, s rúškom na tvári môže vojsť do kostola, kde sa nemôže dlho zdržiavať. Od povereného kňaza, resp. akolytu, prijme Eucharistiu na ruku. O povolení prijímať na ruku počas epidémie sa rozhodlo na poslednom plenárnom zasadnutí KBS v Čičmanoch. Zo strany farnosti je dobré mať pripravený dezinfekčný prostriedok, ktorý krátko pred prijímaním na ruku môže dostať každý komunikant.
Tam, kde sa zhromažďuje príliš veľa ľudí v jednom čase, je lepšie nevyhlasovať adorácie, aby sme sa vyhli plánovanému a nárazovému stretávaniu. V kostole nemajú byť modlitby spoločné - či už modlitba ruženca alebo iné pobožnosti. Treba zachovať posvätné ticho pre súkromnú modlitbu, ktorá tiež nemá trvať dlho.
V rámci preventívnych opatrení voči šíreniu ochorenia Covid-19 slovenskí biskupi 10. marca 2020 odsúhlasili, aby sa pri bohoslužbách na celom území Slovenska až do odvolania sväté prijímanie rozdávalo do rúk. Podľa odborníkov je pri podávaní svätého prijímania na ruku omnoho menšie nebezpečenstvo prenosu vírusu.
Preto žiadame kňazov, aby veriacich náležite poučili o zachovaní úcty a o spôsobe prijímania Eucharistie na ruku: veriaci majú pristupovať tak, že predložia ruky spojené vo výške hrude. Kňaz položí Eucharistiu na otvorenú dlaň veriaceho, a ten si ju sám druhou rukou vloží do úst pred kňazom. Potom odíde na svoje miesto. Treba dbať na to, aby prijímajúci neodišiel s Eucharistiou v ruke.
Modlitba v Čase Krízy
Vo štvrtok 19. marca, na slávnosť sv. Jozefa sa celé Taliansko zjednotilo v modlitbe ruženca a Loretánskych litánií prenášaných televíziou a internetovým strímingom z Baziliky sv. Jozefa v rímskej štvrti Trionfale. V tejto doposiaľ nevídanej situácii, v ktorej sa zdá, že všetko sa otriasa, pomáhajme si zostať pevní v tom, na čom skutočne záleží. Modlitba ruženca je modlitbou pokorných a svätých, ktorí v jej tajomstvách spolu s Máriou kontemplujú život Ježiša, milosrdnú tvár Otca.
Ako je to teraz so sviatosťou zmierenia? Individuálne sväté spovede na požiadanie nie sú zakázané, neodporúča sa však organizovať spoločné spovede. Prosíme zároveň veriacich, aby brali ohľad na výnimočnú situáciu a na to, že aj kňazi môžu ochorieť, a potom už nebudú k dispozícii ani tým, čo sa ocitnú v ohrození života. Nemôžeme si v týchto okolnostiach všetci žiadať všetko, na čo sme bežne zvyknutí. Veriaci z katechizmu poznajú, že existuje aj tzv. dokonalá ľútosť. Využime teraz túto možnosť. Treba si pravidelne spytovať svedomie, vzbudzovať ľútosť a hriechu sa chrániť.
Ponúka sa aj otázka na spytovanie svedomia: nezvykol som si náhodou na svätú spoveď ako na „náplasť“, ktorou prikrývam symptómy pochádzajúce z hlbších príčin, napríklad z pýchy, egoizmu, závisti, či strachu? Neopakujem tam dookola to isté, aby som odišiel, azda na chvíľu spokojný, ale bez toho, že by som sa naozaj obrátil, či posunul k lepšiemu? Teraz je príležitosť ísť do hĺbky. Premýšľať. Ľutovať. Ak spoveď skutočne potrebujem a skutočne som na ňu dobre pripravený, môžem o ňu individuálne požiadať. Berme však tento čas aj ako príležitosť na dlhšie, poriadnejšie spytovanie svedomia.
Plnomocné Odpustky v Čase Pandémie
Apoštolská penitenciária v piatok 20. marca vydala dekrét, ktorým Cirkev umožňuje získanie plnomocných odpustkov ľuďom nakazeným koronavírusom, tým, ktorí ich ošetrujú, ako aj všetkým veriacim na svete, ktorí sa za nich modlia. Tí najviac ohrození môžu získať plnomocné odpustky už po modlitbe Kréda, Otčenáša a Zdravasu v spojení s túžbou po splnení obvyklých podmienok získania odpustkov hneď ako to len bude možné.
Kňaz má podľa možností vopred upovedomiť príslušného diecézneho biskupa, ktorému prináleží určiť teritórium a prípady vo vlastnej cirkevnej oblasti. Nóta tiež pripomína možnosť dokonalej ľútosti, ako to uvádza Katechizmus (č. 1452): Keď ľútosť pochádza z lásky k Bohu milovanému nadovšetko, volá sa „dokonalá" (je to ľútosť z lásky - caritatis contritio).
Podmienky získania plnomocných odpustkov:
- Modlitba Kréda, Otčenáša a Zdravasu
- Túžba po splnení obvyklých podmienok získania odpustkov, akonáhle to bude možné
- Pre chorých a tých, ktorí sa o nich starajú, zdravotníkov a rodinných príslušníkov
- Pre veriacich, ktorí sa modlia za chorých a za ukončenie pandémie
V súčasnej situácii je dôležité pamätať na Božie milosrdenstvo a hľadať útechu a silu v modlitbe a sviatostiach. Aj keď nemôžeme byť fyzicky prítomní na bohoslužbách, môžeme sa duchovne spojiť a prosiť o Božiu pomoc a ochranu.