Žalm 27 patrí k tým málo žalmom, ktoré vyzdvihujú obrovskú dôveru, ktorá pramení z hlbokej krízy. V našej liturgii hodín sa modlí vždy v stredu prvého týždňa žaltára a je označený názvom Dôvera v nebezpečenstve.
Dávid hrajúci na harfe, Rembrandt
Charakteristickou črtou žalmu 27 je dôvera Bohu. Dnes sa budeme učiť modliť sa a pridáme sa k modlitbe s pomocou jednej modlitby z Knihy žalmov a to konkrétne žalmu 27. Poďme sa ponoriť do hlbšieho pochopenia tohto žalmu.
Štruktúra a Téma Žalmu 27
„Tento žalm je zložený z dvoch symetrických častí (v.1-6 a 7-14). Oslavuje dôverujúci triumf v Bo`iu činnosť (v.1-6) a prosiacu dôveru (v.7-14).“ Môžeme ho rozdeliť na dve časti. Prvá časť, ktorá je vytvorená veršami 1-6, vydáva svedectvo o radostnej dôvere. Druhá časť, ktorú tvoria verše 7-14, je vyjadrením prosebnej dôvery.
Dôvera a nádej bez podmienok v samotného Boha sú témami dvoch modlitieb žalmu, mali stanoviť dušu histórie Izraela, ktorá je celkom obrátená k Bohu, ktorý sa v nej prejavil ako skala spásy a celkom viedol svoj ľud k očakávaniu Mesiáša.
Výklad Jednotlivých Veršov
Prvá Časť (v. 1-6): Radostná Dôvera
v. 1 Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť? Všímame si, že žalm je uvedený krásnou antifónou. Antifóna je modlitbová veta, vhodná na opakované použitie počas modlitby. Pán je moje svetlo. Tento obraz nádherne vyjadruje dva zásadné rozmery chápania Božieho jestvovania. Boh je transcendentný, presahujúci, prevyšujúci pozemské ľudské jestvovania, ako svetlo slnka, ktoré nás ožaruje zvonka a vychádza z prameňa, ktorý my ľudia nemôžeme ani kontrolovať ani ovládnuť. Na druhej strane, Boh je zároveň vo všetkom prítomný a je ako svetlo zároveň blízky, prenikajúci. Formulácia „Pán je moje svetlo“ vyjadruje, že Pán ma prevyšuje, ale je mi zároveň jedinečným spôsobom blízky. Druhou a ešte konkrétnejšou charakteristikou Boha je vyjadrenie: Pán je moja spása. Aj tento výraz predstavuje jednu zo základných formulácií o Bohu v Starom zákone. Treťou Božou charakteristikou je formulácia, že Boh je ochranca môjho života. Aj toto vyjadrenia sa opakovane používa v žalmoch a aj v iných knihách Starého zákona (Ž 18,3; 28,8; 31,3.4.5; 37,39; 43,2; 52,9; Sir 51,2-5).
v. 2 Keď sa približujú ku mne zločinci a chcú mi zničiť telo, vtedy moji utláčatelia a nepriatelia strácajú silu a padajú. 3 Aj keby sa proti mne postavili šíky, moje srdce sa nezľakne. Obraz sa teraz napĺňa farbami boja a vojnovými zvukmi. Do popredia vystupuje bojový rozmer, lebo sa približujú zločinci. Popri vojenskom obraze približujúcich sa nepriateľov nasleduje obraz o ničení tela, kde si môžeme predstaviť divoké zviera, ktoré by chcelo roztrhať modliaceho sa. Modliaci sa je uprostred bojovej búrky, ale vzbudzuje v sebe nadprirodzenú dôveru. Akoby so svätým Pavol volal: Keď je Boh za nás, kto proti nám? (Rim 8,31). Na spôsob refrénu sa môžu zopakovať otázky z úvodu: Koho sa mám báť? Pred kým sa mám strachovať? (v. 1) A modliaci sa aj odpovedá: Moje srdce sa nezľakne. Zotrvám v dôvere.
Vo verši 4 modliaci sa zhovára so sebou samým, zopakuje sa to potom v druhej časti žalmu vo verši 8. Predstavuje to jednotiaci prvok celej modlitby. Modliaci sa túži ďalej, aby mohol pociťovať Pánovu nehu. Treťou túžbou modliaceho je kontemplácia krásy chrámu. Vo verši 5 sa vnútorná obrazotvornosť modliaceho sa vracia k spomienkam na putovanie na púšti, keď bol tiež akoby pútnikom so svojím ľudom a vtedy Boží stánok, kde bola uložená archa zmluvy, bol miestom osobitnej Božej blízkosti. Modliaci sa využíva obraz stánku, aby vyjadril, že posvätný priestor pre veriaceho predstavuje záchrannú oázu, v ktorej je ochránený pred pôsobením zla. Následne prechádza k obrazu skaly. V jeho mysli je prítomná tá najvýznamnejšia skala, ktorou je vrch Sion (Ž 40,3; 61,3; Iz 30,29).
v. 6 A už teraz dvíham hlavu nad svojich nepriateľov, čo ma obkľučujú. Tento verš uzatvára prvú časť žalmu. Je naplnený vyjadrením radostnej dôvery Bohu. Žalmista prežíva víťazný vstup do chrámu. So vzpriamenou hlavou postupuje dopredu, kým na pozadí sú nepriatelia, ktorí sú porazení a ustráchaní.
Druhá Časť (v. 7-14): Prosebná Dôvera
Teraz sa dostávame k druhej časti žalmu, ktorú tvoria verše 7-14. Od radostného prejavu dôvery k Bohu sa prechádza k prosebnému prejavu dôvery. v. Je to tradičný úvod, antifóna, prosebných modlitieb vo veľkom nebezpečenstve. Žalmista svoj vzťah k Bohu vyjadril obrazom hľadania Boha. Duchovný pohyb hľadania Boha sa teraz pripravuje zvolaním, ktoré je nasmerované k Bohu v očakávaní jeho odpovede. Otvára sa teda duchovná cesta, ktorá sa uskutočňuje ako hľadanie Božej tváre, čiže v účasti na bohoslužbe (v.
v. 8 V srdci mi znejú tvoje slová: "Hľadajte moju tvár!" Pane, ja hľadám tvoju tvár. 9 Neodvracaj svoju tvár odo mňa, neodkláňaj sa v hneve od svojho služobníka. Žalmista sa modlí na spôsob rozhovoru so sebou samým a vyjadruje svoje rozhodnutie „hľadať Božiu tvár“. Vo v. 9 však žalmista spomína možnosť, že môže prísť k odvráteniu Božej tváre, čo je obrazom chvíľ, kedy človeka prežíva svoju samotu a cíti sa opustený a vzdialený od Boha. Pri liturgii veriaci prežíva vnútornú skúsenosť s Bohom, ako keby ho mohol vidieť, ako keby mohol vytušiť jeho úsmev. Samozrejme nie je možné v pravom zmysle vidieť Božiu tvár a zostať nažive (porov. Ex 33,20), Boh prevyšuje svojím bytím aj najčistejšieho veriaceho. Je však možné vytušiť Božiu krásu a obraz „tváre“ je práve náboženským vyjadrením skúsenosti Božej blízkosti. Človek prežíva Božiu blízkosť (Božia imanencia) a zároveň si uvedomuje, ako ho Boh presahuje (Božia transcendencia), lebo Boh Stvoriteľ a človek je stvorením. Modliaci sa je istý, že bez svetla Božej tváre by jeho život nemal zmysel. Vo v. 9 si s úzkosťou predstavuje, aké by to bolo, keby nemal svetlo Božej tváre. Je zaujímavé si všimnúť, že formulácia „skryť tvár“ je synonymom Božieho hnevu.
Vrchol sa dosahuje v žiarivom a nezabudnuteľnom verši 10, v ktorom žalmista pochopí, že Božia nekonečná láska prekonáva všetky typy lásky, aj lásku otcovskú a materskú. V tejto súvislosti môžeme pripomenúť slová proroka Izaiáša: „Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba.“ (Iz 49,15), alebo text zo Sirachovca: „Maj milosrdenstvo pre siroty ako otec a nahradzuj manžela ich matke! Modliaci sa teda prosí na spôsob rozprávania so sebou samým známym zvolaním (v.
Nepriatelia sú ako rozzúrená šelma. Sú označení za krivých svedkov, čiže vedome a dobrovoľne prednášajú nepravdivé svedectvá. Boží zásah bude musieť umlčať krivých svedkov a pod ochranou Božej lásky obnoviť dobré meno modliaceho sa.
v. Túto vetu môžeme označiť ako antifónu dôvery v Boha. Je to strelná modlitba, je kráka, ale výrazná, v ktorej modliaci sa vyznáva istotu, že nestratí svoj život. V našom žalme sa pojmom „krajina žijúcich“ myslí pozemský život. Modliaci sa žalmista chce každý deň svojho pozemského života, vo svojej práci, vo svojej rodine, vo vzťahoch s inými nájsť Boha, túži, aby mohol prežívať Božiu blízkosť v malých veciach každodenného života, v Božom dennom požehnaní, v jedle i v nápojoch, v oblečení a v priateľstve, tak ako nebeské vtáky a poľné ľalie, ktoré tiež zakusujú Božiu prozreteľnosť (porov.
v. Záverečný verš sa dá chápať ako vnútorné volanie, ktoré si hovorí modliaci sa vo svojom svedomí. Je to istý druh zamyslenia sa alebo pozvania, ktoré si žalmista s Božou pomocou vzbudzuje vo vlastnom vnútri.
Z bohatstva modlitbových formulácií žalmu 27 si môžeme vybrať jednu, do ktorej sa pokúsime vhĺbiť ešte viac. Je ňou formulácia: „Pane, ja hľadám Tvoju tvár.“ (porov. v. Keď Svätý Otec pápež svätý Ján Pavol II. „Cieľom duchovného hľadania modliaceho sa človeka je teda Božia tvár. V závere zaznieva neochvejná istota môcť vidieť ,dobrodenia Pánove’ (verš 13). V jazyku žalmov ,hľadať Božiu tvár’ je často synonymom vstupovania do chrámu na oslavu a zakusovanie spoločenstva Boha Sionu. Ale tento výraz obsahuje aj mystickú požiadavku dôvernosti s Bohom cez modlitbu. V liturgii a v osobnej modlitbe teda dostávame milosť vytušiť onú tvár, ktorú počas našej pozemskej existencie nikdy nemôžeme vidieť priamo (porov. Ex 33, 20). No Kristus nám zjavil prístupnou formou Božiu tvár a sľúbil, že pri konečnom stretnutí vo večnosti - ako to spomína sv. Ján - ,ho budeme vidieť takého, aký je’ (1 Jn 3, 2). A sv. Pavol dodáva: ,z tváre do tváre’ (1 Kor 13, 12).
Veľký kresťanský spisovateľ 3. storočia, Origenes, komentujúc tento žalm, poznamenáva: ,Ak človek bude hľadať Pánovu tvár, uvidí odhalenú slávu Pána a tak sa stane rovný anjelom -, vždy bude vidieť tvár Otca, ktorý je na nebesiach.’ A sv. Augustín vo svojom komentári k žalmom takto pokračuje v modlitbe žalmistu: ,Nehľadal som nijakú odmenu od teba, ktorá by bola mimo teba, iba tvoju tvár. Tvoju tvár, Pane, hľadám. Vytrvalo budem pokračovať v tomto hľadaní. Teraz počúvajme slová sv. „A teraz, človiečik, ujdi trochu od svojich záujmov a schovaj sa na chvíľu pred svojimi rozbúrenými myšlienkami! Odhoď ťaživé starosti a uvoľni svoje úmorné napätie. Venuj sa chvíľku Bohu a trošku si v ňom odpočiň. Vojdi do izby svojho srdca, vylúč odtiaľ všetko okrem Boha a toho, čo ti ho pomáha hľadať; zatvor dvere a hľadaj ho. Môj Pane, ako dlho ešte? Dokedy budeš, Pane, na nás zabúdať? Dokedy budeš pred nami skrývať svoju tvár? (porov. Ž 13,2) Kedy na nás zhliadneš a vyslyšíš nás? Kedy dáš svetlo našim očiam a ukážeš nám svoju tvár? Zhliadni, Pane, vyslyš, osvieť nás, ukáž nám seba samého. Vráť sa k nám, aby nám bolo dobre; lebo zle nám je bez teba. Maj súcit s našou námahou a úsilím dostať sa k tebe. Veď bez teba nič nezmôžeme (porov. Nauč ma hľadať ťa a ukáž sa hľadajúcemu, lebo ťa ani hľadať neviem, ak ma to ty nenaučíš, ani nájsť nemôžem, ak sa mi sám neukážeš.
Cirkev prvých storočí nechávala recitovať tento žalm novopokrsteným ako uistenie, že „Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť.
Žalm 27
1 Dávidov žalm. Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť? Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám strachovať?
2 Keď sa približujú ku mne zločinci a chcú mi zničiť telo, vtedy moji utláčatelia a nepriatelia strácajú silu a padajú.
3 Aj keby sa proti mne postavili šíky, moje srdce sa nezľakne. Aj keby proti mne vzbĺkol boj, zotrvám v dôvere.
4 O jedno prosím Pána a za tým túžim, aby som mohol bývať v dome Pánovom po všetky dni svojho života, aby som pociťoval nehu Pánovu a obdivoval jeho chrám.
5 A on ma vo svojom stane schová v deň nešťastia, ukryje ma v skrýši svojho príbytku a postaví ma vysoko na skalu.
6 A už teraz dvíham hlavu nad svojich nepriateľov, čo ma obkľučujú. V jeho stánku mu prinesiem obetu chvály, budem spievať a hrať Pánovi.
7 Čuj, Pane, hlas môjho volania, zľutuj sa nado mnou a vyslyš ma.
8 V srdci mi znejú tvoje slová: „Hľadajte moju tvár!“ Pane, ja hľadám tvoju tvár.
9 Neodvracaj svoju tvár odo mňa, neodkláňaj sa v hneve od svojho služobníka. Ty si moja pomoc, neodvrhuj ma, ani ma neopúšťaj, Bože, moja spása.
10 Hoci by ma opustili otec aj mať, Pán sa ma predsa ujme.
11 Ukáž mi, Pane, svoju cestu a priveď ma na správny chodník, lebo mám mnoho nepriateľov.
12 Nevydávaj ma zvoli utláčateľov; veď povstali proti mne kriví svedkovia, dychtiví po násilí.
13 Verím, že uvidím dobrodenia Pánove v krajine žijúcich.
14 Očakávaj Pána a buď statočný; srdce maj silné a drž sa Pána.
Sv. Rim 8,31-37: „Čo teda na to povieme? Ak je Boh za nás, kto je proti nám? Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko?! Kto obžaluje Božích vyvolencov? Boh, ktorý ospravedlňuje? A kto ich odsúdi? Kristus Ježiš, ktorý zomrel, ba viac - ktorý bol vzkriesený, je po pravici Boha a prihovára sa za nás? Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč?
Žalmy sú v prvom rade prirodzeným a bezprostredným výrazom izraelskej nábožnosti, založenej na viere v jedného a pravého Boha. Žalmista v nich hovorí o Bohu vo forme básnických útvarov, ktorými vyjadruje svoju neoblomnú živú vieru v Boha prejavmi chvály, vďaky, prosby, dôvery, vyznania hriechov a pod.
Žalmy sa tešili veľkej obľube v prvotnej Cirkvi, ktorá ich pokladala za prameň a výraz svojej viery a svojej nábožnosti aj preto, lebo samotný Pán Ježiš sa zaiste často modlil žalmy aj vo svojom súkromnom každodennom živote a evanjelisti uvádzajú aj vyjadrenia Pána Ježiša, ktoré sú priamo citáciami žalmov (Ž 22, porov. Mt 27,46; Mk 15,34; Ž 31,6, porov. Lk 23,46). Podľa Kristovho príkladu sa žalmy čoskoro stali modlitbou kresťanov a zaujali privilegované miesto tak v súkromnej, ako vo verejnej modlitbe kresťanského ľudu už v apoštolských časoch.
Pane, ďakujeme Ti, že sa dnes môžeme stretnúť, aby sme hlbšie vnímali Tvoju prítomnosť a aby sme počúvali Tvoje slovo, v ktorom nám zjavuješ Tvoju lásku a dávaš nám spoznať Tvoju vôľu. V dnešný večer obrátime našu pozornosť ku Knihe žalmov, ktorá patrí medzi knihy Svätého písma Starého zákona.
Slovenské slovo »žalm« je odvodené od gréckeho slova psalmós, čo znamená: pieseň so sprievodom strunového nástroja, ako je harfa, citara a pod.
Essential 1_Essential 2_Essential Žalm 27
Život veriaceho je často vystavený napätiam a protivenstvám, niekedy aj odmietnutiu a dokonca aj prenasledovaniu. Správanie spravodlivého človeka obťažuje, pretože zaznieva ako výčitka v konfrontácii s mocnými a zvrátenými ľuďmi.
Avšak nie je sám a jeho srdce si zachováva prekvapujúci vnútorný pokoj pretože - ako hovorí skvelá „antifóna”, otvárajúca žalm - „Pán je moje svetlo a moja spása, ochranca života” spravodlivého (Ž 27,1). A stále sa opakuje: „Koho sa mám báť?... Pred kým sa mám strachovať?... Moje srdce sa nezľakne... Zotrvám v dôvere” (v. 1.
Modliaci sa človek totiž zveruje do Božej náruče a jeho sen je vyjadrený aj v inom žalme (porov. 23, 6): „Budem bývať v dome Pánovom mnoho a mnoho dní." Tam budem môcť „pociťovať nehu Pánovu” (Ž 27, 4), kontemplovať a obdivovať božské tajomstvo, zúčastniť sa na obetnej liturgii a vyvýšiť svoje chvály k Bohu osloboditeľovi (porov. v. 6). Pán vytvorí okolo svojho verného horizont pokoja, ktorý zanechá vonku hukot zla.
Dávidov žalm. Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť? Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám strachovať?Iz 10:17 - Svetlo Izraela bude ohňom, a jeho Svätý plameňom. I bude horieť a strávi jeho tŕnie a bodľač v jeden deň.Iz 60:19 - Slnko ti už nebude svetlom vo dne, ani k žiare ti už nezasvieti mesiac, ale Pán ti bude večným svetlom a tvoj Boh tvojou ozdobou.Mi 7:8 - Neteš sa zo mňa, nepriateľka moja, ak som padol, vstanem, ak sedím vo tme, Pán je mojím svetlom.Lk 1:79 - a zažiari tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti, a naše kroky upriami na cestu pokoja.“Jn 1:4 - V ňom bol život a život bol svetlom ľudí.Jn 8:12 - A Ježiš im zasa povedal: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.“Zjv 21:23 - A mesto nepotrebuje ani slnko, ani mesiac, aby mu svietili, lebo ho ožiaruje Božia sláva a jeho lampou je Baránok.Ž 118:6 - Pán je so mnou, nuž nebojím sa; čože mi môže urobiť človek?
Ukáž mi, Pane, svoju cestu a priveď ma na správny chodník, lebo mám mnoho nepriateľov.Ž 25:4 - Ukáž mi, Pane, svoje cesty a pouč ma o svojich chodníkoch.Ž 86:11 - Ukáž mi, Pane, svoju cestu a budem kráčať v tvojej pravde. Daj, aby moje srdce bolo prosté a malo bázeň pred tvojím menom.Ž 119:1 - Blažení tí, čo idú cestou života bez poškvrny, čo kráčajú podľa zákona Pánovho.
Očakávaj Pána a buď statočný; srdce maj silné a drž sa Pána.Iz 25:9 - A v ten deň povedia: „Hľa, toto je náš Boh, v neho sme dúfali, že nás spasí! On je Pán, v neho sme dúfali, jasajme a radujme sa z jeho spásy!Iz 33:2 - Pane, zmiluj sa nad nami, v teba dúfame, buď naším ramenom každé ráno a našou spásou v čase tiesne!Hab 2:3 - Lebo videnie je ešte na určený čas, no náhli sa ku koncu a nesklame; ak sa oddiali, čakaj naň, veď určite príde a nezmešká.Z 27,7 - V LXX a Vg namiesto "zaplesalo moje srdce" je takáto lekcia "a moje telo zasa rozkvitlo". Z 27,8 - "Hľadať Pánovu tvár" - hľadať jeho priazeň a lásku.
vera je silný: Hoci by ma opustili otec aj mae, Pán sa ma predsa ujme.
Tabuľka: Porovnanie Prvej a Druhej Časti Žalmu 27
| Prvá časť (v. 1-6) | Druhá časť (v. 7-14) |
|---|---|
| Radostná dôvera | Prosebná dôvera |
| Vyjadrenie triumfu v Božej činnosti | Prosba o pomoc a ochranu |
| Vstup do chrámu s radosťou | Hľadanie Božej tváre v ťažkostiach |