História obcí Svätý Peter a Michal nad Žitavou je bohatá a siaha hlboko do minulosti. Tieto obce prešli zložitým vývojom, ktorý ovplyvnili rôzne historické udalosti a zmeny v cirkevnej správe. V tomto článku sa pozrieme na ich históriu, významné osobnosti a udalosti, ktoré formovali ich identitu.
Cirkevná správa na území Slovenska
V minulosti cirkevnú správu na území dnešného Slovenska vykonávali tri hlavné diecézy:
- Ostrihomská arcidiecéza (západná a stredná časť)
- Nitrianske biskupstvo
- Jágerská diecéza (východná časť)
Od dôb tureckého ohrozenia bolo viac ako 220 rokov sídlom ostrihomského arcibiskupa mesto Trnava. Po vzniku Československa v roku 1918 Svätá Stolica v roku 1922 prevzala slovenskú časť diecéz do vlastnej správy.
Arcidiecéza Trnavská na mape Slovenska
Zmeny v 20. storočí
Na zmluvu "Modus vivendi" nadviazala v roku 1937 apoštolská konštitúcia, ktorou bola časť slovenského územia natrvalo vyňatá z pôsobnosti Ostrihomskej arcidiecézy. Bola vyhlásená nová cirkevná provincia, priamo podriadená Svätej stolici, s názvom Trnavská apoštolská administratúra. Spravoval ju apoštolský administrátor a patrila do nej aj Farnosť Žitavany.
Situácia sa výrazne zmenila až 30. decembra 1977, kedy pápež Pavol VI. ustanovil po prvýkrát v histórii samostatnú Slovenskú cirkevnú provinciu apoštolskými konštitúciami "Qui divino a Praescriptionum sacrosancti". Trnavská apoštolská administratúra bola povýšená na arcibiskupstvo a boli jej podriadené všetky rímskokatolícke slovenské diecézy (Nitriansku, Banskobystrickú, Spišskú, Rožňavskú a Košickú). Košické biskupstvo sa oddelilo od jágerskej provincie a bolo pričlenené k trnavskej provincii.
V roku 1995 pápež Ján Pavol II. zriadil pre rímskokatolícku cirkev na Slovensku dve provincie: Západnú a Východnú. Košická diecéza bola povýšená na arcidiecézu a patria pod ňu biskupstvá Spiš a Rožňava. Posledná veľká zmena v reorganizácii diecéz na Slovensku sa uskutočnila relatívne nedávno, keď Svätý Otec Benedikt XVI. dekrétom zo 14. februára 2008 zmenil usporiadanie diecéz. Vznikli dve nové diecézy (bratislavská a žilinská) a menili sa aj hranice existujúcich. Do Západnej provincie odvtedy patria arcidiecézy Bratislava a Trnava (sufragánna), ako aj diecézy Nitra, Žilina a Banská Bystrica. Farnosť Žitavany, predtým patriaca do Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, sa stala súčasťou Nitrianskej diecézy.
Diecézy na Slovensku
Okrem týchto veľkých zmien dochádzalo aj k zmenám v začlenení našej farnosti do dekanátov (districtus). Do pôsobnosti farského úradu spadá aj filiálka v susednej obci Machulince, kde sa nachádza kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.
Správcovia farnosti v Opatovciach nad Žitavou
- 1842 - 1886: Lajos (Ľudovít) Loziczky (1808 - 17. 4. 1886)
- 1886 - 1922: Sándor (Alexander) Karácsonyi (1843 - 5. 3. 1927)
- 1928 - 1940: Jozef Palovčík (20. 11. 1892 - 19. 12. 1940)
- 1940 - 1941: Štefan Vrabec (nar. 1910)
- 1941 - 1952: Martin Pernecký (nar. 7. 11. 1910 v Gajaroch, zom. 29. 6. 1977)
- 1952 - 1977: Ján Baráth (nar. 28. 12. 1907 v Komjaticiach, zomrel 8. 12. 1993)
- 1977 - 1993: Mgr. Marek Božik (nar. 14. 4. 1952)
- 1993 - 2004: Mgr. Marek Kosorín (nar. 11. 8. 1968)
- 2004 - 2010: Mgr. Peter Juhás
- 2010 - 2023: Mgr. Stanislav Caránek (nar. 4. 7. 1975)
- 2023 - Mgr. Peter Bajzík (nar. 4. 6. 1986)
Významní kňazi z obce
- Ján Vojtech Šimko, 15. 1. 1759 Kňažice - 2. 9. 1827
- Jozef Dlhovský, 1. 3. 1785 Opatovce - 12. 3. 1866
- Štefan Herda (niekde sa uvádza Herday), 7. 8. 1796 - 16. 1. 1822, redemptorista, ordinovaný 1. 5. 1820
- Raymond Herda, 13. 9. 1891 - 1956, ordinovaný 15. 5. 1914
- Benedikt Mravík, 13. 3. 1900 - 20. 3. 1989, ordinovaný 5. 7. 1925
- Michal Ondriaš, 10. 10. 1903 - 11. 5. 1979, ordinovaný 7. 7. 1929
- Jozef Mášik, Supreior rádu tešiteľov Božského srdca, 14. 3. 1906 - 4. 5. 1976
- Jakub Gajdoš, SJ, 25. 9. 1907 - 18. 3. 1977, ordinovaný 29. 3. 1936
- Pavel Pánik, 26. 10. 1908 - 14. 2. 1980, ordinovaný 19. 3. 1933
- Rudolf Mauréry, ThDr., 18. 7. 1909 - 14. 2. 1970, ordinovaný 18. 6. 1933
- Pavel Gajdoš, 29. 9. 1910 - 1988, ordinovaný 17. 5. 1936
- Ernest Ondriaš, 8. 9. 1912 - 8. 5. 1981, ordinovaný 29. 6. 1935
V obci sa okrem kostola Nanebovzatia Panny Márie nachádza aj socha sv. Jána Nepomuckého na Kňažickej ulici, pôvodne osadená v roku 1811 a zrekonštruovaná v r. 2002. Ďalej je tu kríž z roku 1905, trojičný stĺp z roku 1929 na počesť bohoslovca Jána Mravíka, ktorý počas štúdií zomrel a pieta so Sedembolestnou Pannou Máriou z r. 1948.
Kaplnka je na kňažických Dolných lúkach, na konci chotára na ulici Hlboká, na ulici Príčina a na Opatoveckej ulici (1887). Na oboch cintorínoch sú postavené kríže ako spomienka na padlých v prvej a druhej svetovej vojne. Kríž (K. Škula, 1952) sa nachádza aj v poliach neďaleko lokality zvanej Pažiť a na Chrenovej chate je súkromná kaplnka, vysvätená v r. 1948. Vo viniciach v Suličíne sa nachádzajú dve malé kaplnky na počesť sv. Urbana a sv. Vendelína.
Od septembra 1978 pôsobí pri kostole spevácky zbor Jána Pavla I. Počas celých desaťročí svojím spevom oživujú nedeľné a sviatočné bohoslužby.
Starostovia obcí Svätý Peter a Michal nad Žitavou
Svätý Peter - dokument o prvom pápežovi
Nedávne komunálne voľby boli charakteristické doteraz asi najväčším záujmom kandidátov o funkcie starostov, primátorov a poslancov. Mnohí sa pamätajú na voľby, ktoré boli len formálnou záležitosťou. Dnes občanom na voľbe starostu a poslancov záleží omnoho viac. Občania sú viac zainteresovaní do diania v obci, omnoho citlivejšie a vnímavejšie posudzujú svojich volených zástupcov. V malých sídlach neplatia politické nominácie. Ľudia posudzujú najmä charakter, schopnosti a oddanosť obci, ktoré treba dokázať aj výsledkami.
Peter Zrubec: Starosta Michala nad Žitavou
Peter Zrubec z Michala nad Žitavou je v čele obecnej samosprávy už od roku 1990 - spolu päťkrát dostal dôveru voličov. Aj v decembri 2006 bolo kandidátov na funkciu starostu viac a názorov na jej ďalšie napredovanie, samozrejme, tiež. Väčšia časť voličov nakoniec dala prednosť istote a skúsenosti pred zmenou, ktorá sama osebe ešte nemusí znamenať zlepšenie. Veľa starostov okolitých obcí nakoniec zostáva v kreslách už viacero volebných období - svoje záväzky voči občanom sa im teda darí plniť.
O tom, ako sa vôbec dostal do samosprávy, hovorí: „Už pred vznikom súčasného modelu samosprávy som vykonával funkciu predsedu miestneho národného výboru a vedel som, čo táto práca znamená. Keď sa zmenil politický systém a vznikla možnosť takpovediac „gazdovať“ so svojimi ľuďmi a pre svojich občanov, zlákalo ma to.“ Predtým pracoval v Šurianskom cukrovare ako garážmajster na stredisku dopravy a mechanizácie. Funkciu mal zodpovednú, bavila ho a v práci mal dobrý kolektív. Avšak keď dostal šancu starať sa o zveľaďovanie dediny bez direktív „zhora“, neváhal ju využiť.
Keď sa dnes prejdete obcou Michal Nad Žitavou, všade nájdete rukopis práce starostu Petra Zrubca. Neznižujeme tým význam zastupiteľstva ani jeho podiel zodpovednosti za stav obce. Každý obyvateľ vidieka vám však potvrdí, že na dedine musí byť hlavným iniciátorom rozvoja starosta. Za vyše pätnásť rokov tu zažil veľa dôležitých udalostí. Najdôležitejšími boli plynofikácia a vybudovanie vodovodu, dnes už zostáva len skolaudovať kanalizáciu a napojiť na ňu zvyšné domácnosti - potom možno povedať, že obec má vybudovanú kompletnú infraštruktúru.
Michal nad Žitavou je teda moderná obec, ktorá v občianskej vybavenosti predstihla mnohé väčšie sídla. Peter Zrubec je uvážlivý muž zrelého veku, skúsený starosta. Aj taká malá obec ako Michal nad Žitavou má vybudované všetky základné ustanovizne - je tu základná škola, materská škola, polyfunkčná budova kultúrneho domu s obecným úradom, zdravotné stredisko, športový areál.
Čo sa týka budúcnosti, starosta sa bude usilovať najmä o zlepšenie stavu miestnych komunikácií, chodníkov, parku, detského ihriska a autobusových zastávok. Pred nami je úloha zabezpečiť multifunkčné využitie Závodských kúrie, odvodnenie zaplavovanej časti obce. Starosta chce pokračovať v snahe modernizovať vzdelávacie zariadenia obce, udržiavať ich technický stav a zveľaďovať okolie. Mladé rodiny naďalej mienia podporovať príspevkom pri narodení dieťaťa, ponukou budovania „nízkoenergetického“ domu či pri individuálnej bytovej výstavbe.
Jozef Jobbágy: Starosta obce Svätý Peter
Podobne ako Peter Zrubec, aj starosta obce Svätý Peter, Jozef Jobbágy, je výraznou osobnosťou v komunálnej politike. Jeho meno sa však spája aj s kontroverznými udalosťami a vyjadreniami. Napríklad, vyjadril sa k trestu pre Milana Juhásza, ktorý bol odsúdený za trojnásobnú vraždu. Jobbágy kandidoval za poslanca parlamentu na kandidátke Most-Híd.
Jobbágy tiež popisoval situáciu, keď sa chcela do dvoch domov v Svätom Petre presťahovať skupina olaských Rómov. Ako starosta zvolal do miestneho kultúrneho domu celú obec a navrhol riešenie, že obec domy odkúpi, aby ich nemohli kúpiť Rómovia.
Prípad Milana Juhásza a reakcie v Hurbanove
Mestský policajt Milan Juhász zastrelil v Hurbanove troch Rómov. Vďaka znaleckému posudku dostal len deväť rokov. Bol vraj nepríčetný, no pred vraždou aj po nej sa správal racionálne. Trestný zákon hovorí, že ten, kto spácha trojnásobnú vraždu, je odsúdený na 25 rokov až doživotie.
Juhász je momentálne v leopoldovskej väznici, kde pracuje ako akýkoľvek iný zdravý väzeň. Nie je ani na špeciálnom oddelení, ktoré tam pre duševne chorých majú. Od júna 2013 bol pol roka na liečení vo väzenskej nemocnici v Trenčíne, ktoré mu nariadil súd, a možno tam pôjde na pár mesiacov znova, ak tak určí lekár.
Starosta obce Svätý Peter Jozef Jobbágy
História obcí s názvom Svätý Peter
Na Slovensku existuje viacero obcí s názvom Svätý Peter alebo s podobným názvom, pričom každá z nich má svoju vlastnú históriu a vývoj. Medzi ne patria:
Borský Mikuláš a Borský Peter
Borský Mikuláš, dnes jedna z najväčších obcí v Senickom okrese, od 1. januára 1975 pozostáva z dvoch častí: Borský Mikuláš a Borský Peter. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1394.
Obyvatelia obce popri poľnohospodárstve obchodovali s konopami po celom Uhorsku a Rakúsku. Venovali sa i stolárstvu, tesárstvu, ale aj murárstvu, obuvníctvu a iným remeslám. Pestovali liečivé byliny a poznali ich tajomstvá, ktoré sa dedia z pokolenia na pokolenie.
Pôtor
Obec, fara a miestny kostol zasvätený sv. Petrovi sa prvýkrát spomína v listine z roku 1297. V rokoch 1554 - 1593 bola okupovaná Turkami, obec patrila do sečianskeho sandžaku. V rokoch 1571 - 1573 bola aj známym pútnickým miestom.
Plavecký Peter
V prvom zápise z roku 1394 sa spomína dnešná obec Plavecký Peter ako usadlosť Zent Peter - Zem Petra. Jej vznik sa spája s osídľovaním západných častí hrebeňov Malých Karpát Polovcami, ktorí tu vykonávali strážne služby za čias panovania kráľa Belu IV.
Hradisko Festunok
Hradisko Festunok sa nachádza medzi Tlmačmi a Kozárovcami, na pravom brehu Hrona, katastri obce Kozárovce. Hradisko sa skladalo z dvoch častí: jednej novšej, valmi a priekopami dobre opevnenej a druhej staršej, bez opevnenia. Staršie neolitické hradisko bez opevnenia malo všetky výhody aké poskytuje vysoko sa dvíhajúca terasa, chránená z dvoch strán prirodzeným, príkrim svahom a na strane tretej temer kolmou skalou.
Zvláštnosťou hradiska v Kozárovciach je svojrázne riešenie jeho vstupu systémom dvojitej brány, vytvorenej jednak prerušením obvodového valu na východnej strane, jednak výbežkom valu smerom na východ a malým predsunutým valom postaveným paralelne s východným valom tesne nad terénnym zlomom.
Pre pochopenie a vysvetlenie funkcie hradiska v Kozárovciach má však najväčší význam jeho geografická poloha a celková situácia v rámci širokého okolia. Hradisko leží totiž na strategicky veľmi významnom a dôležitom mieste, priamo pri vstupe do Slovenskej brány, ktorou viedla dôležitá cesta z juhu na stredné Slovensko, do oblasti bohatých rudných ložísk.