Zelený štvrtok je dňom, v ktorom si pripomíname prvý Zelený štvrtok v dejinách, keď Ježiš Kristus zhromaždil svojich učeníkov, aby slávili Paschu. Počas Pánovej Večere Kristus ustanovuje služobné kňazstvo a Eucharistiu, a teda sviatosť, ktorá umožní, aby sa Eucharistia zvečňovala.
Zelený štvrtok je dňom, v ktorom Pán zveril dvanástim apoštolom kňazskú úlohu - pod spôsobom chleba a vína sláviť sviatosť jeho tela a krvi, až kým znova nepríde. Na miesto veľkonočného baránka a všetkých obiet Starej zmluvy, prichádza dar jeho Tela a Krvi, dar seba samého. Tak sa nový kult zakladá predovšetkým na skutočnosti, že Boh obdarúva nás a my, naplnení týmto darom, stávame sa jeho - stvorenie sa vracia k Stvoriteľovi.
Zároveň je pre nás všetkých pozvaním znovuobjaviť hodnotu a význam kňazstva, ktoré je osobitým darom a tajomstvom Božej lásky voči človeku. Aj v bazilike sv. Petra si kňazi spolu so Svätým Otcom obnovili svoje kňazské sľuby.
Význam Zeleného štvrtku - Benjamín Kosnáč
Posledná večera od Giotta
Ustanovenie kňazstva
Tak vzniká aj nové kňazstvo, ktoré už nie je otázkou príslušnosti k rodu, ale je založené na zotrvávaní v tajomstve Ježiša Krista. On je stále ten, kto dáva a kto nás ťahá hore k sebe. Iba on môže povedať: „Toto je moje telo - toto je moja krv.“ Tajomstvo kňazstva v Cirkvi spočíva v tom, že my biedne ľudské bytosti môžeme mocou sviatosti hovoriť Kristovým „ja“, - in persona Christi. On chce uskutočňovať svoje kňazstvo prostredníctvom nás. Toto dojemné tajomstvo, ktoré sa nás pri každom slávení tejto sviatosti vždy nanovo dotýka, si zvlášť pripomíname na Zelený štvrtok.
Aby sa nám to veľké a tajomné nestratilo v každodennosti, potrebujeme takúto osobitnú spomienku, potrebujeme sa vrátiť k tej hodine, v ktorej Pán položil na nás svoje ruky a urobil nás účastnými na tomto tajomstve. Preto sa znovu zamyslime nad znakmi, skrze ktoré nám bola táto sviatosť udelená. Ústrednú úlohu pri tom zohralo prastaré gesto vkladania rúk, ktorým si ma Kristus privlastnil, hovoriac: „Ty mi patríš.“ Tým mi však tiež povedal: „Si pod ochranou mojich rúk. Si pod ochranou môjho Srdca. Si ukrytý v mojich ochranných rukách, a práve preto sa nachádzaš v rozľahlých priestoroch mojej lásky.
Pripomeňme si tiež, že naše ruky boli pomazané olejom, ktorý je znakom Ducha Svätého a jeho sily. Prečo práve ruky? Ľudská ruka je nástrojom činnosti človeka, je symbolom jeho schopnosti čeliť svetu, presnejšie povedané „vziať ho do rúk“. Pán na nás vložil ruky a teraz chce, aby sa naše ruky stali vo svete jeho rukami.
Chce, aby už neboli iba nástrojmi, ktorými si berieme veci, ľudí a svet a privlastňujeme si ich, ale aby odovzdávali jeho božský dotyk, dajúc sa do služby jeho lásky. Chce, aby boli nástrojmi služby, a teda vyjadrením poslania celej osoby, ktorá je jeho garantom a prináša ho ľuďom. Ak ľudské ruky symbolicky predstavujú schopnosť človeka či všeobecne techniku na ovládnutie sveta, potom pomazané ruky majú byť znamením jeho schopnosti dávať a tvorivo formovať svet láskou - a na to je, zaiste, potrebný Duch Svätý.
V Starom zákone je pomazanie znakom ustanovenia do služby: kráľ, prorok, kňaz robí a dáva viac, ako to, čo pochádza od neho samého. V istom zmysle sa musí zriecť seba samého kvôli službe, v ktorej sa dáva k dispozícii niekomu väčšiemu, ako je on sám. Ak sa dnes Ježiš v evanjeliu predstavuje ako Boží Pomazaný, Kristus, znamená to, že koná z Otcovho poverenia a v jednote s Duchom Svätým a že takto dáva svetu novú kráľovskú funkciu, nové kňazstvo, nový spôsob prorockého úradu, ktorý nehľadá seba samého, ale žije pre toho, kvôli ktorému bol svet stvorený.
Umývanie nôh
Ešte v ten istý štvrtok nám Ježiš dáva svoje nové prikázanie lásky: „Milujte sa navzájom. Ako som ja miloval vás, tak sa aj vy milujte navzájom (Jn 13, 34).“ Pred Ježišom bola láska založená na očakávanej odmene na oplátku alebo na plnení uloženej normy. Teraz je kresťanská láska založená na Kristovi.
Nakoniec dnes uvažujeme o umývaní nôh. Ježiš s postojom služobníka umýva nohy apoštolom a odporúča im, aby si navzájom umývali nohy (porov. Jn 13, 14). V Majstrovom geste je čosi viac než len lekcia pokory. Teológ Romano Guardini hovorí: „Postoj našej malosti, ktorá sa skláňa pred veľkým, ešte nie je postojom pokory. Je to jednoducho, postoj k pravde. pravá pokora.“ Preto je Ježiš Kristus skutočne pokorný.
Homília Svätého Otca Benedikta XVI.na Zelený štvrtok: „Už vás nenazývam sluhami, ale priateľmi. V týchto slovách možno priamo vidieť ustanovenie kňazstva. Pán nás urobil svojimi priateľmi: všetko nám zveril; zveril nám seba samého, takže môžeme hovoriť s jeho „ja“ - in persona Christi capitis. Aká dôvera! On sa skutočne odovzdal do našich rúk."
Pôstne obdobie
Vstupujeme do pôstneho obdobia, a tak je vhodné napísať zopár poznatkov z pôstnej disciplíny doterajších generácií kresťanov. Keďže Pán Ježiš po krste v Jordáne odišiel na púšť a tam sa 40 dní postil (porov. Mt 4,2), začali sa postiť aj kresťania.
Latinský názov pôstneho obdobia je „quadragesima“, čo v slovenčine znamená jednoducho obdobie štyridsiatich dní. Počas celého pôstneho obdobia (výnimkou boli nedele) veriaci jedli iba 1 raz za deň obvykle vo večerných hodinách a nejedlo sa ani mäsitý pokrm, ani sa nepilo víno (neskôr vo východných krajinách ani mlieko a mliečne výrobky). Zvlášť prísny bol pôst ne Veľký piatok a Bielu sobotu. V tieto dva dni veriaci nič nejedol a nič nepili a obrady veľkonočnej vigílie trvali zo soboty na nedeľu celú noc.
Po liturgickej reforme od roku 1969 platí prísny pôst iba na popolcovú stredu a veľký piatok a spočíva v tom, že iba 1 raz sa môže veriaci dosýta najesť, ale okrem toho si ešte 2 razy môže niečo zajesť. Na popolcovú stredu a veľký piatok sa treba zdržiavať aj mäsitého pokrmu.
Pri poznačení veriaceho na začiatku pôstneho obdobia popolom môže kňaz použiť dve slovné formuly, ktoré sú na tento účel predpísané. Prvá znie: „Pamätaj človeče, že si prach a na prach sa obrátiš“. Sú to slová z knihy Genezis 3,19 a pripomínajú vyhnanie Adama a Evy z rajskej záhrady. Druhá formula znie: „Čiňte pokánie a verte evanjeliu“.
Zvyky počas Svätého týždňa
- Zelený štvrtok: Ľudia museli skoro vstať a umyť sa rosou, aby neboli chorí. Gazdiné museli pozametať dom ešte pred východom slnka a smetie odniesť na križovatku, aby nemali v dome blchy. Na Zelený štvrtok sa nikdy nehádajte a nič nepožičiavajte.
- Veľký piatok: Ľudia sa chodili umývať do potoka, aby sa im vyhýbali choroby. Výrobcovia textílií priadli pašiové nite, tými urobili zopár stehov, ktoré potom chránili pred zarieknutím a zlými duchmi celú rodinu.
- Biela sobota: Ľudia sa starali o úrodu svojich polí. Na pole kládli krížiky z ohorených drievok a sypali na lúky popol z posväteného ohňa. Doma sa nielen upratovalo, ale aj sa piekli mazance a baránky, plietol sa korbáč a zdobili vajíčka.
- Veľkonočná nedeľa: Každá návšteva dostala kúsok posväteného jedla, trochu dali na pole, do studne a do záhrady, aby bola dobrá úroda aj voda.
- Veľkonočný pondelok: Chodí sa šibať korbáčom, najlepšie z čerstvých vŕbových prútov.
| Deň | Význam | Zvyky |
|---|---|---|
| Zelený štvrtok | Ustanovenie Eucharistie a kňazstva | Umývanie rosou, zametanie domu pred východom slnka |
| Veľký piatok | Pripomienka Ježišovej smrti | Umývanie v potoku, priadenie pašiových nití |
| Biela sobota | Príprava na Veľkonočnú nedeľu | Starostlivosť o úrodu, pečenie mazancov a baránkov |
| Veľkonočná nedeľa | Oslava Ježišovho zmŕtvychvstania | Posvätenie jedla, dávanie posväteného jedla návštevám |
| Veľkonočný pondelok | Šibačka | Šibanie korbáčom z vŕbových prútov |