Sviatosť krstu
Krst je základom celého kresťanského života a bránou ku všetkým ostatným sviatostiam. Je prvou a najpotrebnejšou zo sviatostí a je vstupnou bránou ku všetkým ostatným sviatostiam. Sám Pán Ježiš hovorí, že krst je potrebný k spáse: „Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva“ (Jn 3,5), a: „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený“ (Mk 16,16) a po jeho zmŕtvychvstaní dal jasný príkaz svojim apoštolom: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28,19).
Skrze krst človek poznačený prvotným hriechom Adama (čiže dedičným hriechom) je vyslobodený z otroctva hriechu, získa adoptívne Božie synovstvo, narodí sa pre nový život v Kristovi, je naplnený posväcujúcou milosťou a začleňuje sa do Cirkvi.
Podmienky a priebeh krstu
- Prijať sviatosť krstu môže každý nepokrstený človek.
- Aby dospelý mohol byť pokrstený, sa vyžaduje, aby prejavil vôľu prijať krst a aby bol na to dostačujúco pripravený.
- Cirkev už od začiatku krstila aj malé deti, veď aj ony potrebujú vyslobodenie z dedičného hriechu a znovuzrodenie v krste.
- K tomu je potrebné, aby aspoň jeden z rodičov alebo ten kto ich zákonne zastupuje, súhlasil s krstom a aby bola opodstatnená nádej, že dieťa bude vychovávané v katolíckom náboženstve; ak taká nádej úplne chýba, krst sa má odložiť.
- Samotný krst sa udeľuje trojnásobným liatím vody na hlavu kandidáta alebo trojitým ponorením kandidáta do vody, čo je sprevádzané slovami: „M., ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“.
- Pri krste dostáva človek meno, čo je vyjadrením toho, že Boh ho povoláva po mene.
- Odporúča sa dať meno svätého, ktorý bude patrónom dieťaťa alebo meno vyjadrujúce nejaké kresťanské tajomstvo alebo čnosť.
- Krstí biskup alebo kňaz a v latinskej cirkvi aj diakon. V prípade nevyhnutnosti - napríklad ohrozenie života, môže krstiť každý človek, aj keď sám nie je pokrstený. Pokrstí liatím vody na hlavu, pričom musí dodržať formu (povedať meno krsteného a vyriecť slová „Ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha svätého.“). K tomu je potrebný aj úmysel, že chce robiť to, čo koná aj Cirkev.
Pokiaľ po krste hneď nenasleduje birmovanie, tak novopokrsteného pomažú biskupom posvätenou krizmou, čo znamená dar Ducha Svätého. Následné odovzdanie bieleho rúcha symbolicky vyjadruje, že pokrstený si obliekol Krista. Svieca zapálená od veľkonočnej sviece symbolizuje svetlo Krista, ktoré osvecuje novopokrsteného. Ak je krstený dospelý, hneď po krste nasleduje birmovanie; zároveň novopokrstený ma plnú účasť na svätej omši a prijíma Eucharistiu.
Krst oslobodzuje človeka z moci hriechu a smrti a uvádza do nového života Božích detí. Neoslobodzuje však od ľudskej slabosti a od náklonnosti k hriechu.
Krstní rodičia
Pokrstený podľa možnosti má mať krstného rodiča, ktorý mu pomáha, aby viedol kresťanský život, primeraný krstu. Úlohu krstného rodiča môže prijať ten, kto zavŕšil šestnásty rok života, je pokrstený, pobirmovaný katolík, ktorý už prijal najsvätejšiu Eucharistiu, a vedie život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať.
Krstní rodičia, preberajú povinnosť starať sa spolu s rodičmi o kresťanskú výchovu dieťaťa. V jeho mene vyslovia spolu s rodičmi Vyznanie viery ako ručitelia za jeho vieru, ale aj ako zástupcovia spoločenstva Cirkvi. Stanú sa teda viac ako len svedkovia krstného aktu.
Účinky krstu
Tí, čo podstúpia smrť pre vieru, aj keď neprijali krst, sú pokrstení svojou smrťou za Krista a s Kristom - toto nazýva Cirkev ako krst krvi. Krst je totálne znovuzrodenie, odpúšťajú sa ním všetky hriechy, dedičný hriech i všetky osobné hriechy, ako aj všetky tresty za hriechy. Novopokrstený sa stáva novým stvorením, adoptívnym Božím synom, Kristovým údom, Kristovým spoludedičom a chrámom Ducha Svätého. Boh mu dá milosť ospravodlivenia, ktorá ho robí schopným veriť v Boha, dúfať v neho a milovať ho a umožňuje mu rásť v dobrom. Okrem toho mu dáva účasť na spoločnom kňazstve veriacich, včleňuje ho do Cirkvi a dáva mu právo prijímať sviatosti. Krst ale privádza iba na prah nového života a u všetkých pokrstených, u detí i dospelých, má viera a prijatá milosť po krste rásť.
Sviatosť birmovania
Birmovanie je sviatosťou kresťanskej zrelosti a je potrebné na dovŕšenie krstnej milosti. Birmovanie je tiež podobne ako krst sviatosťou uvádzajúcou do kresťanského života a bez birmovania by bolo neúplné. Sviatosť birmovania spolu s krstom a Eucharistiou sú sviatosťami „kresťanskej iniciácie”, t.j. uvádzania do kresťanského života. Nazýva sa aj „sviatosťou kresťanskej zrelosti”. Veriaceho obdaruje darmi Ducha Svätého, posilňuje vo viere a dokonalejšie ho spája s Cirkvou. Je nevyhnutne potrebné na dovŕšenie krstnej milosti.
Podmienky a priebeh birmovania
- Sviatosť birmovania môže a má prijať každý pokrstený, ktorý ešte nebol birmovaný.
- Riadnym vysluhovateľom tejto sviatosti je biskup. Pri birmovaní sa na birmovaného vkladajú ruky a pomaže sa posvätenou krizmou, pričom sa vyslovuje: „Prijmi znak daru Ducha Svätého.“
- Birmovanému sa vtláča duchovná pečať - pečať Ducha Svätého. Pomazanie je tu znakom posvätenia.
- Príprava na prijatie sviatosti birmovania trvá rok a túto prípravu si robia žiaci 8. ročníka základnej školy.
- Birmovanec si pozýva aj birmovného otca alebo birmovnú mamu, obvykle chlapci majú birmovných otcov, dievčatá birmovné mamy. Je veľmi vhodné, ak birmovným rodičom je krstný rodič, tým sa vyjadruje aj súvis medzi krstom a birmovaním.
Účinky birmovania
Dary Ducha Svätého, ktoré dostávajú birmovanci pri tejto sviatosti, vedú pokrsteného človeka k zrelosti kresťanského vyznania a dávajú mu silu k svedectvu.
Sviatosť Eucharistie
Eucharistia je samotný Kristus v spôsobe chleba a vína. Eucharistia je prameň a vrchol kresťanského života. Eucharistia ako pokrm má aj ďalšie názvy, nazývame ju aj sviatosť oltárna, sväté prijímanie. Eucharistia je obety Cirkvi.
Nesmierny dar Eucharistie. │ o. Peter Brodek
Podmienky a priebeh prijatia Eucharistie
- Eucharistiu má človek prijať aspoň raz do roka.
- Bezprostredná príprava na slávenie a prijímanie Eucharistie sa robí dvojfázovo: ako školská katechéza v druhom a treťom ročníku základných škôl a ako farská katechéza, ktorá sa koná v rámci nedeľných sv.
- Pre pokrstených žiakov stredných škôl, študentov, pracujúcich, organizujeme prípravu na Eucharistiu samostatne - ako farskú katechézu, ktorá trvá rok.
- Konsekráciou sa mení nekvasený chlieb a víno na telo a krv Krista. Vyslovia sa pri nej konsekračné slová. Vtedy sa mení sa podstata chleba a vína. Premenenie spôsobuje Duch Svätý. Kristus je prítomný celý pod každým spôsobom. To znamená, že nie je ochudobnený ten, kto prijíma len telo, pretože prijíma Krista celého.
- K svätému prijímaniu môže pristúpiť kresťan - katolík, ktorý bol na prvom svätom prijímaní, je v stave posväcujúcej milosti (teda nemá na duši ťažký hriech) a dodržal eucharistický pôst (hodinu pred svätým prijímaním nič nejesť a nepiť okrem vody a liekov).
Sviatosť posvätného stavu (ordinácia)
Sviatosť posvätného stavu je sviatosť kňazstva skrze ktorú Boh vyvoleným pokrsteným mužom udeľuje posvätnú moc na službu veriacim. Vysvätení služobníci vykonávajú svoju službu Božiemu ľudu vyučovaním, Božím kultom a pastorálnym vedením. V nich sám Kristus je prítomný uprostred spoločenstva veriacich ako Hlava Cirkvi.
Posvätnú vysviacku môže platne prijímať jedine pokrstený, pobirmovaný a slobodný muž, ktorý je vhodný na prijatie posvätného rádu a skončil predpísané štúdiá. Tí, ktorí sa vďaka krstu včlenili do Kristovho tela - Cirkvi, majú účasť na Kristovom kňazstve. Táto účasť sa nazýva „spoločné kňazstvo veriacich“.
Stupne posvätného stavu
- Diakonská vysviacka je stav služby (nie kňazstvo) medzi Kristom a ľuďmi.
- Kňazská vysviacka.
- Biskupská vysviacka.
Pán Ježiš si počas svojho verejného účinkovania vyvolil apoštolov (Lk 6, 13-16), ktorým dal moc (Lk 9,1), poveril ich hlásaním evanjelia (Mt 28, 19-20), posväcovaním a spravovaním svojho ľudu (Mt 18,18) a vysluhovaním sviatostí (Jn 20, 22-23; 1Kor 11, 23-25). Apoštoli potom túto posvätnú moc získanú od Krista odovzdávali ďalej vkladaním rúk (Sk 6,6; 1Tim 4,14) a na čelo vzniknutých spoločenstiev ustanovili predstavených.
Ježiš Kristus je jediný a pravý veľkňaz a on je prameňom každého kňazstva. Podľa formulácie Katechizmu Katolíckej cirkvi (KKC) v službe vysväteného služobníka koná sám Kristus. Kňaz teda na základe sviatosti posvätného stavu koná v osobe Krista Hlavy a takto sa prítomnosť Krista ako Hlavy Cirkvi stáva viditeľnou uprostred spoločenstva veriacich (1548-1549).
Sviatosť posvätného stavu má tri stupne: biskupi, kňazi a diakoni. Biskupi sú nástupcami apoštolov. Ich poslanie je autenticky učiť vieru, sláviť Boží kult, najmä Eucharistiu, a spravovať svoju cirkev ako praví duchovní pastieri. Kňazi sú spolupracovníci biskupa a svoju moc môžu vykonávať iba v závislosti od biskupa a v spoločenstve s ním.
Kódex kanonického práva (KKP) predpisuje, že posvätnú vysviacku platne prijíma jedine pokrstený muž a je dovolené ju udeliť len tým, ktorí to chcú prijať zo slobodnej vôle, dovŕšili predpísaný vek, už prijali sviatosť birmovania, sú dostatočne zrelí a vhodní na prijatie posvätného rádu a skončili predpísané štúdiá.
| Sviatosť | Podmienky prijatia |
|---|---|
| Krst | Nepokrstený človek, vôľa prijať krst, súhlas rodičov (u detí) |
| Birmovanie | Pokrstený človek, ktorý nebol birmovaný |
| Eucharistia | Katolík po prvom svätom prijímaní, stav posväcujúcej milosti, eucharistický pôst |
| Posvätný stav | Pokrstený, pobirmovaný a slobodný muž, vhodný na prijatie rádu, ukončené štúdiá |
Toho, kto má byť prijatý do trvalého diakonátu a nie je ženatý, rovnako aj toho, kto má byť povýšený do kňazského stavu, je možné vysvätiť len potom, ak verejne pred Bohom a Cirkvou prevzal záväzok celibátu alebo zložil doživotné sľuby v rehoľnom inštitúte. Do stavu trvalého diakonátu je možné vysvätiť aj ženatého muža (kán. 1024-1037).
Kňazské povolanie je síce otvorené pre každého, kto spĺňa predpísané podmienky, ale nikto nemá právo prijať sviatosť posvätného stavu a nikto si nemôže tento úrad nárokovať. Povoláva doň Boh. Táto sviatosť udeľuje nezmazateľný duchovný znak, preto kto bol raz vysvätený za kňaza, ostane kňazom naveky, aj keby bol prepustený z kňazskej služby a bolo mu zakázané vykonávať kňazskú moc.
Duch Svätý skrze vysviacku osobitnou milosťou pripodobňuje svätenca Kristovi, aby bol Kristovým nástrojom pre jeho Cirkev. To sa však nemá chápať tak, ako keby vysvätený služobník bol uchránený od omylov alebo od hriechu. Kým vo sviatostiach je daná záruka, že ani hriech vysväteného služobníka neurobí sviatosť neplatnou a nemôže prekážať ovociu milosti, je veľa iných skutkov, v ktorých sa ľudská slabosť vysväteného služobníka môže prejaviť (KKC 1581-1583, 1550).