Židovské príslovia sú pokladnicou múdrosti, ktorá odráža hlboké porozumenie Bohu a jeho vzťahu k človeku. Tieto krátke, výstižné výroky, často prenášané z generácie na generáciu, ponúkajú cenné lekcie o živote, morálke a viere. V tomto článku sa ponoríme do niektorých z týchto prísloví, preskúmame ich význam a historický kontext.
Zbierka múdrych viet pre povzbudenie, motiváciu aj voľné chvíle:
- Boh pomáha tým, ktorí si pomôžu sami.
- Boh stvoril človeka, ale nedal si to patentovať, a tak to teraz po ňom môže robiť hocijaký blbec.
- Ani pán boh všetkým ľuďom nevyhovie.
- Boh nie je horlivý, ale pamätlivý.
- Božie mlyny melú pomaly, ale isto.
- Človek varuj sa a boh ti pomôže.
- Kde boh hospodári, tam sa dobre darí.
- Keď je bieda najväčšia, pomoc božia najbližšia.
- Koho pán boh miluje, toho krížom navštevuje.
- Komu pán boh, tomu všetci svätí.
- Kto chudobnému udelí, tomu pán boh nadelí.
- Kto krivo prisahá, toho boh zabije.
- Kto sa chráni i boh ho ochráni.
- Kto včas ráno vstáva, toho pán boh požehnáva.
- lepší pán boh daj! ako zdravý buď!
- Pán boh dopustí, ale neopustí.
- Pán boh má palicu na každú opicu.
- Pán boh nikoho za vlasy do neba neťahá.
- Pán boh stvoril vrany a čert politické strany.
- Slúži za groš i čertu i pánu bohu.
- Udre sa čert o božie muky.
- Boh ide k tomu, kto k nemu prichádza.
- Kto zo svojho udeľuje, tomu boh nadeľuje.
- Ako mne dakto, tak dakomu pán boh.
- Boh na staré kosti.
- Koho bohovia chceli potrestať, toho spravili učiteľom.
- Život je boží dar, ale šťastný život je ovocím múdrosti.
- Kto peniaze utratí, tomu pán boh nevráti.
- Však nás pán boh neopustí, dá nám chleba aj kapusty.
- Dobrých boh zo sveta berie a zlí tu zostávajú.
- Pán boh dal človeku dve uši a jedny ústa, aby veľa počul a málo hovoril.
- Kto sa bojí ľudí, nebojí sa boha, a kto sa bojí boha, nebojí sa ľudí.
- Žena je nešťastie, ale nezbavuj bože žiadny dom tohto nešťastia.
- Kto verí v boha, nikdy nejde spať hladný, a ak ide, nakŕmi ho spánok.
- Keby pán boh pastierovu kliatbu vyslyšal, všetky kravy by mu do roka vydochli.
- Boh dá všetko iba tým, ktorí sa o to budú usilovať.
- Boh je tým všetkým, čoho čiastkou sa cítime byť.
- Luhára boh skára, keď nie razom, tak povrazom.
- Nech nás pán boh chráni od latinskej kuchyne, riedkou plachtičkou ho pán boh prikryl.
- Zápal bohu sviecu a čertovi hlaveň.
- Pán boh jednému dal a druhému sľúbil.
- Boh dáva, aby človek bral, vzduch - boží duch, bože môj, bože môj, z vysokého neba, keď si nám dal zuby, dajže nám aj chleba.
- Odvráť, bože, ľutovníkov a prispor nám závistníkov!
- Kto sa chráni, i boh ho ochráni, pane bože, osloboď ma od priateľov, od nepriateľov sa sám oslobodím!
- Opitý ako snop, do nemoty, pod obraz boží.
- Boh dáva všetko tým, ktorí vstávajú zavčasu.
- Buď bohu chvála, kostol zhorel, krčma zostala.
- Komu pán boh, tomu všetci svätí, komu čert, tomu všetci kati.
- Pán boh tresce nie človeka, ale hriech.
- Ani pánu bohu darmo neslúžime, opýtaj sa vlka, či na boha verí.
- Do boha vysoko, do mora hlboko a vo svete pravdy niet.
- Boj sa pravého boha a dodržuj jeho prikázania, lebo to je celá povinnosť človeka.
- Vtedy bolo dínom dánom a teraz je bože môj!
- Zráža boh pyšným roh, tak robme, aby to bolo i bohu i ľuďom milé.
- Prvým po bohu sú peniaze, na peci pán boh nepožehná, u boha milosť, u pekára žemľa.
- Boh predáva múdrosť za prácu a utrpenie, k bohu vysoko, do mora hlboko a pravdy na svete nieto.
- Komu pán boh nedaruje, tomu kováč neukuje, kto sa opustí, i boh ho opustí, pomôž si človeče, pán boh spolu, bože, či sme všetci tvoji, či len poniektorí,,?
Tieto príslovia nám pripomínajú, že Boh je prítomný v každom aspekte nášho života, od každodenných starostí až po najväčšie výzvy. Učia nás, aby sme sa na neho spoliehali, hľadali v ňom útechu a inšpiráciu, a žili život v súlade s jeho vôľou.
Meno Boha: Používať či nepoužívať?
V publikáciách Jehovových svedkov sa často negatívne spomína židovský zvyk nevyslovovať božie meno Jehova. Buď ho označujú za prejav poverčivosti alebo za nesprávny výklad 2. Mojž. 20:7. Častý výskyt mena Jehova je podľa svedkov dôkazom, že Boh si želá, aby bolo jeho meno používané a vyslovované.
Podľa viacerých učencov prax nepoužívať božie meno siaha práve k výkladu tretieho prikázania. Na prvý pohľad si môže čitateľ povedať, že text nevyžaduje hlbší rozbor, veď jeho význam je do oči bijúci - jednoducho nemáme vyslovovať meno „nadarmo“! Situácia sa však viac komplikuje, keď sa pozrieme na pôvodný hebrejský text.
Oveľa problematickejšie je to so slovom „nadarmo“, heb. šáw’, ktoré možno preložiť ako “márnosť” či “zbytočnosť“. Čo znamená používať božie meno márnivo/zbytočne/nadarmo? K tejto otázke sa vyjadrilo viacero učencov a môžeme konštatovať, že naň jednoducho neexistuje definitívna odpoveď. Jeden z výkladov, ktorý sa ustálil v judaizme a kresťanstve, vidí v III. prikázaní zákaz akéhokoľvek prázdneho, neopodstatneného alebo zbytočného vyslovovania božieho mena pri hovorení.
Podľa väčšiny bádateľov „niesť k márnosti“ môže znamenať dávať - obetovať modle, ktorá sa v Starom zákone označuje tiež slovom márnosť. Tetragram nemal slúžiť ako magický talizman, ktorým si bolo možné Boha podmaniť a prinútiť ho plniť priania človeka. Meno nie je v staroveku len rozlišujúcim názvom, ale obsahuje samotnú podstatu a silu jeho nositeľa.
Na to, aby sme chápali dôvody, prečo židia prestali používať meno Jehova, musíme v prvom rade poznať myslenie a praktiky starovekého človeka. Židia dostali zákaz zobrazovať si Boha (por. 2. Mojž. 20:4). Prečo? Pretože v staroveku sa obrazy používali k rôznym magickým a okultným praktikám a židia sa mali vyhýbať akýmkoľvek magickým predstavám o Bohu.
Jehovovi svedkovia na podporu myšlienky, že židia pôvodne bežne vyslovovali meno Jehova citujú uznávaného odborníka Dr. Abrahama Cohena. Ako ukazuje tento citát, odborníci nepochybujú o tom, či sa meno Jehova používalo. Na to máme mnoho dôkazov, ktoré nie je potrebné uvádzať, nájdeme ich mnoho aj v publikáciách svedkov Jehovových. Kľúčové je pre nás porozumieť, kedy nastal zlom. Nepoznáme čas, ale vieme, že v istom bode začali židia zneužívať božie meno Jehova na magické účely a pristupovať k nemu poverčivo.
Archeológovia a epigrafici, ktorí majú dnes k dispozícii desiatky materiálnych dôkazov, potvrdzujú, že židia začali používať meno Jehova ako talizman, teda v presnom rozpore s druhým prikázaním v 2.Mojž. 20:7. Pôvodná prax vyplývajúca z III. prikázania nezneužívať meno ako modlu či na magické účely bola nahradená presným opakom toho, čo prikázanie hovorilo. Ako výsledok tohto zneužívania sa postupne v judaizme etablovala prax, ktorá jej mala zabrániť.
Náboženskí predstavitelia si boli čoraz viac vedomí toho, že pravého Boha nemožno spútať žiadnym slovom (zaklínať ho), ani mať nad nim moc. Pravého Boha totiž nemožno poznať ako človeka či ktorúkoľvek inú vec. V židovskom ponímaní dať niekomu meno znamená poznať jeho najhlbšiu realitu bytia, poznať jeho povolanie, jeho poslanie a jeho osud. Je však evidentné, že „vlastniť“ Boha nie je možné. A toto je dôvod, pre ktorý židia považujú Božie meno Jhvh, ktoré označuje podstatu, za nevysloviteľné.
Ako ukazujú výroky popredných učencov, za tradíciou nevyslovovať tetragram sa skrývala snaha vyhnúť sa modlarskému a magickému zneužívaniu božieho mena. Aj keď nevieme presne povedať, kedy sa táto prax prvýkrát objavuje, vieme s istotou, že siaha do predkresťanských čias a v čase Ježiša bola rozšírená. Prečo je pre dnešných kresťanov, obzvlášť pre Jehovových svedkov dôležité poznať a porozumieť židovskej tradícii nevyslovovať meno Jehova? Pretože táto tradícia bola živá v čase zakladateľa kresťanstva - Ježiša Nazaretského a jeho ranných učeníkov v 1.stor.
Výklad III. Hlubší pochopení Písma, 1. Strážna veža, 1999, 1. ARMSTRONGOVÁ, Karen : Kauzu vyhral Boh: Čo v skutočnosti znamená náboženstvo. COHEN, Abraham : Talmud pro každého. DOHMEN, Christoph : Decalogue. In: DOZEMAN, Thomas, B - EVANS, Craig, A - LOHR, Joel, N : The Book of Exodus : Composition, Reception and Interpretation. DOUGLAS, J, D. (ed.) : Nový biblický slovník. HELLER, Ján: Desatero. In: Hlubinné vrty. IDEL, Moše : Kabala. Nové pohledy. ISKROVÁ, Daniela : Náboženstvo izraelského ľudu. NOTH, Martin : Das 2. Buch Mose Exodus (Das Alte Testament Deutsch Neuse Gottinger Bibelwerk). PESCH, Otto, Hermann : Desatero božích přikázání. RAD VON, Gerhard: Theologie des Alten Testaments. Band 1: Die Theologie der geschichtlichen Ůberlieferungen Israel, München : Chr. SCHOLEM, Gerschom : Kabala a její symbolike. SCHUBERT, Kurt : Židovské náboženství v proměnách věků. Zdroje, teologie, filosofie, mystika. TIŇO, Jozef (ed.): Exodus (Komentáre k Starému zákonu, 3. zväzok). [2] Por. ISKROVÁ, Daniela: Náboženstvo izraelského ľudu. Ružomberok: Verbum, 2012, s. [3] Svedkovia sa v citáte odvolávajú na nasledujúce diela. [4] Septuginta je grécky preklad Starého zákona, ktorý vznikol niekedy v 3. stor. pred n.l. v Alexandrii.
