Slovensko sa môže pýšiť bohatou históriou sakrálnej architektúry. V posledných rokoch pribudli nové chrámy a zrekonštruovali sa existujúce, ktoré sa stávajú centrami duchovného života a komunitného stretávania. Tento článok sa zameriava na niektoré z najnovších kostolov na Slovensku.
Medzi ne patrí aj Kostol sv. Rodiny v Považskej Bystrici, Kostol Božieho milosrdenstva v Trnave a ekumenický kostol svätého Jána Pavla II. v Demänovskej Doline.
Kostol sv. Rodiny v Považskej Bystrici: Znovuzrodenie po požiari
Na mieste, kde pred siedmimi rokmi zničil budovu požiar, dnes vzniká nový rímsko-katolícky Kostol sv. Rodiny. Projekt má symbolizovať nový začiatok pre obyvateľov sídliska SNP v Považskej Bystrici a je výsledkom tridsaťročného úsilia veriacich.
„Už o niekoľko mesiacov sa stane miestom, ktoré má prinášať nielen duchovnú posilu, ale aj priestor pre spoločné stretnutia a komunitný život,“ informovala považskobystrická samospráva na sociálnej sieti.
V roku 2018 do tla zhorela bývalá prístavba školy, čo bol jeden z najväčších požiarov v Považskej Bystrici. Primátor Karol Janas uviedol, že na zásahu bolo viac ako 50 hasičov a patrí medzi najväčšie v posledných rokoch.
Základný kameň kostola bol posvätený ešte v roku 1990 pápežom Jánom Pavlom II..
Omše sa zatiaľ konajú provizórne v priestoroch základnej školy, no nový duchovný priestor bude slúžiť tisíckam obyvateľov.
„Táto myšlienka tu bola dávno. Požehnanie pápeža dodáva projektu výnimočný význam,“ povedal pre TA3 Pavol Mazúch, dekan farnosti.
Stavbu začali aktívnejšie plánovať pred ôsmimi rokmi. Už pri prvej pápežskej návšteve Slovenska v roku 1990 Ján Pavol II. posvätil základný kameň.
Financovanie z darov veriacich
Stavba má stáť približne milión eur a financuje sa výlučne z darov veriacich, pretože na cirkevné stavby sa nevzťahujú eurofondy ani štátne dotácie.
„Celú stavbu hradíme len z vlastných zbierok a darov. Sme vďační aj za dodávateľov materiálov a služieb, ktorí sa ich snažia pre nás spraviť cenovo dostupnejšími,“ doplnil.
Kostol bude architektonicky zaujímavý - gotické oblúky, špeciálne akustické omietky a netypické riešenie vykurovania napojené na susedné pastoračné centrum.
„Momentálne pripravujeme realizáciu dažďovej kanalizácie a robíme hrubé práce. Tešíme sa na dokončovacie práce,“ doplnil Pavol Tomášek, technický dozor.
Mesto Považská Bystrica prispeje zveľadením okolia, aby vznikol priestor vhodný aj na oddych.
„S kostolom rastie aj pastoračné centrum a pripravujú sa úpravy jeho okolia. V spolupráci s mestom má vzniknúť námestie, ktoré poskytne dôstojné prostredie na oddych, stretávanie i spoločenské podujatia,“ dodali z mesta.
Kostol bude zasvätený Svätej rodine a prví veriaci by mali do nových priestorov vstúpiť už koncom roka.
„Minulý rok sa nám podarilo postaviť hrubú stavbu, teraz pokračujeme ďalšími prácami, ktoré sú náročnejšie na čas a aj na financie. Ceny vyskočili, ale niektoré sa aj znížili. Snažíme sa zaobstarávať rozumne, a preto sa zdá, že sa to napokon podarí podľa plánov,“ uviedol dekan farnosti Považská Bystrica Pavol Mazúch.
V súčasnosti prebiehajú práce na povrchovom dokončení stien, montáži zateplenia a omietok, ktoré budú v určitých miestach akustické. Strop je zaizolovaný, pripravený na montáž sadrokartónu, ktorý bude v centrálnej časti akustický s perforovanými otvormi.
„Pre nás je to prvá sakrálna budova. Do určitej miery to bola výzva, sú tu napríklad väčšie výšky, aj keď v podstate je to stavba ako každá iná. Zaujímavé je, že v kostole nebude vlastné kúrenie, bude sa len temperovať. „Zhotovili sme všetky okná a dvere, aj náročné prevedenie netypických gotických lomených oblúkov na vstupnom a oltárnom portáli. Kostolná architektúra je nezvyčajná a vzácna, a preto treba s rozvahou doriešiť všetky detaily," poznamenal dekan.
Dokončenie kostola predpokladajú v závere tohto roka.
Myšlienka vybudovať tu nový kostol vznikla približne pred tridsiatimi rokmi.
Kostol sv. Rodiny v Považskej Bystrici (Zdroj: Považská Bystrica)
Kostol Božieho milosrdenstva v Trnave
Vo štvrtok 1. mája 2025 o 10:00 bude trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch predsedať slávnostnej svätej omši, pri ktorej konsekruje nový Kostol Božieho milosrdenstva v Trnave - Prednádraží. Slávnosť bude v priamom prenose vysielať TV LUX, čím sa umožní účasť aj veriacim, ktorí nemôžu byť osobne prítomní.
Trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch vo štvrtok 1. mája slávnostne konsekroval nový Kostol Božieho milosrdenstva v Trnave, v ktorom bola zároveň prijatá relikvia svätej Faustíny Kowalskej.
Spomienku svätého Jozefa si veriaci na sídlisku Prednádražie pripomenuli slávením svätej omše, počas ktorej bol konsekrovaný nový farský kostol. Výstavba chrámu sa začala v Roku sv.
Na slávnostnej konsekrácii sa zúčastnil aj emeritný arcibiskup Ján Sokol, generálni vikári Peter Šimko a Róbert Kiss a viacerí kňazi z Trnavského dekanátu.
Hlavným celebrantom a kazateľom bol arcibiskup Orosch, ktorý vo svojej homílii veriacich povzbudil, aby budovali hodnotné diela na základe správnych morálnych princípov.
„Keď vstupujeme hlbšie do tajomstiev života, uvedomujeme si, že človek je strojcom nielen pokoja, radosti a hodnôt, ktoré prinášajú svetu požehnanie, ale, žiaľ, niekedy aj ich opakom,“ uviedol.
V ďalšej časti kázne poukázal na prepojenie viery a národnej identity.
Vyjadril vďaku Bohu za to, že v čase, keď sa vo svete mnohé kostoly zatvárajú, sú na Slovensku v ten istý deň konsekrované tri nové chrámy - jeden v Trnave a dva na Spiši.
„Keď som prišiel do Trnavy, pripravovali ma na rôzne ťažkosti, ale bol som milo prekvapený pomocou veriacich. Vždy sa našli dobrí ľudia, ktorí ochotne priložili ruku k dielu. Zdôraznil tiež význam duchovného vedenia svätého Jozefa, ktorého pomoc viackrát pocítil.
„Aj keď som vždy nevedel, čo presne mám robiť, spomenul som si na sv. Jozefa, ktorý tiež neraz nechápal, čo sa deje, no dôveroval Prozreteľnosti. Preto som si želal, aby bol na mozaike nášho kostola zobrazený so srdcom,“ vysvetlil.
Pripomenul tiež slová Svätého Otca Františka z apoštolského listu Patris corde - „S otcovským srdcom“ - ako aj odkaz sv. Jána Pavla II., ktorý hovoril o troch srdciach a jednej láske: Srdce Panny Márie, srdce sv.
Kostol Božieho milosrdenstva v Trnave (Zdroj: TK KBS)
Nový kostol v Ružomberku - Klačne a rekonštruovaný kostol v Liptovských Kľačanoch
V ten istý deň, 1. mája, o 10:00, bude spišský biskup Mons. František Trstenský predsedať posviacke nového kostola v Ružomberku - Klačne. Kostol sa stane novým centrom duchovného života pre veriacich na sídlisku Klačno.
V nedeľu 4. mája 2025 o 10:00 bude biskup Trstenský sláviť aj posviacku zrekonštruovaného kostola v Liptovských Kľačanoch.
Ekumenický kostol sv. Jána Pavla II. v Demänovskej Doline
V Demänovskej doline stavajú nový kostol. V obci Demänovská Dolina pokračuje výstavba nového ekumenického kostola svätého Jána Pavla II., ktorý bude duchovným, kultúrnym a spoločenským centrom tejto horskej oblasti. Po rokoch plánovania a príprav sa tento projekt posunul do svojej realizačnej fázy.
„Nový ekumenický kostol bude slúžiť nielen miestnym obyvateľom, ale aj návštevníkom doliny - turistom, lyžiarom a všetkým, ktorí do týchto končín prichádzajú za oddychom či duchovným načerpaním. Doplnila, že architektonický návrh rešpektuje prírodný charakter Demänovskej Doliny a spája moderné prvky s tradičnými hodnotami sakrálnej architektúry.
Základný kameň kostola svätého Jána Pavla II. v Demänovskej Doline požehnal pápež František na svätej omši v Šaštíne-Strážach 15.
Na cirkevné stavby sa nevzťahujú dotácie či eurofondy.
Ekumenický kostol sv. Jána Pavla II. v Demänovskej Doline (Zdroj: Liptov TV)
Nový evanjelický kostol v Kežmarku
Evanjelický Nový kostol v Kežmarku je jedným z najunikátnejších kostolov na Slovensku. S jeho výstavbou sa začalo v roku 1872. Architektúru nového kostola navrhol dánsky architekt Teofil von Hansen, ktorý bol známy svojimi výnimočnými projektami. Kostol je známy svojím jednoduchým, ale elegantným dizajnom, ktorý odráža modernistické architektonické princípy. Jeho interiér je priestorný s vysokými stropmi a veľkými oknami, ktoré poskytujú veľa prirodzeného svetla a vytvárajú pocit otvoreného priestoru.
V druhej polovici 19. storočia čelili kežmarskí evanjelici nevyhnutnej potrebe nahradiť starý drevený artikulárny kostol, ktorý sa stal nebezpečným kvôli zlému stavu. V roku 1870 požiadali o pomoc renomovaného dánskeho architekta Teofila von Hansena, ktorý im poskytol originálne plány, údajne pôvodne určené pre Orient. Hansenov návrh bol výnimočný a zjednocoval prvky rôznych architektonických štýlov vrátane byzantského, románskeho, renesančného, maurského a orientálneho. Stavba bola zahájená v roku 1872 a hoci bola dokončená až v roku 1894, výsledkom bol kostol s unikátnym dizajnom, ktorý kombinuje tradičné a exotické prvky. Kostol je známy svojím nezvyčajným červeno-zeleným sfarbením a pôsobivou vežou, v ktorej sú umiestnené tri zvony. Stavba tiež zahŕňa mauzóleum Imricha Thökölyho, významného kežmarského rodáka a veliteľa povstania uhorskej šľachty.
Okrem svojej architektonickej hodnoty, Nový evanjelický kostol slúži ako dôležité komunitné centrum pre evanjelickú komunitu v Kežmarku, poskytujúc miesto pre bohoslužby, duchovné stretnutia, ako aj kultúrne a spoločenské udalosti.
Na mieste niekdajšej vodnej priekopy sa v roku 1872 konal slávnostný výkop pre zahájenie výstavby Nového evanjelického chrámu. Nový evanjelický kostol mal byť vo veľkom štýle. Preto bol oslovený najlepší architekt v monarchii Teofil Hansen, ktorý cirkvi podaroval podrobné plány. Staviteľ ich úplne nedodržal pre chýbajúce financie. Preto na vežu neosadili hodiny. Dnes Nový evanjelický kostol udáva nezameniteľnú tvár mesta. Charakteristické červené sfarbenie omietky doplnené o zelené prvky upúta a zároveň robí zo stavby orientačný bod. Aj keď architektonické stvárnenie láka k mylnej domnienke, že sa jedná o orientálnu stavbu, nie je to pravda. Prvé, čo zaujme v interiéri, je prísna symetria. Raritou chrámu sú dve kazateľnice. Pohľad cez majestátne čierne stĺporadie privádza zrak k oltárnemu priestoru. Ten sa nachádza na netradičnej západnej strane. Na symetricky rozložené lavice sa môže usadiť až 900 ľudí, pričom počas Bohoslužieb sedávali vľavo muži a vpravo ženy. Nádherne symetrický je aj organ umiestnený v zadnej časti kostola na chóre so svojimi 1 869 píšťalami.
Len málo chrámov má tú česť poskytnúť pokoj ostatkom vladárov. Imrich Thököly (1657 - 1705), sedmohradské knieža a nekorunovaný kráľ Horného Uhorska, zohral významnú úlohu v dejinách Kežmarku, Uhorska i Sedmohradska. Od roku 1981 je Nový evanjelický kostol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V tesnej blízkosti sa nachádza Drevený artikulárny kostol (UNESCO) a výnimočná evanjelická Lyceálna Knižnica so 150 000 zväzkami kníh. Mesto ponúka samozrejme viac.
Nový evanjelický kostol v Kežmarku (Zdroj: Wikipedia)
Nový chrám v Trenčíne pre gréckokatolíckych veriacich
V Trenčíne pribudol nový chrám, slúži gréckokatolíckym veriacim. Stavali ho sedem rokov a vznikol prevažne z milodarov. Do trenčianskeho svätostánku dochádzajú ľudia zo širokého okolia - z Myjavy či Považskej Bystrice.
Väčšina gréckokatolíckych veriacich žije na východnom Slovensku. No mnohé rodiny sa v minulosti presťahovali za prácou či štúdiom aj na opačný koniec krajiny. V Trenčíne rástol dopyt veriacich po vlastnom chráme.
„K farnosti Trenčín patria všetci, ktorí sa hlásia ku gréckokatolíckej cirkvi - od Považskej Bystrice, Trenčína, cez Ilavu aj Myjavu. Tento chrám vznikol z veľkej túžby veriacich a najmä z ich milodarov. Mali sme veľkú podporu ľudí z celého Slovenska,“ hovorí gréckokatolícky farár v Trenčíne Igor Cingeľ.
Veriacim sa nový kostol páči. Chrám ešte nemá finálnu podobu, s drobnými prácami ešte počítajú ako v interiéri tak aj v exteriéri. Napríklad na oknách pribudne vitráž.
„Chýba nám tu mobiliár, ktorý je príznačný pre východné chrámy ako ikonostas. Naplánovali sme posviacku chrámu v lete okolo sviatku Cyrila a Metoda,“ dopĺňa Cingeľ.
Nový chrám v Trenčíne pre gréckokatolíckych veriacich (Zdroj: RTVS)
Kostol sv. Farár Gabriela Klenka
V nedeľu 10. decembra konsekroval nový Kostol sv. Farár Gabriel Klenko po obrade odovzdania kľúčov slávnostne odomkol nový kostol. „Je to nádherné dielo a viem, že zodpovedá dlhodobej túžbe veriacich v tejto obci. Stáročia im slúžil malý kostolík z 12. storočia, ktorý však kapacitne nestačil a stál mimo obce, tak sa v 70. rokoch 20. Ešte v roku 2003 Ján Pavol II. požehnal základný kameň na nový kostol. Po štrnástich mesiacoch výstavby dojatí miestni veriaci čakali na jeho slávnostné otvorenie. „Bol to pre nás obrovský záväzok, pretože sa na to čakalo dvadsať rokov. Ja som videl maketu kostola, keď som ešte chodil na prípravu na birmovku. Kostol odomkol a otvoril farár farnosti Veľký Biel-Nová Dedinka Gabriel Klenko, ktorý pripomenul, že všetci sme živé kamene Cirkvi, a priznal, že jemu zo srdca práve spadol veľký kameň. „Aj my sme malí a krehkí a potrebujeme strom, vyvýšené miesto, aby sme mohli jasne hľadieť na Boha. Kostol by mal byť naším stromom, aby sme vystúpili vyššie z každodenného života. Mali by sme byť podobní Zachejovi. „Svätá zvedavosť a túžba by mala zachytiť aj nás. Arcibiskup Stanislav Zvolenský po homílii a litániách vložil do oltára relikvie sv. Filipa a Jakuba, patrónov kostola. Po homílii a speve Litánií k svätým arcibiskup vložil do oltára relikvie sv. Práve počas tohto obradu sa udiala zvláštnosť, na ktorú nás upozornila kostolníčka Mirka: „Od začiatku slávnosti nešla elektrika, ale keď sa mazal oltár, nachvíľku sa zapla. Dobrovoľník a animátor Martin sa tiež veľmi teší z nového kostola. „Je centrom obce. Už ho vidno, lebo starý kostolík ľudia často prehliadli. Teraz už vedia, že máme kostol. Výstavba kostola a príprava jeho posviacky farníkov podľa slov dobrovoľníčky Silvie zjednotila a začali byť či biť ako jedno srdce.