Žalmy sú jedinečnou formou oslavy Boha a modlitbou vzdávajúcou Bohu vďaku, chválu, slávu i prosbu o odpustenie. Žalm v sebe skrýva rozmer slovný (ako predstava niečoho, čo nám Boh hovorí) a rozmer spevavý, pri ktorom je zapájané vnútro človeka a jeho prežívanie.
Dnes sa pozrieme na to, ako žalmy hovoria o šťastí človeka, o hľadaní radosti a pokoja v Pánovi.
Žalm 15: Boh ako jediný zdroj šťastia
Katechéza svätého Jána Pavla II. nám približuje 15. žalm, ktorý je jasným príkladom mystického dychu. Už vyznanie viery v jeho úvode hovorí: „Ty si môj Pán. Pre mňa niet šťastia bez teba.“ (v. 2) Boh je tu predstavený ako jediné dobro, a preto si modliaci sa vybral svoje miesto v spoločenstve tých, ktorí sú verní Pánovi.
„Svätým a slávnym mužom v krajine patrí moja plná priazeň,“ (v. 3) čítame v treťom verši a žalmista preto radikálne odmieta pokušenie modloslužby s jej krvavými obradmi a rúhavými výzvami (por. v. 4). Je to jasné a konečné rozhodnutie. Náš dnešný žalm rozvíja dve témy, ktoré sú vyjadrené dvomi symbolmi.
Žalmista hovorí: „Ty, Pane, si môj podiel na dedičstve... a, je to pre mňa znamenité dedičstvo.“ (Ž 15,5.6). Svätý Augustín tento žalm komentuje takto: „Žalmista nehovorí, Bože, daj mi dedičstvo“, alebo, čo mi dáš ako dedičstvo? Hovorí: Všetko, čo mi dáš okrem seba samého mi je nanič, ale ty sám buď mojim dedičstvom, lebo si to ty, ktorého milujem.... Dúfam v Boha a chcem ho dosiahnuť a byť naplnený ním samým.
Druhá téma v našom žalme je téma dokonalého a trvalého spoločenstva s Pánom. Žalmista vyjadruje pevnú nádej, že bude uchránený od smrti a že zostane v Božej blízkosti, kde sa neumiera. (por. Ž 6,6; 87,6). Modliaci sa tu používa dva symboly. Predovšetkým je to telo.
Je tu aj druhý symbol 15. žalmu, symbol „cesty“: „Ukážeš mi cestu života.“ - hovorí verš 11. Toto je cesta, ktorá vedie k plnosti radosti v Božej prítomnosti“ k večnej slasti po pravici Pána“.
Svätý Pavol, keď hovorí o Kristovej Pasche v reči v synagóge v pizídijskej Antiochii, sa tiež odvoláva na 15. žalm: „Nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie. Lebo keď Dávid splnil vo svojom pokolení Božiu vôľu, zosnul, uložili ho k jeho otcom a videl porušenie. Ak Pán nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú.
Žalm 37: Dôvera v Pána a konanie dobra
Žalm 37 nás učí, že sa nemáme rozhorčovať nad ničomníkmi a žiarliť na tých, čo pášu neprávosť. Máme sa spoľahnúť na Pána a dobre robiť a budeme bývať v svojej krajine a tešiť sa z bezpečia.
Hľadaj radosť v Pánovi a dá ti, za čím túži tvoje srdce. Pánovi zver svoje cesty a jemu dôveruj, on sa už postará.
Tichí však zdedia zem a budú žiť v šťastí a pokoji. O život bezúhonných sa stará Pán a ich dedičstvo trvá naveky. Spása spravodlivých prichádza od Pána, on je ich ochrancom v čase súženia.
Organistka Mária: Žalm 37 - Pánovi zver svoje cesty, on sa už postará. Slová tohto žalmu ma vždy dokážu povzbudiť, najmä v ťažkých chvíľach. Pripomeniem si nimi, že sa mám na koho obrátiť, spoľahnúť a nemusím sa strachovať.
Žalm 37 - Vybrané verše:
- Verš 1: Nerozhorčuj sa nad ničomníkmi a nežiarli na tých, čo pášu neprávosť.
- Verš 5: Pánovi zver svoje cesty a jemu dôveruj, on sa už postará.
- Verš 11: Tichí však zdedia zem a budú žiť v šťastí a pokoji.
- Verš 31: V jeho srdci je zákon Boží a jeho kroky nezakolíšu.
Žalm 42 a 43: Túžba po Bohu v čase trápenia
Žalm 42 a 43 tvoria jeden celok. Veľkou témou žalmu je smäd po živom Bohu. Múdry je Stvoriteľ, ktorý nás smädom núti hľadať vodu. Nejde o nič menej ako o záchranu života.
„Ako jeleň dychtí po vodných bystrinách, tak dychtí moja duša po Tebe, ó Bože!“
Bez Pána Boha nevieme, kto a čo vlastne sme. Bez Boha môžeme síce mať a máme záplavu poznatkov o človeku, ale nepoznáme identitu človeka, nepoznáme svoju identitu. Je mučivé vedieť, že sme a nevedieť, kto sme. Čo je človek? - s touto otázkou sa filozofi trápia od pradávna, a nielen oni, ale rovnako i každý iný premýšľajúci človek. Bez viery v Boha sa na túto otázku nedá nájsť uspokojivá odpoveď.
Bez Boha nevie človek, čo je pravé šťastie. Lebo len Boh nám môže darovať šťastie, ktoré je skutočné, šťastie, ktoré sa týka celej našej bytosti - aj jej najhlbších hĺbok - a zároveň šťastie, ktoré trvá, ktoré sa neminie. Všetky biblické vety, ktoré sa začínajú slovom „blahoslavený...“, hovoria o takom dokonalom šťastí.
Aj z hlbín svojho utrpenia napísal autor tento skvelý žalm - dá sa to vyčítať z niektorých náznakov. Je ďaleko od domova, možno vo vyhnanstve. Zrejme ho trápila aj ťažká choroba. Ohrozovalo ho nepriateľstvo iných, upieralo sa mu právo. Vlny utrpenia prichádzajú ako jedna záplava za druhou. Ľudia trpiaci aj v dnešnej dobe sa do tohto obrazu ľahko zaradia. Ľahko dokážu sledovať chod jeho myšlienok a vztiahnuť ich na svoje ťažkosti.
Prekonať bolestný pocit samoty mu môže pomôcť len Ten, kto jeho, trpiaceho, pochopí v hĺbke jeho duše. Jedine Pán Boh nás môže pochopiť takto dokonale. Človek, ktorý túži po takom pochopení, po takom prekonaní svojej samoty, ten ako svoje opakuje slová: „Ako jeleň dychtí po vodných bystrinách, tak dychtí moja duša po Tebe, ó Bože.“
Osobný zápas o istotu Božej prítomnosti býva dramatický. V prečítanom žalme sa to dá jasne sledovať. Proti túžbe po Bohu, proti viere v Boha stojí výsmech tých, ktorí neveria. Autor žalmu veľmi trpí, keď sa mu druhí vysmievajú, že mu ten jeho Boh vôbec nepomáha. „Slzy sú mojím chlebom vo dne v noci, keď mi neprestajne hovoria: Kde je tvoj Boh?“
V žalme sa tri razy opakuje dialóg človeka so svojou dušou, so sebou samým: „Prečo si skleslá, duša moja, a zmietaš sa vo mne? Očakávaj Boha, lebo ešte ďakovať budem Jemu, spaseniu svojej tváre, svojmu Bohu.“
Vedená meditácia všímavosti o objatí šťastia a spokojnosti
Žalmy 127 a 128: Šťastie v rodinnom kruhu
Žalmy 127 a 128 hovoria o šťastí človeka v rodinnom kruhu. Každá rodina a predovšetkým kresťanská aj vo svojich ťažkostiach a nedokonalostiach pozemského charakteru môže byť už odteraz zdrojom veľkého šťastia a pokoja, keď členovia tejto rodiny sa usilujú a túžia žiť vo svetle a bázni Božej.
Je to postoj, ktorý by mal človek zaujať voči Bohu. Tento postoj má viacero dimenzií. Vyjadruje strach, bázeň, rešpekt, ale aj vďačnosť a obdiv.
„Budeš jesť z práce svojich rúk; budeš šťastný a budeš sa mať dobre. (Plody námahy svojich dlaní iste budeš jesť - hebr. Slovo plody označuje námahu, ktorú človek vynaloží pri práci, ale aj výsledok tejto námahy. V tomto zmysle je verš priamou odpoveďou na neistotu požívania výsledku svojej práce, ktorá odznela v Ž 127,2. Toto uistenie je o to výraznejšie, o čo viac si poslucháč žalmu uvedomí, koľko neistoty prežíval izraelský národ počas svojej existencie, najmä pod nadvládou cudzích mocností, resp. jednotlivec z ľudu pod vládnucou vrstvou, ťažiacou z námahy svojich poddaných.
„Tvoja manželka je ako plodonosný vinič vnútri tvojho domu. Tvoji synovia sú ako mládniky olivy okolo tvojho stola.
„Hľa, to je požehnanie, ktoré nájde v tomto svete ten, kto sa bojí nebies, má pred ním bázeň.“ (Ibn Ezra)
„Pokoj nad Izraelom!“ Záverečná výzva žalmu ešte umocňuje požehnanie, ktoré patrí každému v Izraeli.
Tabuľka: Kľúčové témy a verše v žalmoch o šťastí
| Žalm | Kľúčová téma | Vybrané verše |
|---|---|---|
| 15 | Boh ako jediný zdroj šťastia | "Ty si môj Pán. Pre mňa niet šťastia bez teba." (v. 2), "Ukážeš mi cestu života." (v. 11) |
| 37 | Dôvera v Pána a konanie dobra | "Pánovi zver svoje cesty a jemu dôveruj, on sa už postará." (v. 5), "Tichí však zdedia zem a budú žiť v šťastí a pokoji." (v. 11) |
| 42 & 43 | Túžba po Bohu v čase trápenia | "Ako jeleň dychtí po vodných bystrinách, tak dychtí moja duša po Tebe, ó Bože!" (Ž 42, 2) |
| 127 & 128 | Šťastie v rodinnom kruhu | "Tvoja manželka je ako plodonosný vinič vnútri tvojho domu. Tvoji synovia sú ako mládniky olivy okolo tvojho stola." (Ž 128, 3) |