Artemidin chrám v Efese, považovaný za jeden z divov antického sveta, je úchvatným miestom na Tureckej Egejskej riviére. Táto monumentálna svätyňa, zasvätená bohyni lovu Artemis, priťahuje návštevníkov svojou históriou a majestátnosťou. Hoci dnes stoja len fragmenty chrámu, jeho dávna sláva a monumentálne rozmery vzrušujú predstavivosť.
Pozostatky Artemidinho chrámu v Efeze (zdroj: wikimedia.org/autor: FDV (CC BY-SA 4.0))
História a význam
Chrám, ktorý zasvätia Artemis, je dielom antického umenia a inžinierstva. Artemidin chrám bol založený okolo roku 550 pred naším letopočtom na príkaz kráľa Kréty, Kroisa, aby uctil lovnú bohyňu Artemis. V priebehu storočí bol chrám významným náboženským a obchodným centrom.
Na mieste dnešnej ruiny slávneho Artemidinho chrámu v Efese (čiže Artemisionu) stálo mnoho svätýň zasvätených anatolskej bohyni plodnosti Kybele, neskôr bohyni lovu Artemis. Predposledný, ôsmy z chrámov v Efese bol po celej Anatólii, Grécku a priľahlých oblastiach známy svojou veľkosťou (pôdorys 115 x 55 metrov) a nádherou (125 iónskych stĺpov). Na jeho výzdobe sa napokon podieľali najprednejší umelci tej doby. Vďaka tomu bol chrám považovaný za jeden zo siedmich divov sveta. Roku 356 pred n. l.
Artemidin chrám v Efeze – 7. divov starovekého sveta – pozri U v histórii
Pôdoris chrámu podľa britského archeológa Johna Turtlea Wooda z roku 1877 (zdroj: wikimedia.org)
Artemidin chrám bol veľký ako futbalové ihrisko a zapísal sa medzi 7 divov Staroveku. V obrovskej stavbe s dĺžkou 112 metrov a šírkou 52 metrov sa nachádzalo množstvo umeleckých diel. Svätyňu zdobila najpozoruhodnejšia zo sôch - drahokamami posiata Artemis.
Artemis a jej chrám
Artemis bola starogrécka panenská bohyňa lovu, mesiaca, divokých zvierat, prírody, vegetácie i cudnosti. Bola dcérou najvyššieho boha Dia a bohyne Létó, sestra-dvojička boha Apolóna. Jej rímskym ekvivalentom bola bohyňa Diana. Antický svet poznal viacero chrámov zasvätených bohyni Artemis, ale najvýznamnejší sa nachádzal v Efeze.
Artemidin chrám v Efeze bol v antike považovaný za najúžasnejší zo všetkých divov. Tento fakt dokladajú aj slová gréckeho básnika z prelomu 2. a 1. storočia pred n. l.
Archeologické nálezy
Viaceré zmienky hovorili o chráme vystavanom na počesť bohyne Artemis v Malej Ázii, ale jeho skutočnú existenciu potvrdila až archeológia a objavenie zvyškov chrámu. Prvé nálezy v lokalite Efezos sa spájajú s menom britského architekta, inžiniera a archeológa Johna Turtla Wooda, ktorý v roku 1869/1870 objavil trosky Artemidinho chrámu.
Wood mal pôvodne ako inžinier za úlohu navrhnúť stanice pre železnicu v Turecku. Tu sa začal zaujímať o staroveké mesto a pozostatky chrámu v Efeze. Postupne sa vzdal svojej architektonickej úlohy a začal sa venovať výskumu danej lokality. Britské múzeum mu udelilo povolenie a malý príspevok na výdavky pre archeologický výskum výmenou za vlastnícke práva na akékoľvek artefakty, ktoré by mohol v Efeze objaviť. Vo februári 1866 našiel Wood pri výkopových prácach v divadle v Efeze grécky nápis, ktorý spomínal rôzne zlaté a strieborné sošky venované chrámu.
Po siedmich rokoch výskumu objavil zvyšky chrámu a podarilo sa mu získať množstvo rozbitých sôch a architektonických predmetov, ktoré poslal do Britského múzea. Tieto artefakty, aj tie z neskorších nálezov, sú vystavené v tzv. Efezskej izbe Britského múzea. Okrem toho sa v múzeu nachádza časť pravdepodobne najstaršej zbierky mincí na svete (cca 600 pred n. l.), ktorú našli zakopanú v základoch archaického chrámu.
Zničenie a súčasnosť
Posledný, deviaty chrám stál na základoch predchádzajúceho. V roku 356 p.n.l. ho podpálil Herostratos - údajne preto, aby sa zapísal do dejín. Chrám bol opätovne zničený až v 3. storočí nášho letopočtu, kedy Efez a okolie vyplienili Góti. Jeho osud však spečatil až príchod kresťanstva. Východorímsky cisár Justinián nechal chátrajúci div sveta rozobrať a jeho časti sa použili na výstavbu neďalekej baziliky sv. Jána a Hagie Sofie.
Napriek jeho sláve a monumentálnosti bol chrám už v minulosti zničený a jeho polohu a veľkosť pripomína dnes len jeden stĺp. Ten bol zrekonštruovaný z viacerých nájdených fragmentov z pôvodného chrámu a čnie sa do výšky na mieste kedysi veľkolepého divu sveta.
Efez a jeho okolie
Okolie tohto miesto bolo osídlené už 6000 rokov pred n.l. a vystriedalo sa tu hneď niekoľko významných civilizácií. V Efeze je síce vykopaných menej ako 20% archeologických nálezov, no aj tak staroveké budovy a ulice tvoria jedno z najrozsiahlejších rímskych nálezísk vo východnom stredomorí. Najmä v 2. Desiatky mramorových stĺpov a ulíc tvoria najmä v lete skutočné kamenné peklo s malými ostrovčekmi tieňa.
Mapa starovekého Efezu
Efez patrí medzi veľmi významné pútnické miesto pre kresťanov z viacerých dôvodov. Nachádzal sa tu jeden zo siedmich kostolov ranného kresťanstva z nového zákona. História mesta je spojená aj s apoštolom Pavlom, ktorý z Rímskeho väzenia písal list Efezanom. Apoštol Ján, ktorý v Efeze istý čas žil, sa údajne postaral o Pannu Máriu po Kristovej smrti.
Ak sa vyberiete na organizovaný výlet do Efezu, jedna z prvých zastávok bude chrám bohyne Artemis. Na vlastnú päsť je to dosť dlhá prechádzka 4-5km, takže choďte určite nejakým dopravným prostriedkom. Artemidin chrám (resp. to, čo z neho zostalo) stojí iba kúsok od pahorku s ďalšími nálezmi starovekého Efezu vrátane tzv. Jaskyne sedmospáčov. Teda na západnom okraji tureckého mestečka Selçuk a asi 5 kilometrov od letiska Selçuk-Efes Havaalani.
Tipy pre návštevníkov
Ak plánujete svoju dovolenku v lokalite Egejská riviéra, toto fascinujúce miesto môžete navštíviť v rámci fakultatívnych výletov, ktoré sú často organizované z hotelov. Chcete sa prechádzať po mramore, po ktorom kráčali pred stáročiami Chetiti, Gréci, Peržania, či Alexander Veľký? Chcete vidieť obrovské rímske ruiny akvaduktov, chrámov a jedného zo 7 divov staroveku? Chcete zapáliť sviečku na mieste, kde pravdepodobne žila na sklonku života Panna Mária?
Nezmeškajte jedinečnú príležitosť navštíviť krásne antické mesto Efez a prechádzať sa po jeho zachovalých mramorových uliciach. Taktiež uvidíte pozostatky jedného zo siedmych antických divov sveta - chrám bohyne Artemis. Výlet zahŕňa aj prehliadku miesta, kde svoje posledné chvíle prežila Panna Mária.
Desiatky mramorových stĺpov a ulíc tvoria najmä v lete skutočné kamenné peklo s malými ostrovčekmi tieňa, takže sa poriadne nakrémujte, zoberte aspoň liter vody a klobúk na hlavu, aby ste si vychutnali to najzaujímavejšie, čo toto miesto ponúka.
Ďalšie zaujímavosti v okolí
Efez a okolie ponúkajú množstvo ďalších zaujímavostí, ktoré stoja za návštevu. Medzi ne patria:
- Knižnica v Efeze: Knižnicu dnes pripomína nádherne zrekonštruovaná fasáda budovy, ktorú kompletne zničili zemetrasenia v prvých storočiach nášho letopočtu. Meno jednej z najúžasnejších knižníc svojej doby (12 tisíc zväzkov) ovplyvnil rímsky senátor Tiberius Julius Celsus Polemaeanus, ktorý v nej mal hrobku, a jeho syn ju dal vybudovať na jeho počesť.
- Amfiteáter v Efeze: S kapacitou 25 000 ľudí tento amfiteáter neslúžil len pre drámu a divadlo, konali sa tu aj gladiátorské zápasy.
- Isabeyova mešita: Aj keď som už v minulosti navštívil mešitu, dokonca aj s výstupom na vežičku (minaret), Isa Bey sa mi páčila najmä pre krásnu záhradu, v ktorej nechýbala fontána na opláchnutie tváre, nôh a rúk, aby na posvätné miesto človek vstupoval čistý. Vo vnútri nečakajte zlato a drahokamy, výzdoba je skromná.
Turecko: Krajina histórie a krás
Uplynulé roky sa Turecko spája najmä s letným all-inclusive turizmom. Pozornosť sa upína hlavne na jeho pláže. A to aj napriek tomu, že je domovom archeologických skvostov. Nachádzali sa v ňom dokonca aj dva staroveké divy sveta - Artemidin chrám v Efeze a Mauzólem v Halikarnasse. No to nie je všetko. Turecko nevonia len po morskej soli, ale aj po jedinečnej histórii.
Na polceste medzi Antalyou a Alanyou sa vynára turistické mestečko Side. Strieda sa v ňom luxus s históriou. Desiatky obrovských hotelových komplexov vymieňajú archeologické zrúcaniny. Turisti obdivujú napríklad ruiny Apolónovho chrámu alebo rímsku tržnicu agora. Zdá sa ako by to bol vrchol historického pôžitku v južnom Turecku.
Perly neležia len pri pobreží, jedna sa skrýva aj vo vnútrozemí práve uprostred Side a Antalye. Je ňou Aspendos. Sídli v ňom staroveké divadlo. A nie hocaké. Ide o jedno z najzachovalejších na svete. Napriek tomu, že ho postavili ešte za vlády rímskeho cisára Marca Aurelia (vládol od roku 161 do 180 nášho letopočtu), aj po 2 000 rokoch jeho javisko ožíva. Využívajú ho napríklad na operné alebo baletné koncerty.
Divadlo v 30. rokoch minulého storočia navštívil aj turecký reformátor a otec Turkov Mustafa Kemal Atatürk. Práve on veľkolepému divadlu vdýchol nový život. Rozhodol sa ho zrekonštruovať i napriek tomu, že sa stretol s negatívnymi ohlasmi. Kapacita antického divadla je približne 8 500 ľudí. Nachádza sa v ňom tribúna s 39 sedadlami, spomínané javisko a stĺpová galéria, ktorá tvorí vrchnú časť hľadiska. Ročne ho navštívi 400 000 ľudí. V blízkosti divadla sa nachádzajú ruiny baziliky, agory a slávneho akvaduktu.
Len necelých 10 kilometrov od letoviska Antalya leží staroveké mestečko Perge. Práve ono bolo kedysi kresťanským centrom južného Turecka. Predpokladá sa, že starobylé mesto vzniklo medzi 12. a 13. storočím pred naším letopočtom. Zlaté obdobie zažilo počas Rímskej ríše v 2. Prechádzka prašnými cestičkami zavedie turistov až priamo do minulosti. Jeho ruiny si zachovali viac ako len nádych histórie. Keďže sú v dobrom stave, dajú sa ľahko identifikovať.
Mestečko Demre sa preslávilo vďaka sv. Mikulášovi. Nielenže tu žil, ale aj ho tu pochovali. Rímske divadlo nechýba ani v tomto prípade. Leží v starovekej Myre, ktorú okrem divadla preslávili hrobky v skalných stenách.