Slovensko, krajina s bohatou históriou a kultúrou, si dodnes uchováva množstvo tradičných vianočných zvykov a rituálov. Tieto zvyky, často spojené s oslavami zimného slnovratu a náboženskými sviatkami narodenia Ježiša Krista, prežívajú v mnohých rodinách a regiónoch Slovenska. Poďme sa spoločne pozrieť na niektoré z nich.
Advent - Čas príprav a očakávania
Na Slovensku sa na Vianoce - sviatky narodenia Ježiška, pripravujeme už štyri týždne dopredu. Toto obdobobie sa nazýva Advent - práve v tomto období chodíme častejšie do kostola, kupujeme alebo pripravujeme darčeky pre našich najbližších či si zdobíme svoje príbytky vianočnými dekoráciami alebo ozdobami. Určite všetci máme v tomto čase na stole adventný veniec - so 4 sviečkami, ktoré symbolizujú počet adventných nedieľ. Položený býva väčšinou na jedálenskom stole a znamená nádej a slávu tomu, ktorý prichádza. U tých našich drobcov je zas veľmi obľúbený adventný kalendár. Každý deň od 1.12 si otvoria jedno okienko a v ňom nájdu nejaký malý darček - či už mlsnotku, alebo malú hračku...
Predzvesťou Vianoc je advent, ktorý začína štyri týždne pred Štedrým dňom. Advent je prípravou na vianoce. Pre niekoho je to obdobím upratovania a nákupov, pre iných čakanie na príchod Ježiša Krista. V každom prípade je to magické obdobie očakávania tých najkrajších sviatkov roka.
Štyri adventné nedele symbolizuje adventný veniec so štyrmi sviečkami. Liturgická fialová farba zároveň symbolizuje pokánie. Ďalším obľúbeným symbolom adventu je adventný kalendár, ktorý slúži na odpočítavanie dní do Vianoc. Adventný kalendár môže mať rôzne podoby, napr. čokoládového kalendára, krabičiek či vrecúšok, pričom má vždy 24 políčok.
V minulosti sa predvianočné obdobie spájalo s množstvom rituálov a povier, ktoré mali ochrániť pred zlom a zlými silami. Najvýznamnejšími boli Stridžie dni. Začínali sa na Katarínu (25. november) a končili dňom zimného slnovratu (21. december). 25 november bol zároveň posledným dňom v ktorom sa mohlo spievať, tancovať a hodovať. Ďalším ránom začínalo pôstne adventné obdobie (jedlá sa pripravovali bez mäsa a tuku), ktoré trvalo až do polnoci Štedrého dňa.
Štedrý deň - Vyvrcholenie Vianoc
Štedrý deň - 24. V tento deň na Slovensku začíname sláviť Vianoce. Najväčším sviatkom Vianoc je však 1. sviatok vianočný - 25. decembra - deň Kristovho narodenia. Na Štedrý deň sa zvykne dodržiavať pôst, ktorý končí presne o polnoci. Určite si aj vy pamätáte, a používate to aj pri svojich detičkách, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlaté prasiatko.
Samozrejmosťou každého štedrovečerného stola boli oplátky, med a cesnak. Oblátky sú symbolom tela Ježiša Krista, aj preto ich v minulosti piekli iba v kláštoroch. Neskôr túto výsadu získali učitelia. Samotné jedlá záviseli od vierovyznania, napríklad v rímsko-katolíckych domácnostiach musela byť večera pôstna - bez mäsa. Naopak, v protestantských bolo povolené aj mäso. V rímsko-katolíckych rodinách bol počet chodov symbolický: 7 alebo 12, ako počet dní v týždni, resp. počet mesiacov v roku. Rybu na štedrovečernom stole mali zväčša katolíci, opäť symbolicky. Nebýval to však vždy ortodoxne iba kapor, pokojne to mohol byť pstruh, úhor či vyza. Veľa chodov však bolo pripravených z obilnín a strukovín - rôzne pšenové, ovsené či cícerové kaše. Pri strukovinách ostali aj pri servírovaní tradičných prívarkov: najčastejšie fazuľový a šošovicový.
Ako vyzeral štedrovečerný stôl v minulosti?
V prvom rade musel byť poriadne poumývaný, nechýbal na ňom ani tanier pre nečakaného hosťa - pocestného. Symbolickú úlohu tiež zohrával vianočný obrus: biely s červenou vzorkou a červeným vyšívaním. Červená farba sa na ňom nezjavuje náhodou - je to symbol ohňa, ktorý tiež znamenal očistu či ochranu. Pri štedrovečernom stole sa tiež krájalo jablko. Ak bolo jadro zhnité či napadnuté, predpovedalo chorobu či smrť. V prípade, že bolo zdravé, taká mala byť i rodina. A čo šupiny z kapra pod obrusom? Tento zvyk sa rozšíril najmä v mestách, a to pomerne neskoro - až v druhej polovici 19. storočia. V tomto období na vidieku zvykli dávať pod obrus skôr strukoviny, ktoré im mali priniesť bohatstvo. Zaujímavosťou bolo tiež obviazanie nôh štedrovečerného stola reťazami. Počas Vianoc nesmela chýbať pri stole ani sekera, tá mala zas pre členov domácnosti zabezpečiť železné zdravie. V domácnosti bola počas Vianoc uložená slama, zväčša pod stolom alebo v rohu miestnosti. Symbolizovala Ježišovo narodenie na slame medzi dobytkom. Ľudia tiež verili, že ak niečo bude visieť na klinci, v rodine sa počas roka niekto obesí.
Vianočný stromček - Symbol nového života a ochrany
Prekvapením môže byť, že ide o pomerne novú vianočnú tradíciu. Síce už starí Slovania počas Vianoc používali pár vetvičiek z ihličnatého stromu, no stromček v podobe, ako ho poznáme dnes, prichádza do našich končín až okolo 19. storočia. Prichádza z Nemecka, a tak je súčasťou najmä šľachtických a meštianskych rodín. Napríklad na Orave či Kysuciach až 30. rokov 20. A prečo je vianočný stromček ihličnatý? Starí Slovania verili, že všetko pichľavé - ako aj ihličky - ich ochráni pred zlými silami.
V počiatkoch bola výzdoba vianočného stromčeka veľmi prostá: bol ozdobený najmä slamou. Až neskôr prišli orechy, sušené jablká a šúpoľové alebo slamené ozdoby sa objavujú až v prvej polovici 20. storočia. Ak mala rodina na vidieku vianočný stromček, zväčša visel zo stropu miestnosti. Prečo? Dôvod je prozaický: kvôli praktickosti. Vtedajšie obydlia boli skutočne stiesnené.
Vianočný stromček sa na našom území objavuje vo vidieckom prostredí až koncom 19. a začiatkom 20. storočia. „Vo vidieckom prostredí to boli spočiatku iba maličké stromčeky a boli to väčšinou iba odrezané vrcholce zo stromov, ktoré viseli zavesené zo stropu a dole hlavou. Stromček sa v minulosti pripravil ráno na Štedrý deň a pretrvával až do Troch kráľov.“
Zdobil sa všetkým, čo bolo poruke: „Buď to boli živé jabĺčka, orechy alebo sladkosti ako sušené ovocie - jablká, slivky a hrušky. Časť z úrody ovocia si ľudia vysušili už počas jesene a zimy a časť z toho sa použilo ako ozdoby na stromček. Neskôr to boli medovníčky a doma vyrábané a balené salónky.“
Zvyky a tradície počas Štedrého dňa
- Pôst: Počas Štedrého dňa dodržiava väšina veriacich pôst. V niektorých rodinách sa postia úplne, v iných jedia len ľahké, bezmäsité jedlá.
- Šupiny kapra: Pod obrus alebo pod každý tanier sa vkladajú šupiny kapra, aby si rodina zabezpečila dostatok peňazí na nasledujúci rok. Niektorí si vykladajú šupinu z vianočného kapra aj do peňaženky.
- Krížik na čelo: Na štedrovečernom stole by nemala chýbať nádoba s medom, v ktorom býva niekedy naložený cesnak. Gazdiná alebo stará mama si namočí prst do medu a urobí ním každému krížik na čelo predtým, ako spoločne usadnú k štedrovečernému stolu. Tento rituál má odohnať zlé sily.
- Hádzanie a lúskanie orechov: Počas Štedrej večere sa hádžu orechy do kútov v byte alebo v dome. Táto vianočná tradícia má takisto zabezpečiť hojnosť a prosperitu po celý rok. V niektorých rodinách sa pri stole orechy lúskajú - každý člen rodiny dostane jeden orech a podľa toho, aký pekný je vlašský orech vo vnútri, toľko zdravia mu aj prinesie.
- Krájanie jablka: Počas Štedrej večere zvyčajne hlava rodiny rozreže jablko na polovicu. Ak je jabĺčko pekné a v jeho strede sa zjaví pravidelná hviezdica, značí to pre celú rodinu zdravie a šťastie. Ak je narezané jabĺčko červivé alebo jeho tvar pripomína kríž, rodinu čaká choroba alebo smrť. Následne sa jablko rozkrojí na toľko kúskov, koľko je pri stole členov rodiny a každý si svoj kúsok zje.
- Od stola sa nevstáva: Počas Štedrej večere sa všetko jedlo pripraví na stôl a keď všetci usadnú, už sa od stola nevstáva. Zakázané to má aj mama, gazdiná. Ak by niekto od štedrovečerného stola vstal, privodil by si smrť.
Vianočné sviatky - Čas radosti a rodinnej pohody
Najväčším sviatkom Vianoc je však 1. sviatok vianočný - 25. decembra - deň Kristovho narodenia. 25. decembra a 26. V tento deň nesmela zavesiť opraná bielizeň, pretože sa verilo, že ten, komu patrí, čoskoro umrie. Magická moc sa pripisovala práve vianočnému pečivu. Okrem chlebov, posúchov a opekancov sa na Vianoce piekli aj koláče z kysnutého cesta. Dostatok napečeného pečiva mal byť predzvesťou hojnej úrody v nasledujúcom roku.
Prvý sviatok vianočný, alebo tiež Boží hod či Božie narodenie, sa tradične oslavuje 25. decembra a je najdôležitejším dňom oslavy narodenia Pána. Podľa ľudovej tradície by vtedy mali ľudia odpočívať a nerobiť nič. Druhý sviatok vianočný oslavujeme 26. decembra a je známy aj ako Sviatok svätého Štefana, ktorý bol prvým kresťanským mučeníkom. Tento deň má však nielen náboženský, ale aj spoločenský význam.
Na Druhý sviatok vianočný - sv. Štefana sa ľudia umývali v studenej vode potokov a riek - starí a chorí tak konali, aby sa im prinavrátilo zdravie, dievčence, aby boli po celý rok svieže. Chodilo sa na návštevy, tanečné zábavy, rodinné stretnutia, v kostoloch spievali cirkevné zbory.
Regionálne rozdiely v zvykoch a tradíciách
Slovensko je krásna krajina a v každom jeho kúte sa Vianoce slávia inak:) Tieto najväčšie a zároveň najkrajšie kresťanské sviatky v roku sa v mnohých krajinách slávia inak.
Stredné Slovensko je veľmi pestrá oblasť, čo sa premieta aj do vianočných tradícií. Prežíva ich tu o čosi viac ako na západe. V niektorých kútoch Oravy možno ešte dodnes nájdeme aj najstaršie zvyky, ktoré môžu pôsobiť trochu nezvyčajne. Niektorí ľudia napríklad zvykli sedieť za štedrovečerným stolom bosí, pričom jednu nohu museli mať položenú na sekere.
Východné Slovensko je najviac ovplyvnený kresťanstvom, preto sa tu zvykne dodržiavať pôst počas adventu. Pred večerou sa spoločne modlia za celú rodinu. Ani v tomto kúte Slovenska si neodpustia tradičnú oblátku s medom a cesnakom. Odlišnosti nájdeme pri hlavnom chode, kedy sa často podávajú pirohy plnené zemiakmi, bryndzou alebo tvarohom, a tiež šošovicový alebo fazuľový prívarok.
Ako môžete vidieť, niektoré vianočné zvyky máme na celom Slovensku spoločné, v iných sa naše regióny odlišujú.
Vianočné zvyky.na Slovensku
Vianočné pranostiky
Tradičné slovenské Vianoce sa spájajú aj s mnohými ľudovými pranostikami, teda ustálenými výrokmi, ktoré vznikali na základe pozorovania počasia a prírodných javov. Ak chodí Katarína po ľade, chodí sv. Martin po blate.
Niektoré ďalšie pranostiky:
- Keď je hus na Vianoce na blate, na Jozefa bude na ľade.
- Na Vianoce blato, na Veľkú noc sneh.
- Aký je čas na Adama a Evy, také budú nasledujúce dni.
- Biele Vianoce, zelená Veľká noc. Čierne Vianoce, biela Veľká noc.
- Štedrý večer jasný každému je milý, dá vraj pán Boh vína, požehná v obilí.
- Ak sa vetry na svätého Štefana spolu chytia, veliké priekopy a záveje narobia.
- Keď svätý Štefan blato vyfúka, pekná jar sa ponúka.
- Na Silvestra kurine babi, na Nový rok nehádať sa, poslúchať.
- Keď na Silvestra slnko svieti a v noci prudký vietor duje, niet pre vinárov veľkej nádeje.
- Ak pripadne Nový rok na stredu, bude to priaznivý rok, mnoho vína, ale žiadny med. Ak Nový rok pripadne na nedeľu, bude mierna zima, ak pripadne na pondelok, veští to ostrú zimu.
- Na Nový rok blato, na Veľkú noc sneh.
- Keď je na starý rok jasno, bude v stodole prázdno.
Vianočné tradície a zvyky sú neoddeliteľnou súčasťou slovenskej kultúry a identity. Ich dodržiavanie prináša do našich domovov radosť, pokoj a rodinnú pohodu. Nech sú aj pre vás tieto Vianoce plné lásky, šťastia a nezabudnuteľných chvíľ strávených s vašimi najbližšími.