V názvoch veľkonočných sviatkov počas Svätého týždňa došlo od 1. januára 2022 k úpravám, ktoré sú dôsledkom snahy o väčšiu vernosť latinskému originálu.
Posledná večera Leonarda da Vinciho
Pôvod názvu
Jedna z verzií hovorí, že názov tohto dňa pochádza z germánskeho bohoslužobného názvoslovia. Vzniknúť mal prešmyčkou nemeckého názvu Greindonnerstag (v preklade plačlivý štvrtok) na Gründonnerstag (Zelený štvrtok), pretože niekedy sa v tento deň konalo zmierenie kajúcnikov. Na niektorých miestach sa tiež používalo zelené rúcho.
Zvyky a tradície
V tradičnom vidieckom prostredí sa dni veľkonočného týždňa, najmä Zelený štvrtok, spájali s viacerými magicko - ochrannými a očistnými praktikami. Súviseli s príchodom jari, s utlmením negatívneho vplyvu zlých síl.
Očista vodou
Na Zelený štvrtok, Veľký piatok a Bielu sobotu sa ľudia skoro ráno, pred východom Slnka, umývali studenou tečúcou vodou, aby boli zdraví. Dievčatá, ktoré chceli mať dlhé vlasy, si ich na Zelený štvrtok česali pod vŕbou.
Umývanie v potoku na Zelený štvrtok
Zelená strava
Zaužívaným pravidlom tohto dňa bola aj zelená strava. Často sa preto jedol špenát s vajíčkom alebo tzv. smažienkami, čo boli smažené pampúšiky zo strúhanky a vajíčka. Ak už vonku kvitli púpavy, jej lístky sa zvykli nazbierať a pridávať do pôstnych pokrmov. Tento zvyk sa spomína napríklad v obci Osturňa, kde sa konzumovala púpava aj žihľava. Rovnako sa varili prívarky zo špenátu napríklad aj v Kežmarku a okolí.
Ďalšie zvyky
- V tento deň sa podľa zaužívaných miestnych tradícií mal siať mak.
- Po zime sa prvý raz vyháňal dobytok na pašu, gazdovia každý kus pohladili vajíčkom aby bol pekný guľatý.
- Pri vyháňaní dobytka používali rozvinuté rakytové prúty posvätené v kostole na Kvetnú nedeľu.
- Kríže z kolomáže nad dverami maštalí a zvuk drevených klepáčov, rapkáčov, trkadiel, s ktorými po dedine chodievali chlapci, mali chrániť dobytok pred strigami.
- Gazdiné a dievky upratovali domácnosť, na dvore vyumývali drevený nábytok, alebo vyčistili pri potoku, vápnom vybielili steny v izbe aj murované pece a sporáky, vymazali hlinené podlahy, vyčistili drevené dlážky, na periny dali čisté obliečky.
Zákazy a poverové praktiky
- V tento deň sa však nesmel piecť chlieb. Tradovalo sa, že žena, ktorá tento zákaz neuposlúchne, privodí sucho a neúrodu.
- V okolí Nitry gazdiné štrngali kľúčmi a obchádzali gazdovstvo, aby vyhnali hlodavce.
- Na Kysuciach sa zvykli triasť stromy, aby narástlo viac ovocia.
- V tento deň sa nesmelo narábať so zemou, siať či orať, a to kvôli predstave o nepriaznivých silách.
Pozvánka na sledovanie obradov Zeleného štvrtka
Zviazanie zvonov
V kostoloch sa na znak smútku zviazali zvony - odleteli do Ríma. Zvuk zvonov až do Veľkej noci nahrádzajú rapkáče a klapačky.
Zelený štvrtok a jedlo
Ako už naznačuje názov, zelená farba počas tohto dňa hrala naozaj dôležitú úlohu - najmä v jedálničku. Ľudia verili, že keď na Zelený štvrtok budú jesť zelené potraviny (púpava, kapusta, špenát, žihľava, medvedí cesnak) vydrží im dobré zdravie celý rok.
| Jedlo | Popis |
|---|---|
| Špenát s vajíčkom | Klasické jedlo zo špenátu a vajíčok |
| Smažienky | Smažené pampúšiky zo strúhanky a vajíčka |
| Púpava a žihľava | Pridávali sa do pôstnych pokrmov |
| Prívarky zo špenátu | Obľúbené v okolí Kežmarku |
Veľký piatok
V tento deň sa dodnes pripomína umučenia smrť Ježiša Krista. Ide o deň pokánia, dôležitý pre celú cirkev a zároveň tu platí najprísnejší pôst. V kostoloch sa na pobožnostiach spievajú pašie a prerozpráva sa príbeh o zatknutí Ježiša, jeho výsluchu, aj o súde či ukrižovaní.