Vianoce sú časom, kedy sa stretávame s rodinou, priateľmi a spomíname na tradície, ktoré nám boli odovzdané z generácie na generáciu. Pani Milina z Báčskeho Petrovca, Slovenka žijúca vo Vojvodine, sa podelila o svoje spomienky a recepty, ktoré nám priblížia, ako vyzerali Vianoce v jej rodnom kraji.
Veľmi sa tešíme, že vďaka jej spomínaniu môžeme nahliadnuť do zvykov v (ne)ďalekej krajine, kde je slovenčina menšinovým jazykom, a tak aj do zvykov našich predkov, ktorí kedysi do tejto krajiny odišli. Musíme ešte napísať, že sme nemenili slovenčinu, ktorou pani Milina hovorí. Myslíme si, že je vzácne „počuť“ tie krásne slovíčka a výrazy! Ďakujeme.
Vianočné Zvyky v Petrovci
Na Štedrý deň sa od rána vo vzduchu cítila osobitná, sviatočná atmosféra. Mládenci chodili dievkam strieľať pod okno, po strieľaní vošli dnu a tu boli pohostení hlavne nápojmi, orechmi, ovocím. Okrem toho sa večer chodilo „polazuvať“, t.j. zaspievať pod okno, do susedov k rodine príležitostnú vianočnú pesničku. „Polazuvari“ (u nás koledníci, pozn. red.) sa zavolali dnu, dostali orechy, cukríky a aj nejaký drobný peniaz.
Tip: Skúste si s rodinou zaspievať tradičné vianočné koledy a vinše, aby ste si pripomenuli staré zvyky.
Slovenské Vianočné koledy Šťastné a veselé Viance
Štedrý Deň a Jeho Chute
Na obed sa varila kapustnica - klasická polievka z kyslej kapusty. Kyslá kapusta (drobno krájaná) sa zaleje vodou, do toho sa na drobno pokrája jedna cibuľka, tiež sa do nej dajú údené rebrá a na kúsky nakrájaná horká petrovská klobása a bobkový list. Keď sa to všetko uvarilo, urobila sa nie hustá zápražka (masť, trochu múky a trochu mletej červenej papriky). Keď kapustnica zovrela, bolo to hotové. Metóda bola odokatívna, pre menšiu rodinu menej a pre väčšiu viacej. Ako dezert sa robili makové rezance.
Na Štedrý večer tradičná večera bola „krumple na tapši“. Znamená - na veľkú tapšu (pekáč) sa poukladali zemiaky pokrájané na štvrťky, do každého uhla sa dala očistená cibuľa, na zemiaky sa dala údená petrovská hrubá klobása, údené kolienko (alebo svieže svinské mäso) a tak sa to všetko spolu pieklo. K tomu sa ako šalát podával hlavne kompót, lebo to každá rodina mala urobené z každého ovocia. Niekedy sa ako koláčiky podávali plasty a šalagaciové koláčiky (recept neviem).
Recept: Krumple na tapši
- Zemiaky
- Cibuľa
- Údená petrovská hrubá klobása
- Údené kolienko (alebo svieže svinské mäso)
- Kompót
Zemiaky pokrájané na štvrťky sa poukladajú na pekáč (tapšu), do každého uhla sa dá očistená cibuľa, na zemiaky sa dá údená petrovská hrubá klobása, údené kolienko (alebo svieže svinské mäso) a tak sa to všetko spolu pečie. K tomu sa ako šalát podáva hlavne kompót, lebo to každá rodina mala urobené z každého ovocia.
Štedrovečerná večera.
Sviatočné Dni Plné Vinšov a Dobrôt
Na Vianoce ráno sa do susedov a k rodine chodievalo vinšovať. "V ďalekej krajine, tam, kde rastú palmy, kde prorok kráľ Dávid skladal svoje žalmy, na prostriedku medzi troma časti zeme narodil sa náš Pán v mestečku Betleheme, v jasličkách na slame. My toto dieťatko srdečne vítame a vám dobré ráno a šťastlivé Vianoce vinšujeme."
Detská vinšovanka z detstva pani Miliny: „Ja som malý žiačik, spievam ako vtáčik. V petrovskej škole, blízo pri kostole, tam žiaci spievajú, Pána Krista vítajú. A ja vás vítam, dinárik si pýtam, dinárik mi dajte, zdraví zostávajte. Pán Boh daj dobrý deň, veselé a požehnané Vianoce.“
Na Vianoce sa na obed varila polievka (slepačia alebo hovädzia), k mäsu sa podával omáčkový sós, potom pečené mäso a zemiaky a k tomu zase kompót. No tak bolo v mojom detstve a hlavne sa také zvyky udržali po dnes.
Vianoce v Belehrade: Spojenie Tradícií
V belehradskom živote pani Miliny, a hlavne ako má rodinu a deti, oslavujú Štedrý večer a k večeri sa podávajú petrovské „krumple na tapši“. Samozrejme pri ozdobenom stromčeku. Aj keď je Štedrý večer rodinný sviatok, pani Milina uviedla tradíciu, že ku večeri si zavolá dvoch, troch najbližších priateľov a moju a mužovu neter. To nám je už tradícia a stále pripomínam deťom, mojim a sestrinej dcére, že im ako testament zanechávam taký zvyk, aby nezabudli, kde sú im po mame korene. Okrem toho, moja mama, ktorá má 81 rokov, nám po telefóne „polazuje“, t.j. zaspieva vianočnú pesničku a zablahoželá šťastlivé Vianoce.
Srbské Vianoce: Dva razy Sviatky
U Srbov sú zvyky trochu iné. Vlastne Vianoce slávim dvakrát. Štedrovečerná večera je pôstna, lebo týmto dňom sa končí Veľký pôst, ktorý trvá od 28.novembra do 6.januára. Takže Srbi majú Štedrý deň 6. januára?
Podáva pôstna fazuľa. Biela fazuľa sa uvarí vo vode, keď je mäkká, voda sa zleje, fazuľa sa dobre vytlačí ako pyré, dá sa do nej pár strukov stlačeného cesnaku, soli a korenia. Potom sa robí pôstna šarma: na oleji sa udinstujú 2-3 drobno krájané cibule. Keď je cibuľa mäkká, odloží sa zo sporáka, dajú sa do nej 2 kávové šálky ryže, môže sa dať aj mletých orechov (ľubovoľne), 1 struk pretlačeného cesnaku, soľ, korenie, vegeta, trochu mletej červenej papriky. Na list kyslej kapusty sa dáva za polievkovú lyžicu zmesi, zakrúti sa šarma, ukladá do rajnice, preleje vodou. Šarma sa preleje zohriatym olejom, v ktorom je rozpustená mletá červená paprika (trochu - povedzme rovná kávová lyžička). A ešte sa k večeri podáva aj ryba, hlavne pražená na oleji. Ako dezert sa podáva rejtes, jablkový, orechový alebo makový. Po večeri sa jedia suché slivky, figy, orechy.
A zvyky sú také, že pred večerou otec rodiny znáša do domu „badnjak“ - obradné drevo, hlavne haluz z duba, ktorým sa prehrabáva oheň v sporáku a pri tom vinšuje, aby bol úrodný rok, aby bola rodina zdravá a pod. Tiež sa vnáša dnu vrece so slamou, trochu slamy sa rozhodí po miestnosti a vrece sa položí pod stôl. Vianočný obed je s polievkou a pečeným prasiatkom. Veľký pôst sa skončil a hostina môže začať.
U pravoslávcov Vianoce sa oslavujú tri dni, za ten čas sa neupratuje, nevyhadzujú sa odpadky, iba sa zbierajú do vrecúška. Vianoce sa vyprevádzajú na tretí deň a vtedy sa riadi, upratuje a pod. U Srbov sa nechodí vinšovať ako u nás, ale najmladšie dieťa zo širšej rodiny má takú úlohu, ale iba ráno a na obed na Vianoce. Pri obede sa mu dajú darčeky a peniaze.
Vianoce s deťmi: Zachovanie Tradícií
Vianoce sme oslavovali tak isto ako teraz, aj keď boli deti malé, ibaže som stromček zdobila ja a teraz to robí dcéra Daniela. Syn Ľubomír sa o to nestará, ale obaja majú radi okrášlený dom. U nás sa to urobí 24.decembra a taký okrášlený je do 14. januára, keď pravoslávni Srbi po svojom kalendáre oslavujú Nový rok (Srpska Nova godina). Jediný rozdiel je ten, že keď boli malí a keď sa na srbský Štedrý večer znášala slama do domu (srbské Vianoce oslavujeme na dedine pri Belehrade u manželových rodičov), tak ony, deti, išli za svokrou (ona nosila vrece so slamou) okolo domu, ona sa ohlášala ako kvočka a ony ako kurence. Ako odrástli, už to nerobia, jedine ak sa mi niekedy podarí nahovoriť ich na to „kvočanje“. Ostatné je všetko rovnaké. A zvlášť majú radi ten srbský vinšuvar, lebo idú po rodákoch na dve - tri miesta, a pri tom si utiahnu celkom slušné peniaze. To robia aj teraz, hoci sú už veľkí.
Pani Milina si vzala za muža Srba. Spolu sme už 32 roky a z toho 25 v manželstve. Mala som „nešťastie“, že som 9,5 roka bola nevesta, ktorá prišla do domu manžela a jeho rodičov, takže som ja bola tá, ktorá sa musela prispôsobovať. Osamostatnili sme sa v 1991 roku, keď sme dostali byt a keď sme sa presťahovali do mesta. A vtedy už bolo pozde „prevychovávať“. Okrem toho srbské mamy si vychovávajú a pestujú synov ako ružičky a manželkám je potom dosť ťažko robiť radikálne zmeny. Zdá sa mi však, že generácie po mne sa menia a muži sa viacej angažujú okolo rodiny ako tie generácie 50-tych rokov. V našej rodine metlu držím ja, na trh a na zásoby chodím ja, v kuchyni som ja, o deti sa najviac starám ja. Moja generácia v tomto prostredí väčšinou tak žije, asi nás naši rodičia tak naučili. Preto sa svoje deti snažím celkom inak pripraviť pre život a na svojich chybách ich učím, aký nenačim byť.
Tip: Nezabudnite na vianočné priania a vinše, ktoré môžete poslať svojim blízkym. Tu je niekoľko inšpirácií:
- Nech šťastia, radosti hojne máte doma, nech obíde váš zoširoka nešťastie a smola, nech pohoda zavládne vám nad vianočným stolom, nech láska prevládne nad každým zlým slovom. Nech Vianoce sú sviatky so smiechom po boku, želáme vám to najlepšie v celom Novom roku!
- Pokoj v duši, veľa sily. Na Vianoce pokoj v duši, šťastie, ktoré nič nezruší. V novom roku veľa sily, by ste zdraví dlho žili.
- Na Vianoce, keď svet stíchne, nech vám Božie dieťa vdýchne, pokoj, radosť, dobrú vôľu a nielen v túto svätú chvíľu, ale každučký deň v roku, nech vám stojí popri boku.
Vianočné priania.