Anna Katarína Emmerichová bola nemecká mystička a vizionárka, známa svojou hlbokou oddanosťou utrpeniu Ježiša Krista a svojou horlivou úctou voči kresťanskému obetovaniu sa. Cirkevní otcovia, svätci a kresťanskí mystici učia, že meditácia o utrpení Ježiša Krista je ušľachtilý skutok, ktorým vystupujeme k Bohu a vstupujeme do seba samých.
Už v ranom veku bola zapálená láskou k Bohu a začala rozjímať o kríži a tajomstvách Kristovej bolesti. „Zahĺbila som sa do seba a tu som ďalej rozjímala o utrpení Pána.
Život a mystické skúsenosti
Anna Katarína Emmerichová sa narodila 8. septembra 1774. Jej rodičia boli chudobní roľníci. O pomeroch, z ktorých pochádzala táto nemecká vizionárka, si možno vytvoriť predstavu na základe zápisu v denníku básnika Clemensa Brentana: „Bol som v týchto dňoch navštíviť Emmerichovej rodný dom (vo farmárskej komunite Coesfeld-Flamschen v dnešnom západnom Nemecku - pozn. autora článku). Chcel som vidieť miesto, kde sa narodila a vyrastala. Našiel som rozpadávajúcu sa chatrč s hlinenými stenami. Zem pokrývala slama. Tu, na tomto biednom a tmavom mieste, sa narodila a rástla tá jemná, čistá, jednoduchá, žiarivá, duchovná žena. Tu sa rodili jej myšlienky, jej slová a dobré skutky. Už v detstve pomáhala rodičom pri práci na poli a v domácnosti, aj keď trpela krivicou. Popritom mávala mystické videnia biblických postáv, vrátane Ježiša či Panny Márie.
Ako pätnásťročná sa začala priúčať krajčírskemu remeslu a tomuto povolaniu ostala verná až do roku 1802, keď vstúpila do augustiánskeho kláštora v Dülmene. Keďže mala chatrné zdravie a pochádzala z chudobnej rodiny, nemala mnoho možností vstúpiť do kláštora, kde by mohla zrealizovať svoje povolanie. Okrem toho aj jej rodičia boli proti. Napriek všetkému ju 13. novembra 1802 pripustili k sľubom v augustiniánskom kláštore Agnetenberg. Odvaha a stála Božia prítomnosť v jej živote jej pomohli kresťansky prijať a prekonať tieto ťažké skúšky. V roku 1811 na základe napoleonského nariadenia kláštor zrušili. Spovedník sestier, otec Lambert z Francúzska, ktorý si ju obľúbil, našiel pre chudobnú chorú mníšku dočasné ubytovanie u istej nábožnej vdovy v Dülmene. V roku 1812 bola obeta sestry Emmerichovej poznačená Božou pečaťou svätých stigiem na nohách a rukách. Boli to krvácajúce rany, rovnaké aké mal na tele ukrižovaný Ježiš.
Stigmatizovaná vizionárka bola veľmi slabá a mnoho dní v sebe neudržala inú potravu, iba eucharistickú hostiu a čistú vodu. Napokon, po rokoch skúmania im neostalo iné, než potvrdiť nadprirodzenú povahu zázračných javov. Aj ošetrujúci lekár Kataríny Emmerichovej, doktor Franz Wilhelm Wesener, ktorý jej po istom čase uveril, uvádza vo svojich Pamätiach absolútne neprijímanie potravy po dlhý čas a prirodzené krvácanie stigmatizovanej. Wesener taktiež potvrdil, že neprijímala takmer žiadnu potravu. Sám bol svedkom toho, ako sa počas dvadsiatich štyroch hodín iba dva razy napila čistej vody a podvečer zjedla štvrtinku vareného jablka, pričom vypľula všetku vlákninu. Od roku 1818 až do jej smrti vo februári 1824 zapisoval vízie a posolstvá Anny Kataríny Emmerichovej spisovateľ Clemens Brentano. Tie neskôr vyšli knižne v rámci rôznych vydaní a v mnohých svetových jazykoch.
Deviaty február 1824 bol posledným dňom jej pozemského života: „Visím na kríži, blíži sa koniec.“ Spovedník jej udelil rozhrešenie a odriekal modlitby za umierajúcich. A 16. februára 1975 telesné pozostatky Božej služobnice preniesli do krypty v Kostole svätého Kríža v Dülmene a jej hrob bol sprístupnený na verejné uctievanie. Dodnes prichádzajú kresťania modliť sa k jej telesným pozostatkom, čo svedčí o jej obľúbenosti.
V roku 2004 bola po zložitom a dlhotrvajúcom procese svätorečenia pápežom Jánom Pavlom II. zaradená do zoznamu blahoslavených, vďaka čomu sú jej vízie z hľadiska cirkvi nespochybniteľné. Blahoslavená Anna Katarína Emmerichová.
Videnia a proroctvá
Anna Katarína Emmerichová mala veľa videní udalostí opísaných v evanjeliách. Videla ich svojím vnútorným zrakom a viedli ju ku kontemplácii života Ježiša Krista. Ježišov život poznala bez toho, aby niekedy študovala. Trávila tak dlhé hodiny poznačené mysterióznou extázou a videniami miest, udalostí a ľudí, ktorí prišli do kontaktu s Ježišom počas jeho pozemského života a najmä počas jeho umučenia.
Úryvok z knihy Trpké umučenie nášho Pána Ježiša Krista sme už našim čitateľom priniesli v článku Kresťanskí mučeníci - Diel I. Okrem fascinujúcich podrobností Ježišovho umučenia a zmŕtvychvstania však zanechala svetu aj viacero proroctiev. V jednom z nich upozorňuje na Satana vypusteného z reťaze päťdesiat alebo šesťdesiat rokov pred rokom 2000. Vzhľadom na uvedený časový údaj býva táto diabolská bytosť stotožňovaná s Hitlerom alebo Stalinom. V inej vízii videla rôzne oblasti zeme. Prusko, vo všeobecnosti považované za právneho predchodcu zjednotenej nemeckej ríše, v rámci ktorej sa utvorila i nacistická diktatúra, jej sprievodca Kristus označil za nepriateľa.
Viac ako rok pred pontifikátom Leva XII. v rokoch 1820 až 1823 predvídala úpadok cirkvi. Pravá viera sa vraj zachová iba málokde. Podrobne tiež opísala zjav Svätého otca, ktorý náramne pripomína ťažko chorého pápeža Jána Pavla II.: „...bol zoslabnutý pre vysoký vek a veľa utrpenia. Hlava sa mu klátila z boka na bok a padala na hruď, akoby zaspával. Často upadal do mdlôb a zdalo sa, že umiera.
Emmerichovej bolo ukázané aj to ako vyznievajú naše modlitby pred Bohom. Dozvedela sa, že sú zaznamenané na veľkých bielych tabuliach a rozdelené do štyroch kategórií. Zlatými písmenami sú zapísané modlitby ľudí, ktorí zjednotili svoje skutky so zásluhami Ježiša, žili podľa desatora Božích prikázaní a Kristovho vzoru. Tmavú farbu majú modlitby nespokojných ľudí, ktorí sú pri modlení vlažní a dobro vykonávajú zo zvyku. A napokon čiernou farbou napísané, preškrtnuté modlitby patria tým, ktorí nerešpektujú Božie prikázania a nebojujú so svojimi žiadostivosťami, hoci sa modlia, a dobré skutky robia len preto, že očakávajú odmenu.
Pozoruhodný je taktiež opis stvorenia duše Panny Márie: „V žiarivom obraze, v akom sa mi v mojich videniach zväčša ukazovala Najsvätejšia Trojica, som videla pohyb podobný veľkému svetelnému vrchu a taktiež postave človeka a z tejto postavy vychádzala žiara. Túto žiaru som videla pred Božou tvárou. Hýbala sa a formovala, či skôr bola formovaná. Kým nadobúdala ľudskú podobu, Božia vôľa ju utvárala a stávala sa tak neopísateľne krásnou. Videla som, ako Boh ukazuje anjelom krásu tejto duše a ako sa oni radujú pri pohľade na ňu. Nedokážem vyjadriť slovami všetko to, čo som videla a pochopila. Keď uplynulo sedemnásť týždňov a dva dni po počatí Panny Márie, čiže keď do polovice Anninho tehotenstva chýbalo päť dní, videla som túto svätú matku odpočívať na lôžku v jej dome v Nazarete.
Emmerichová navyše priblížila okolnosti skonu „čiernej ovce“ novozmluvného príbehu, Judáša: „Videla som satana, ako bežal popri ňom Hinnomským údolím, v ktorom Židia kedysi obetovali vlastné deti modlám. Diabol šepkal Judášovi všetky kliatby, ktorými proroci prekliali toto údolie. Tie isté kliatby sa vzťahovali na neho, ktorý bol živým príkladom týchto zločinov. Zlý duch mu opakoval: „Kain, kde je tvoj brat? Čo si to urobil? Jeho krv volá: Nech si prekliaty na zemi, kdekoľvek pôjdeš ‒ nenájdeš pokoj!“ Zrak mu padol na potok Cedron a na Getsemanskú záhradu a počul posledné slová, ktorými sa mu prihovoril Ježiš: „Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?“ Vtedy cítil, že prichádza o rozum a hrozil sa sám seba. Satan mu našepkával: „Tu prešiel Dávid cez Cedron, utekal pred Absolónom, ktorý ostal visieť na strome a zahynul.“ Judáš až šalel, keď došiel na miesto plné blata a smetí. Na tomto špinavom mieste s ním satan skoncoval, keď mu zasyčal do ucha: „Vedú ho na smrť, lebo si ho zapredal. Úbožiak, ako to môžeš vydržať?“ Zúfalý zradca vzal opasok a obesil sa na strom.
Boj proti zlu
Jej plná účasť na utrpení Pána vyvrcholila v dospelom veku, keď sa na jej tele objavili stigmy. Už od raného veku bola Katarína obdarúvaná milosťami a víziami biblických udalostí, ktoré jej čistá duša prijímala veľmi bezprostedne. „Tešila som sa víziám utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania Krista tak ako mnohým iným. Vnútornou účasťou na utrpení Pána v Getsemanskej záhrade sa obetovala za zlo, ktoré spôsobila sekularizácia. „V Ríme som sa dozvedel, že Pavol VI. Keď zostala pripútaná na lôžko, trápili ju veľké bolesti. Pri nevýslovnom utrpení ju posilňovali videnia jej patróna, svätého Augustína a svätého Ignáca z Loyoly, ktorí boli jej učiteľmi.
Kontemplovala udalosti Starého a Nového zákona ako nedeliteľný celok. Dievčatko nebolo len vizionárkou, ale bola „vťahovaná“ do toho, čo videla, a tak sa stala vo svojich videniach „aktívnou“. Počas Adventu sa videla spolu s Božou Matkou a so svätým Jozefom na ceste do Betlehema a potom pri modlitbe v maštali, pred Ježiškom. S Máriou kontemplovala Kristovu tvár a jeho smrť na kríži. Anna Katarína už od detstva nepretržite nielen žila Ježišovu prítomnosť, ale žila spolu s Ježišom vo svetle neopísateľnej jednoty. „Keď som pásavala kravy, často ku mne prichádzal malý Ježiško a kým sa kravy pásli, rozprávali sme sa o tom, ako treba slúžiť Pánovi.
V roku 1798, keď mala dvadsaťštyri rokov, Anna Katarína si pri modlitbe v Kostole svätého Ignáca v Coesfelde vyprosovala milosť účasti na utrpení pri korunovaní tŕňovou korunou. Upadla do extázy a videla Ježiša ako oslňujúceho mladíka, ako jej ponúka dva vence ‒ jeden z kvetov, druhý z tŕňov... „Hneď som siahla po tŕňovej korune. V roku 1812 bola obeta sestry Emmerichovej poznačená Božou pečaťou svätých stigiem na nohách a rukách. Boli to krvácajúce rany, rovnaké aké mal na tele ukrižovaný Ježiš.
Anna Katarína Emmerichová Modlitba Ježiša v Getsemanskej záhrade je mocným príkladom dôvery v Boha a odovzdanosti Jeho vôli. Ježišova úzkosť a smútok nám ukazujú jeho ľudskú stránku, ale jeho poslušnosť nám dáva nádej a inšpiráciu nasledovať jeho príklad. Svätý Páter Pio: „Toto je to miesto, kam Ježiš prišiel, aby sa modlil. Zbavil svoje najposvätenejšie človečenstvo sily a moci, ktorá pramení v jeho Božskej osobe, podrobil ho nevysloviteľnému smútku, slabosti, skľúčenosti a opustenosti, smrteľnej úzkosti. Jeho duch pláva v týchto pocitoch ako v bezmedznom oceáne a zdá sa, že sa každú chvíľu potopí. Svätý Páter Pio: „Prvého vidí Judáša, svojho učeníka. Tak veľmi miloval toho, kto ho predáva za pár mincí, ktorý sa blíži k záhrade, aby ho zradil a vydal ho do rúk jeho nepriateľov. On!
Padlý anjel, diabol, nemôže zniesť pohľad na naše šťastie a všemožne sa snaží pripraviť nás o spásu, ktorú nám pripravil Boh skrze svojho syna Ježiša Krista. Téma zlých duchov sa môže stať nebezpečnou, keď sa ňou zaoberáme prostredníctvom zlých zdrojov. Aby ste sa vyhli nástrahám diabla v literatúre, ponúkame vám overené a kvalitné knihy o pôsobení diabla v súlade s učením Cirkvi.
Modlitba v Getsemanskej záhrade
Modlitba v Getsemanskej záhrade je kľúčovou udalosťou v živote Ježiša Krista, ktorá je zaznamenaná v evanjeliách podľa Matúša (Mt 26,36-46), Marka (Mk 14,32-42) a Lukáša (Lk 22,40-46). Táto udalosť sa odohrala krátko pred Ježišovým zatknutím a ukrižovaním, a preto má hlboký duchovný význam pre kresťanov.
V Getsemanskej záhrade Ježiš prežíval hlbokú úzkosť a smútok, vediac, čo ho čaká. Modlil sa k Bohu, svojmu Otcovi, aby ho, ak je to možné, ušetril utrpenia, ktoré ho čaká. Zároveň však vyjadril svoju ochotu podriadiť sa Božej vôli. "Otče môj, ak je to možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty." (Mt 26,39). Táto modlitba ukazuje Ježišovu ľudskú stránku, jeho strach a obavy, ale aj jeho bezhraničnú dôveru v Boha.
Modlitba v Getsemanskej záhrade má niekoľko dôležitých významov:
- Ukazuje Ježišovu ľudskú prirodzenosť: Ježiš prežíval strach a úzkosť ako každý človek.
- Poukazuje na Ježišovu poslušnosť voči Božej vôli: Napriek svojim obavám sa Ježiš podriadil Božej vôli.
- Je príkladom modlitby: Ježiš nás učí, ako sa modliť v ťažkých chvíľach, s dôverou a odovzdanosťou Bohu.
- Pripravuje Ježiša na utrpenie: Modlitba mu dáva silu a odvahu čeliť nadchádzajúcim udalostiam.
Niektorí vidia v Ježišových slovách aj odkaz na Ježišovu modlitbu v Getsemanskej záhrade. Zdôrazňuje sa Ježišovo prežívanie jeho pozemského života v úzkom spojení s Bohom skrze modlitbu, do ktorej sa vkladal naplno vo svojej ľudskej prirodzenosti.
Ak človek túži po záchrane od smrti, Ježiš mu ukázal ako na to: počas svojho pozemského života odovzdávať sa Bohu s vierou, že on má moc zachrániť od smrti a hoci človeka stihne telesná smrť, a to dokonca predčasná či násilná, neznamená to, že je jeho modlitba nevyslyšaná.
Význam modlitby "Buď vôľa Tvoja"
Keď sa modlíme za Jeho vôľu, tak chceme viac. Chceme naplniť to, čo sa mu páči. Boh ako radca nás učí, že aj z dobrých veci sa dá vybrať a my chceme voliť z dobrého to najlepšie. Najlepšia vec je tá, ktorá sa páči Bohu. Boh vie, čo je priorita, vie čo je pre mňa najkrajšie, vie prečo ma stvoril, On tomu najlepšie rozumie. Dôverujete mu takto? V prosbe o Božiu vôľu, žiadame, aby sa dialo to najlepšie.
Musíme Božiu vôľu milovať, musíme ju chcieť poznať a musíme sa ju snažiť konať. Lebo tým, že Bohu odovzdáš svoju vôľu, tak ju naplno realizuješ. Boh berie do úvahy našu osobitosť a našu vôľu realizuje v súlade so svojou vôľou. Keď sa raz vzdáš svojej vôle, zistíš, že Boh naplno realizuje tvoje schopnosti. Nepoprie, ale realizuje tvoju osobnosť. Samozrejme to spoznáš, až keď sa vzdáš svojej vôle. Preto ti diabol kreslí tmavými farbami, čo sa stane, keď ten krok urobíš. Keď sme úplne Boží, sme oveľa viac sami sebou, ako kedykoľvek predtým.
„Buď vôľa Tvoja“ sa modlíme v snahe spoznať, ale aj konať Božiu vôľu. To znamená, že Božiu vôľu sa potrebuješ učiť plniť! Plnenie Božej vôle je niečo tak náročné, že len Ježiš Kristus to naozaj zvládol. Jedine On urobil všetko, čo sa Bohu páči. Pri ňom vidíte, čo sa Bohu páči v našej situácii.