Jozef Karika je považovaný za menšieho slovenského Kinga, ktorý sa neraz inšpiroval jeho tvorbou. Jeho dielo "Strach" patrí medzi obľúbené knihy mnohých čitateľov. Poďme sa pozrieť na recenziu jeho ďalšej knihy, "Závislý knieža".
Dej a prostredie
Príbeh sa odohráva v zime 1963 v meste v liptovských horách. Do mesta prichádza skúsený dôstojník Štátnej bezpečnosti, aby dohliadal na vyšetrovanie brutálneho zločinu. Rýchlo však zistí, že páchateľom nie je človek, ale nesmierne vynaliezavý a zlomyselný fenomén. Uprostred storočnej zimy pribúda obetí a zvláštnych, desivých úkazov.
Napätie stúpa a schyľuje sa ku konfliktu bezpečnostných zložiek štátu. Hlbina ponúka samostatný príbeh, ale dá sa čítať aj ako prequel románu Strach.
Už od začiatku cítime vnútornú prázdnotu a beznádej, pred ktorou niet úniku, vďaka Karikovmu majstrovskému opisu. S pribúdajúcimi vraždami prichádza aj čoraz intenzívnejší strach. Kniha čitateľa úplne vtiahne, opis je skvelý, tak ako sme pri Karikovi zvyknutí.
Postavy
V prvom rade oceňujem zasadenie deja do 60. rokov - veľmi ma baví prostredie. Zaujímavá zápletka, postavy, ku ktorým si hľadáš cestu, bavia ťa, s napätím sleduješ ako sa rozvíjajú. Za mňa je Gavenda zatiaľ najobľúbenejšia hlavná postava.
Gavenda je psychicky chorý, závislý na rohypnole, paranoidný. Prelína sa mu skutočnosť s víziami a spomienkami. Celé je to umocnené krutou zimou, prírodnými anomáliami, absurdným fenoménom, ktorý vraždí.
Hodnotenie a kritika
Približne do polovice knihy si autor udržiava skvelé hororové tempo, no potom prichádzajú jeho filozofické „kecy“, ktoré musí mať snáď v každej knihe. Niekto to vníma ako multidimenzionálnu sci-fi magorinu, ktorá sa k žánru absolútne nehodí.
Prvé 2/3 knihy si hovorím, že to snáď dotiahne aj na legendárnu Trhlinu…. Avšak prichádza posledné dejstvo a s ním veľmi krkolomný záver. Čitateľovi by sa asi tiež zišiel jeden rohypnol, aby mu pri rozsiahlych opisoch integalaktickej ničoty stačila jeho vlastná predstavivosť. Je to škoda, milujem jeho mysterioznost, ale toto už prekročilo nezmyselné sci-fi. Menej je viac, obzvlášť v tomto grand finále.
Prvá polka knihy mi prišla úplne ok, až veľmi zaujímavá. Napokon ale ten koniec bol veľké sklamanie, bolo to už tak prekombinované, prefantazírované, že človek si to už ani nevedel predstaviť. Už by som si asi musel nejaké hubičky dať, aby som sa vedel vžiť do opisov nejakého priestoru.
Veľmi sa mi páčila atmosféra mrazivá, nepríjemná a dostávajúca sa priam pod kožu. Presne tak, ako to mám u autora rada. Napätie sa postupne budovalo a tajomstvá sa odkrývali. Skvele spísaná psychika postáv, a opis fenoménu dodali príbehu tajomno, mystériu. Autor sa tak hrá nie len so samotnými hrdinami príbehu, ale aj jej čitateľmi. Opantá vás, privodí strach, paranoju, nedôveru. Bravúrna prvá polovica knihy.
Všetko, čo robilo prvú polovicu skvelou sa zrazu vytratilo a bola nahradená inými žánrami. Miestami som nevedela ani čo čítam. Prešli sme z mysteriozného príbehu, do príbehu s sci-fi a akčnými prvkami. Na mňa až príliš dlhé filozofické opisy boli skôr na škodu ako na úžitok. Dlhé opisy myšlienkových pochodov hlavnej postavy, ku ktorému som ťažko nachádzala vzťah, to všetko len kazili. Čím ďalej som čítala jeho myšlienky a činy, tým viac mi liezol na nervy. A všetko mi zrazu prišlo extrémne chaotické, jedno cez druhé a zbytočne prekombinované.
Kniha si čitateľa pripútava veľmi pomaly, postupne. Zo začiatku si vravíte, nie je to zlé, ale ešte to nemá potrebný šmrnc. Potom to príde, čítate stranu za stranou, situácia sa mení, napätie stúpa, postavy sa formujú, začínate uvažovať, ako to asi skončí, kto je na akej strane. Samotný scifi záver ma však úplne odrovnal, v negatívnom zmysle.
Autor temer onanuje nad konštrukciou viet a je to ako Chrám Matky božej v Paríži - keby viete, preskočíte množstvo strán a v podstate o nič neprídete. Tieto redundantné pasáže kresajú celkový dojem z diela, napriek tomu však rozhodne stojí za prečítanie.
Román Hlbina čitateľa zaujme od prvej strany. Pôsobí chladne, drsne, tajomne, ponuro, hrôzostrašne a mysteriózne. Víta nás v neľútostivom prostredí. Tuhá zima. Rok 1963. Dôstojník ŠTB prichádza z Bratislavy do liptovského mesta v horách vyšetriť beštiálny zločin. Unesené a zavraždené deti, zvieratá, nezvestní, dokonalé rezy rán obetí, čierny trojuholník, postavy bez očí, tajomný vysoký muž... Obetí pribúda, stopy nemajú logiku a vyšetrovanie sa komplikuje každou minútou. Je páchateľom naozaj "len" človek? Zvládne pri vyšetrovaní spolupracovať polícia a Štátna tajná bezpečnosť?
Čitateľa kniha od prvej strany zaujme majstrovsky vykreslenou atmosférou, priestorom, autor "brnká" na čitateľove pocity. Originálny je aj štýl písania. Napätie sa tiahne každou stranou a Karika dej poriadne zamotáva. Vyšetrovanie sa komplikuje, neznámemu fenoménu podľahne aj samotný vyšetrovateľ. Tam, kde už nepracuje logika a zdravý úsudok, nastávajú iné dohady, paranoje, halucinácie.
Ohúrená som bola aj štýlom písania. Naozaj vycibrený! Skvelý výber slov, stavba viet... Originálne, neokukané, štylisticky čisté. Ako editorka alebo korektorka by som asi škrtala naozaj málo. Avšak počas čítanie prišlo ALE... Dejovo bolo všetkého zrazu akosi veľa, "za každým rohom" čosi číhalo, zamotávanie bolo čoraz desivejšie a komplikovanejšie. A paradoxne, moje nadšenie z napätia a tajomna nestúpalo, ale začalo klesať, lebo mi to prišlo miestami prehnané.
Každopádne, kniha stojí za prečítanie, aj keď ja by som na niektorých miestach určite "ubrala".
Záver
Aj napriek výhradám, kniha bola výborná a zaslúži si 4 hviezdičky. Ak máte radi mysteriózne trilery s prvkami hororu a sci-fi, "Závislý knieža" by vás mohol zaujať.