Veľká noc je jedným z najvýznamnejších sviatkov v roku, ktorý v sebe spája kresťanské a pohanské tradície. Je oslavou príchodu jari, nového života a v kresťanstve zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Tomuto sviatku predchádza obdobie príprav, zvykov a tradícií, ktoré sa v rôznych regiónoch Slovenska líšia. Jedným z dôležitých dní Veľkonočného týždňa je Zelený štvrtok, ktorý má svoje špecifické zvyky a jedlá.
Veľká noc je pohyblivý sviatok, ktorý sa oslavuje v marci alebo apríli. Je to oslava jari, preto symbolizuje nový život. Pre kresťanov je to zároveň významný sviatok, na ktorý sa pripravujú už 40 dní vopred. Dodržiavajú pôst, ktorý sa začína na Popolcovú stredu.
Samotným veľkonočným sviatkom predchádza 40-dňové pôstne obdobie, ktoré predstavuje prípravu na plné duchovné prežitie Veľkonočného trojdnia. Počas neho sa nejedia mäsité jedlá, nepijú alkoholické nápoje a ľudia sa vzdávajú zaužívaných zvykov. Pôst sa začína po fašiangoch a patrí do neho šesť nedieľ. Posledná je Kvetná nedeľa, ktorou sa začína Svätý (Veľký) týždeň. Jeho vyvrcholením pred Veľkou nocou sú Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota.
Kvetná nedeľa
Kvetná nedeľa
Posledná pôstna nedeľa nazývaná ako Kvetná je pripomenutím si príchodu Ježiša do Jeruzalema, keď ho ľud vítal s veľkou slávou a mávajúc palmovými listami. Veriaci nosia do kostola bahniatka (rozkvitnuté vŕbové konáriky), ktoré kňaz požehná svätenou vodou. Ľudia si tak pripomínajú slávnostný príchod Ježiša do Jeruzalema, ktorého vítali palmovými vetvičkami. Názov sviatku je odvodený od kvetov - palmových ratolestí, ktorými ľudia Ježiša nadšene vítali. Na Slovensku majú podobu vŕbových prútikov - obľúbených bahniatok. Požehnané konáre symbolizujú nový život. Ľudia ich nosia domov a dávajú ich za obrazy svätých alebo ku krížom. Počas Kvetnej nedele tieto halúzky kňazi posvätia v katolíckych kostoloch, čím podľa ľudovej tradície získavajú veľkú moc.
Do kostolov si v tento deň prinášame na posvätenie bahniatka. Pučiace konáriky vŕby sú symbolom blížiacej sa jari a prvej zelene. Bahniatkam sa pripisovala nadprirodzená moc a gazdov mali chrániť pred bleskami, chorobami, zlými silami.
Posledný týždeň pred Veľkou nocou sa nazýva Veľkonočný týždeň, Veľký týždeň, Pašiový týždeň alebo Svätý týždeň.
Zelený štvrtok
Štvrtok pred Veľkou nocou sa podľa kresťanského kalendára nazýva Zeleným štvrtkom. Nazýva sa aj Štvrtok svätého týždňa. V tento deň si veriaci pripomínajú poslednú večeru Ježiša Krista. Je podľa kresťanskej liturgie deň konania poslednej večere Krista s apoštolmi. Je známy umývaním nôh 12 mužom, ako aj vysvätením olejov, či obnovou kňazských sľubov.
Údajne podľa sviežej zelene Getsemanskej záhrady, kde prišlo k zatknutiu Ježiša Krista. Zelený štvrtok je pomenovaný podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš modlil a bol zatknutý vojakmi. Zeleným štvrtkom sa začína pôst pašiového týždňa, ktorý trvá až do vzkriesenia.
V popoludňajších hodinách sa zúčastňovali kresťanských obradov, kde si pripomínali poslednú večeru Ježiša s učeníkmi, keď bola ustanovená Sviatosť Oltárna.
V našom meste pôsobia okrem rímsko-katolíckej i ďalšie cikrvi. Na Veľký štvrtok sa kňazi vo východnej cirkvi schádzajú na bohoslužby spolu so svojím biskupom, ktorý dvanástim z nich umýva vo zvláštnom obrade nohy. Všetkým tak sprítomňuje atmosféru Ježišovej poslednej večere so svojimi učeníkmi.
Na Zelený štvrtok sa prvýkrát vyháňal dobytok na pašu. Dobytok musel prekročiť horúce uhlíky a bol šibaný prútmi z vŕby. Tiež sa naň uväzovali červené stuhy proti urieknutiu.
V Cirkvi bratskej, sa pripomína posledná večera formou prijímania chleba a vína. I keď je tento akt pre nás hlavne priznaním a vyznaním sa z viery k Ježišovi Kristovi, robíme ho aj viditeľným spôsobom na jeho pamiatku, prijímaním chleba a vína z kalicha.
V evanjelickej cirkvi, si pripomíname ustanovenie sviatosti Večere Pánove.
Tradície a zvyky Zeleného štvrtka
So Zeleným štvrtkom súvisí zmĺknutie zvonov, o ktorých sa vraví, že až do Bielej soboty „odleteli do Ríma“. Po obradoch nasledovalo tzv. zviazanie zvonov, ktorých zvuk nebolo počuť až do Ježišovho vzkriesenia. Zvuk zvonov dodnes suplujú na vidieku rozličné rapkáče. Rapkáč je malý drevený nástroj, ktorý je hlučný. Vydáva veľmi silný a trochu nepríjemný zvuk.
Podľa viacerých prameňov zákaz zvoniť nesúvisel s ich odletom do Ríma, ale pramenil v dávnej viere v návrat duší mŕtvych k pozostalým. Ľudia sa totiž obávali, že zvony by v kontakte s takýmito dušami stratili svoju zázračnú moc - zaháňať búrku, mraky a zlé sily.
V tradičnom vidieckom prostredí sa dni veľkonočného týždňa, najmä Zelený štvrtok, spájali s viacerými magicko - ochrannými a očistnými praktikami. Súviseli s príchodom jari, s utlmením negatívneho vplyvu zlých síl. Na Zelený štvrtok, Veľký piatok a Bielu sobotu sa ľudia skoro ráno, pred východom Slnka, umývali studenou tečúcou vodou, aby boli zdraví. Na Zelený štvrtok ľudia prelievali vodu cez dierku kľúča a potom sa ňou umývali. Veľký význam mala voda - ľudia sa ňou umývali a pili ju, aby boli zdraví.
Na Zelený štvrtok sa muži, ženy aj dospievajúca mládež chodili umývať do potoka. Začínalo sa už pred ranným zvonením. Veľkonočnú vodu zamurovali do základov nového domu, aby sa jeho stavba a život v ňom vydarili. Vykropili ňou stajňu, keď sa krava otelila.
Dievčatá, ktoré chceli mať dlhé vlasy, si ich na Zelený štvrtok česali pod vŕbou.
V tento deň sa v minulosti dokončovalo veľkonočné upratovanie. Gazdiné a dievky upratovali domácnosť, na dvore vyumývali drevený nábytok, alebo vyčistili pri potoku, vápnom vybielili steny v izbe aj murované pece a sporáky, vymazali hlinené podlahy, vyčistili drevené dlážky, na periny dali čisté obliečky.
V tento deň sa podľa zaužívaných miestnych tradícií mal siať mak.
Mladí chlapci takmer na celom Slovensku boli zvyknutí obchádzať všetky domy a sypať na prahy izieb mravce, ktoré symbolizovali hojnosť.
V tento deň sa nesmelo narábať so zemou, siať či orať, a to kvôli predstave o nepriaznivých silách.
Na Zelený štvrtok sa prvýkrát vyháňal dobytok na pašu. Dobytok musel prekročiť horúce uhlíky a bol šibaný prútmi z vŕby. Tiež sa naň uväzovali červené stuhy proti urieknutiu.
Taktiež strihali srsť dobytku, aby mu striga neodobrala mlieko, či koňom z chvosta, aby mu neodňali silu.
Aby bol dobytok pred nimi ochránený, zárubne stajní sa natierali cesnakom.
Čarovnú atmosféru veľkonočného obdobia sa usilovali využiť aj vydajachtivé dievčatá. Napríklad hádzali do vody malé jedľové vetvičky. Ak ich niesla voda po prúde, mali sa vydať vo vlastnej obci.
Pochopenie židovských sviatkov a ako ich Ježiš napĺňa | Pesach, Turíce, Prvé ovocie
Jedlá Zeleného štvrtka
Na Zelený štvrtok je aj strava zelená. Jedálny lístok na Zelený štvrtok zastavený so zámerom vplývať na úrodu. V tento deň sa jedlo veľa zelenej stravy, špenát, šóška alebo kapusta. Jedia sa rôzne zelené polievky, ako napríklad špenátová polievka s vajíčkom a opekaným chlebom, žihľavová polievka alebo kapustová polievka.
V mnohých domácnostiach sa podáva „Grünes Essen“ - zelené jedlo (napr. Jedlo s bylinkami je tradičnou súčasťou - najčastejšie sa pripravuje tzv.
V Zemplíne sa na Zelený štvrtok varievali „rezanki so sirom“. Rezance mali byť čo najširšie a čo najdlhšie, aby sa na poli urodili na obilí hrubé a dlhé klasy. Podľa tradície mali byť so syrom preto lebo „Krista Pana ulapiľi pri rezankoch so sirom“. Nesmeli sa posýpať makom, pretože by sa na zrne urobila sneť.
Veľký piatok
Veľký piatok
Veľkonočný týždeň pokračuje Veľkým piatkom - dňom spomienky na utrpenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. Nazýva sa aj Piatok utrpenia Pána. Pre kresťanov je to najsmutnejší deň v roku. Pripomínajú si ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. V rímskokatolíckych chrámoch sa na Veľký piatok neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Evanjelici považujú tento deň za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta. Ľudia chodia do kostola a majú oblečené čierne šaty, pretože čierna farba symbolizuje v slovenskej kultúre smútok.
Najväčším dňom pôstu ako prejavu úcty voči Ježišovmu utrpeniu je Veľký piatok. V tento deň bola konzumácia jedla obmedzená len na chlieb, vodu, zemiaky či kyslú kapustu.
Veľký piatok je zároveň časom prísneho pôstu, rozjímania, modlitieb, pašií a očistných obradov. Podľa ľudových tradícií sa tento deň zakazovalo hýbať zemou, pretože sa verilo, že ešte spí - táto obyčaj má korene v starých kultoch uctievania zeme. Ľudia verili, že zem je zjari ťarchavá - mnohí sa jej klaňali a bozkávali ju s nádejou, že sila zeme prejde takýmto dotykom i do človeka. Mnohé ženy dodnes na Veľký piatok stierajú z jarných lúk rosu.
Zavčas rána, ešte pred východom slnka, sa ľudia umývali tečúcou vodou z potoka, aby boli čistí a zdraví. Gazdovia vyhnali aj kone, ošetrovali a sadili ovocné stromy a ženy sa starali o kvety. Podľa počasia v tento deň predpovedali úrodu v daný rok.
Na Veľký piatok sa vzťahuje aj prísny zákaz pitia alkoholu. Gazda, ktorý by to porušil, by bol údajne v lete stále smädný a hrozilo by mu, že ho uštipne had.
Okrem toho tento deň sprevádzali rôzne povery a obyčaje spojené s pohanskými zvyklosťami. Zelený štvrtok bol spojený aj s umývaním sa v čerstvej tečúcej vode s predstavou, že tak sa človek zbaví lišajov, vredov, bradavíc, svrabu, ale aj pieh a vyrážok. Dievčence verili, že budú mať peknú tvár bez pieh a zmiznú im škvrny. 0krem toho si varili z jedľových šúľkov masť na vlasy.
V tradičných predstavách bol tento deň na Slovensku spojený so zákazom manipulovať so zemou a vrcholila predstava nepriaznivých síl, škodiacich najmä dobytku. Podľa povier sa v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok mali na určitých miestach chotára stretávať strigy a škodiť napríklad aj dobytku. S cieľom magickej ochrany pred nimi sa zárubne stajní natierali cesnakom, posvätenými vŕbovými prútmi sa šibal dobytok a podobne.
Biela sobota
Biela sobota
Biela sobota bola pokračovaním dvoch predchádzajúcich dní, počas nej však už v domácnostiach voňalo aj mäso a údeniny, ktoré gazdinky pripravovali na Veľkonočnú nedeľu. Nazýva sa aj Svätá sobota. Je posledným dňom pôstu. V domácnostiach sa dokončujú prípravy na Veľkú noc. Obyčajne sa pripravuje jedlo na Veľkonočnú nedeľu. Pripravovala sa najmä bravčovina a z nej predovšetkým údená šunka a klobásy, ktoré ženy ukladajú i do prútených košíkov, v ktorých nosia v nedeľu ráno jedlo, určené na sviatočné raňajky, posvätiť.
Muži pripravovali pokrm pre dobytok, ženy upratovali a piekli tradičné koláče. Jednou z nich je paska, biely koláč pečený v okrúhlej forme s vlnitými okrajmi. Okolo posväteného chleba sa neskôr vyvinuli rôzne povery, predstavy a súviseli s ňou úkony, ktoré mali zabezpečiť úrodu či ochranu proti zlým silám.
Pripravovala sa údená šunka, klobása, vajíčka, maslo, tvaroh, slanina a iné jedlá, ktoré mali byť na druhý deň posvätené.
Doobeda sa varia vajíčka, údené mäso, šunka a klobásy. V mnohých domácnostiach sa pripravuje tradičná syrová hrudka (jedlo z mlieka a vajec, ktoré tvarom pripomína syr), pečie sa veľkonočný baranček (koláč v tvare barančeka, ktorý je posypaný práškovým cukrom alebo je poliaty bielkovou polevou) a veľkonočný mazanec či pascha (kysnutý biely koláč okrúhleho tvaru).
Biela sobota súvisela s ďalšími očistnými obradmi - ľudia sa usilovali poumývať sa v sviežej jarnej vode potokov a studničiek, aby táto magická voda zmyla všetky choroby, upevnila zdravie, zvýraznila krásu. Vodou z tohto dňa bojovali i proti škodcom.
Biela sobota je niekde považovaná za čas vhodný na sadenie a siatie a ženy v ovocných sadoch budili trasením stromčeky.
Kresťanské obrady Bielej soboty predchádzalo pálenie ohňa pripodobňujúce pálenie Judáša ako trest za jeho zradu.
Veľký význam má v tento deň aj obradné zažíhanie očistného ohňa. Podľa kresťanskej tradície je Biela sobota dňom hrobového odpočinku Ježiša. Názov tohto dňa je odvodený od obyčaje zažínať nové svetlo.
V katolíckej cirkvi sa v Bielu sobotu veriaci prichádzajú pokloniť a pomodliť k Božiemu hrobu a ku krížu. Počas dňa sa nekonajú omše, až vo večerných hodinách je vigília zmŕtvychvstania Ježiša Krista, svätá omša, ktorá sa končí radosťou z Pánovho vzkriesenia.
Veľkonočná nedeľa a pondelok
Veľkonočná nedeľa
Veľkonočná nedeľa je radostným sviatkom zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Ako najstarší a najväčší sviatok liturgického roka sa slávi v prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca vo všetkých kresťanských cirkvách. Ľudia oslavujú, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. Tento deň končí obdobie štyridsaťdňového pôstu.
Ráno na veľkonočnú nedeľu ľudia prichádzali do kostolov posvätiť pokrmy, ktoré v sobotu pripravili. Počas gréckokatolíckych obradov znel v chráme pozdrav Christos voskrese! Voistinu voskrese! Slávi sa zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, ktorý priniesol nádej a radosť namiesto smútku.
Na Veľkonočnú nedeľu prinášajú veriaci do kostola veľkonočné košíky, ktoré kňazi posväcujú. Katolíci pri rannej omši svätia potraviny, medzi ktorými ani dnes v košíkoch okrem mäsa nesmú chýbať koláče a kráľ veľkonočných sviatkov - vajíčko.
Po skončení obradu v kostole sa ľudia s plnými prútenými košíkmi, v ktorých mali uložené pokrmy vrátili domov. Po 40 dňovom pôste začala hostina a konzumácia každého z jedál mala svoj špecifický význam. Vajce je považované za symbol jari a v živote Slovanov aj symbol života.
Čo nájdeme vo veľkonočnom košíku? Nachádza sa v ňom maslo, soľ, chren, ale aj slanina, šunka, klobásy, syr a vajíčka. Niektorí ľudia doň dávajú aj víno alebo pálenku. Sviatočné stoly sú plné dobrôt a v mnohých domácnostiach nechýba ani veľkonočný baranček.
Škrupinky z uvarených a zafarbených vajec, vďaka šupkám z cibule na hnedo, slivkovej kôry do červenkasta, potom rozhadzovali v hriadkach, kde pestovali zeleninu.
Veľkonočný pondelok je čas oblievačky a šibačky. Je to posledný deň veľkonočných sviatkov. Pre tento deň je typická šibačka a oblievačka. Z vŕbových prútov sa totiž vraj sviežosť a pružnosť prenáša šibaním na ženy a dievčatá - inde šibačku nepoznajú a pondelok je opäť časom hojnosti vody.
V niektorých častiach Slovenska sa oblievačka začína už skoro ráno, na svitaní - a v domoch čaká návštevníkov popri pohostení odmena - maľované vajíčko.
Voda mala ozdravujúcu a očisťujúcu moc a dievčatám mala zabezpečiť zdravie a krásu po celý rok. Dievčatá za to svojich šibačov a kúpačov odmeňujú maľovanými alebo čokoládovými vajíčkami, koláčmi či peniazmi.
Zvyky a tradície sa mierne odlišujú v rôznych častiach regiónu. V mnohých domácnostiach sa zachovali až do súčasnosti, aj keď sa im už nepripisuje taký význam ochrany pred škodiacimi silami prírody.