V dnešnej dobe svet neverí v existenciu Satana ako zlého ducha či v akéhokoľvek iného zlého ducha, dokonca neverí ani v iné temné sily, ktoré zamorujú a sužujú Božie stvorenie.
Tento článok vznikol ako reakcia na rastúci nepomer medzi dostupnými a serióznymi informáciami v slovenčine a záujem verejnosti o fenomén, ktorý duch a duchovia predstavujú. Je veľmi dôležité starať sa aj o svoje duchovné zdravie. Taktiež je potrebné byť uvedomelý aj v témach duchovného boja, ktorý sa chtiac-nechtiac môže týkať každého z nás.
Hovorí sa, že o diablovi netreba veľa hovoriť, radšej sa treba zamerať na Pána Boha. Ó, áno, to treba! Avšak ako Božie deti musíme dôkladne poznať aj nášho nepriateľa.
V nasledujúcich odsekoch si povieme o tom, aké môžu byť príčiny toho, že zlý duch v našich životoch pôsobí mimoriadne. Na začiatok je dôležité poznamenať, že Ježiš Kristus je Víťaz. A že nech je duchovná situácia akokoľvek zlá, Ježiš je ten, ktorý víťazí vždy. Avšak, niekedy to chce čas, modlitby a veľa sebazaprenia.
V tomto článku nám veľmi pomôže kniha Diabolské posadnutia a exorcizmus od exorcistu Francesca Bamonte. Ten vo svojej výpovedi podrobne rozoberá mimoriadné pôsobenie zlého ducha, ako ho rozlíšiť a ako mu čeliť . Svoje bohaté poznatky dopĺňa mnohými odkazmi na ďalšiu literatúru, osobnými skúsenosťami, či svedectvami.
Príčiny posadnutosti človeka
Prvou príčinou posadnutosti človeka je diabol, ktorému lahodí, keď môže pokúšať a trápiť človeka, keď ho môže zviesť na nesprávnu cestu a napokon zničiť. Robí to z nenávisti k Ježišovi a všetkému, čo je sväté. Keď posadne človeka, s uspokojením ukazuje svoju moc, mysli si, že posadnutím si vyslúži obdiv, a to uspokojuje jeho pýchu a samoľúbosť a sýti jeho nenávisť.
Musí nám byť jasné, že posadnutý človek nemusí byť v nijakom prípade hriešnikom, lebo hriešnik je už v moci diabla. Hriechom rastie u človeka jeho spojenie s diablom a diabol si u neho nachádza vhodný príbytok. Diabol sa snaží vyrušiť človeka aj telesne napr. bolesťami hlavy, únavou, nedostatkom koncentrácie, vysokým krvným tlakom. Hriech je oveľa vážnejšou záležitosťou ako posadnutosť, lebo hriechom sa človek stáva diablovým otrokom.
Mimoriadne posôbenie zlého ducha je jedným z následkov prvotného hriechu, ktorého sa Adam s Evou dopustili. Toto pôsobenie môže prísť buď z vlastnej viny alebo ak niekto vykoná rituály počarovania nad danou osobou. Zlý duch pôsobí v človeku vždy za účelom, aby škodil, kradol a ničil. Poďme si teda tieto dve hlavné kategórie príčin pôsobenia zlého ducha rozobrať na drobné.
Začať si s diablom nemusí byť vždy naše rozhodnutie. Zostať s ním už áno.M. Sarahi
Kedy zlý duch pôsobí z vlastnej viny
Mnoho ľudí si myslí, že okultné praktiky či povery sú úplne neškodné a nemajú na ich život žiadny vplyv. Pravda je však taká, že práve okultné praktiky, povery a hriechy otvárajú zlému duchovi priestor, aby vstúpil do nášho života. Neraz ľudia, ktorí sa dostanú až k exorcistovi ani netušia, že práve vďaka okultným praktikám vystavili svoj život pôsobeniu zlého ducha.
Je dôležité poznať praktiky, ktoré nás môžu priviesť do duchovných ťažkostí. Otec Francesco v knihe spomína množstvo prípadov, skrze ktoré môže diabol vstúpiť do našej duše. Pozrime sa teda na najčastejšie, ale aj menej časté - o ktorých ste možno ani netušili, že môžu ublížiť:
- navštevovanie mágov, veštcov, špiritistických seáns a taktiež ich vykonávanie
- používanie amuletov a talizmanov, ktoré sme prijali hlavne od mágov
- privezené predmety z Afriky, Ázie alebo Južnej Ameriky, ktoré sú typické pre miestnu mágiu (sošky, amulety a podobne) a boli zakúpené ako suvenír
- zatvorenie zmluvy krvi so zlým duchom, účasť na čiernych omšiach alebo úmyselnom znesvätení Eucharistie
- počúvanie hudby, ktorá vyzýva k úcte satana, k násiliu, rúhaniu či vražde niekoľko hodín denne
Je pravda že človek môže spôsobiť zlo inému človeku pomocou mágie. Môže ho však spôsobiť aj svojou mentálnou silou ( parapsychológia ) alebo preto, že v to verí, môže ublížiť sebe ( psychiatria ) alebo môže privolať zlo zásahom satana ( osoba je pod vplyvom infestácie alebo vexácie ).
Mnohí ľudia používajú termín obsesia, čo však môže vyvolať zmätok, lebo termín obsesia sa používa aj v psychiatrii. V parapsychológii toto slovo nahrádza bežnejšie používané výrazy ako čarodejníctvo, prekliatie, uhranutie.
Čo je malefícium ?
Pod pojmom malefícium ( privodenie zla, zlo robenie ) chápeme také skutky alebo slova, pomocou ktorých sa niekto obracia na diabla a prosí ho, aby uškodil inému človeku.
Pri malefíciu sa môžu použiť vopred pripravené predmety ( špendlíky, bylinky, kadidlo, apod. ) spolu s rituálmi, ktoré sa k nám prenášali s pokolenia na pokolenie. Súčasťou rituálu môžu byť magické slová, ktoré vyjadrujú vôľu čarodejníka a sú vyslovené v mene osoby, ktorá určitému človeku želá zlo.
Keď Ježiš ustanovil sviatosti, spojil milosti so sviatostnými znakmi, čiže symbolické znaky s matériou. Podobne koná aj diabol, ktorý sa snaží Ježiša napodobňovať a spájať zlo so znakmi a rituálmi, ktoré samé osebe nie sú škodlivé. Stávajú sa takými vtedy, keď sa vykonávajú s úcty k satanovi, ktorého človek prosí o žiadaný výsledok. To však neznamená že žiadané zlo sa aj uskutoční. Je nanajvýš iste , že nie, najmä ak je osoba chránená kvalitným duchovným životom.
Ak nás nejaký človek požiada, aby sme sa za neho modlili a my sa horlivo modlíme, Boh nás vypočuje. Bohu sa páči, ak mu predkladáme ľudí a žiadame ho, aby ich požehnal a obdaril milosťou. Ak je modlitba vypočutá, Boh požehná konkrétneho človeka. To isté sa deje aj vtedy, keď niekto chce ublížiť inému človeku pomocou malefícia. Diabol je spokojný ak môže človeka zasiahnuť prekliatím, takisto ako je Boh spokojný, keď ho môže zahrnúť požehnaním. V niektorých prípadoch Boh dopusti, aby malefícium zasiahlo tých, čo sú v stave milosti, ale stáva sa to zriedka. Ak však k tomu príde, vždy sa oslávi Boh, a človek, ktorého kliatba zasiahla, dosiahne dôvernejšie spojenie s Bohom ako predtým ( Jób ) a diabol je pokorený.
Pri emocionálnej mágii čarodejník žiada, aby sa určitý človek niekomu odcudzil alebo sa sním rozišiel. Pri mágii pomsty , čarodejník žiada diabla, aby určitého človeka zasiahol chorobou, alebo poškodil jeho samotného alebo to, čo mu patri, vrátane majetku. Toto možno dosiahnuť priamou a nepriamou metódou.
Cieľom priamej metódy je dostať obeť do priameho osobného kontaktu s magickým prostriedkom pripraveným pre tento ciel. ( napr. krv, výkaly, moc, špeciálny druh čiernej ropuchy, atd.) Takto pripravený materiál možno zamiešať do jedla alebo nápoja obete, umiestniť do jej šatníka alebo vložiť do postele.
Pri nepriamej metóde sa používa niečo, čo patrí obeti, napr. vlasy, nožničky na nechty, oblečenie (najmä spodná bielizeň) , ako aj zvyšky jedla.
Malefícium bráni obeti v tom, aby prežívala svoj život v pohode, brzdí ju v spoločenských aktivitách a rodinných záležitostiach.
Všetko, čo potrebujete vedieť o exorcizmoch
Kedy zlý duch nepôsobí z vlastnej viny
Žiaľ, sú prípady, kedy nás zlý duch sužuje vďaka rituálom, ktorých sme my neboli účastní, nevedeli sme o nich, no boli namierené proti nám. Niekedy úmyselne, inokedy nie. Otec Francesco nám opäť ponúka mnoho príkladov, kedy môže k tomuto nedobrovoľnému vstupu démona do nášho tela dôjsť. Tu su niektoré z nich:
- Je možné, že sa niekto stane predmetom počarovania už v lone matky (ťažké odmietnutie tehotenstva, zlorečenie, prekliatie dieťaťa slovami alebo skutkami)
- Je možné, že niekto podstúpil bez svojho vedomia rituál satanizmu (napríklad novorodenci, ktorí sú zasvätení satanovi už po narodení)
- Je možné, že ťa diabol sužuje, pretože ťa preklial niekto iný, kto konal s týmto úmyslom. Prekliatie je o to ťažšie, ak kliatbu vyslovuje pokrvná rodina - mama, otec, sestra alebo brat
- Je taktiež možné nevedomky “zdediť” zlého ducha, ktorý ovládal napríklad jeho predka - napríklad keď sú vo vlastnom genealogickom reťazci predkovia, ktorí praktizovali mágiu, veštenie, boli súčasťou satanistických skupín a podobne
Ako súčasť zvláštneho povolania
Existujú aj mimoriadne pôsobenia zlého ducha, pri ktorom nejde ani o vlastnú vinu, ani vinu niekoho iného. Keď diabol zbadá veľmi svätú dušu, môže ju napadnúť bez toho, aby sa o to táto duša pričinila. Zlý duch neznesie pohľad na svätosť, a preto sa môžeme aj vo viacerých príkladoch našich svätcov stretnúť v ich životopise s tým, že ich zlý duch ťažko sužoval.
Boh si však toto pôsobenie používa na to, aby ešte viac oslávil svoju veľkosť a nadradenosť nad satanom a taktiež na to, aby rástla osobná dokonalosť a budúca sláva toho, kto je posadnutý.
Ako možno spoznať posadnutého človeka?
Jedným z prejavov posadnutosti môže byť nenávisť k tomu, čo je sväté, posvätné. Nemáme tu na mysli tých, ktorí neveria v Boha a vysmievajú sa z posvätných veci a sú agresívni; myslime tu na ľudí, čo za normálnych okolností veria v posvätné veci, sú dobrí vo svojom srdci, ale v určitých prípadoch sa prejavujú násilnícky a agresívne, keď sa napríklad modlia s inými, keď vidia kríž, obraz Panny Márie, a svätých, keď príde do kontaktu so svätenou vodou či svätenými olejmi.
Myslime tu na tých ktorých osobnosť sa úplne zmení. Ďalšie kritéria, ktoré pobádajú k hlbšiemu skúmaniu, keď človek začne rozprávať jazykom, ktorý nikdy predtým neštudoval, ale pritom ho dokonale chápe; keď človek pozná skutočnosti, ktoré sú mu vzdialené, alebo predmety, ktoré sú mimoriadne zložité a skryté; keď disponuje silou a mocou, ktorá prevyšuje jeho bežné schopnosti.
A treba ešte pripomenúť, že ani tieto prípady nie sú dôkazom. Je tu ešte psychiatria, ktorú nemožno vylúčiť z rozhodovania.
Prejavy u mentálne chorých ľudí poukazujú na ich konkrétnu chorobu. A v tom je rozdiel, lebo vonkajšie prejavy u posadnutých ľudí sú vo všeobecnosti vždy spojené s posvätnými vecami a posadnutý pohŕda všetkým, čo súvisí s náboženstvom.
V mnohých prípadoch je telo posadnutého meravé, strnulé, alebo úplne ochabnuté, takže budí dojem že zomrel. Niekedy zase posadnutý kričí alebo sa správa veľmi provokatívne, hrozí, vykrikuje bohorúhavé a svätokrádežné slová a koná hanebné skutky. Potom sa jeho správanie zmení a reaguje celkom pasívne a poslušne.
Často sa stretávame s prípadmi, keď postihnutý koná činnosť, ktorú nikdy predtým nekonal, napr. Maľuje, hra na hudobnom nástroji, spoznáva veci, ktoré nikdy predtým nevidel, zažije osobnú levitáciu a uvedie veci do pohybu bez toho aby sa ich dotkol, otvára a zatvára okná a dvere, pričom obrazy padajú zo stien, akoby sami od seba.
Každý jednotlivý prípad treba však riešiť dôkladne a nezávisle. Aby sme mohli určiť povahu jednotlivého prípadu, treba skúmať čestne, poctivo a bez predsudkov. Vo všeobecnosti možno prísť k záveru alebo dokázať, že určitá osoba je posadnutá, ak jej reakcie sú odlišné od rekcii, ktoré sú typické pre parapsychiatrické či parapsychologické prípady.
Jedným z dôvodov, prečo Boh stvoril človeka, bolo dokázať Satanovi, že nielenže v Božej prirodzenosti bola túžba po zdieľaní Božej slávy, ale tiež, že je možné človeka pozdvihnúť z prachu zeme a zbožštit ho - "ako Najvyššieho". Tento tvor sa má pozdvihnúť z úbohej prirodzenosti pominuteľnej podstaty a má byť pozdvihnutý do vrcholných výšin božstva, má sa na božstve podieľať. Preto človek vo svojom obnovenom a posvätenom stave stojí dokonca nad chórmi anjelov.
Ale náš odporca Satan proti nám bojuje od okamihu nášho stvorenia. Prijať skutočnosť, že zlí duchovia skutočne existujú, už znamená vyhrať časť duchovného boja. Avšak Ježiš nás varoval, že v našej dobe je posledným úskokom Satana pôsobiť tak, aby ľudia neverili v existenciu Satana a miesta ako je peklo. V dnešnej dobe si veľa kresťanov vôbec nie je vedomých existencie zlých duchov ani v materiálnej rovine ani v duchovnom zmysle, či vplyvov, ktoré na nás môžu mať. Odmietnutím tejto skutočnosti tak dávame Satanovi a jeho padlým anjelom slobodu pohybu a konania bez toho, aby sme ich odhalili a bránili sa im.
Satan nie je len nejaký druh zla, energie či predstava, ale skutočná inteligentná osobnosť. Okolo neho sú hordy iných zlých duchov, ktorí bojujú rovnakú bitku proti Božiemu Kráľovstvu. Vieme a skúsenosť to potvrdzuje, že zlým duchom nikdy nestačí len blúdiť v močiaroch a po pustatinách, ale stále hľadajú príležitosť, aby sa zabývali v ľudskom tele a duši. Obchádzajú a hľadajú prístup, aby sa zahniezdili v dušiach.
Úplne zjavne na démonov nerobí žiaden dojem, keď sú vyháňaní bojazlivými a zženštilými osobami. Snáď preto nachádzame v praxi pravoslávnej cirkvi úkon doslovného odfúknutia démonov a ich opľuvania. Pri obrade krstu je krstená osoba požiadaná, aby trikrát fúkla a napľula na Satana. K tomu jeden pravoslávny kňaz dodáva: "Ako poľutovaniahodné je, že niektorí kňazi nepokračujú v tomto zvyku, pretože sa domnievajú, že je vulgárny a odporný! Ach, keby len vedeli, akú službu tým Satanovi preukazujú!"
Veľa kresťanov si vôbec neuvedomuje, že sami môžu hostiť jedného alebo viacerých démonov. Ani ich nenapadne, že ktorákoľvek telesná alebo duševná choroba, ktorou trpia, by mohla byť zapríčinená zlými duchmi, ktorí v človeku prebývajú. Mnohé emočné poruchy, neurózy, zrútenia, úzkosti, strachy, migrény, astmy, alergie a ďalšie psychosomatické choroby, veľmi často spôsobujú démoni, ktorí sa zabývali v duši a tele človeka. Ak niekomu v dnešnej dobe poviete takú vec, bude sa smiať predstave, že má takého démona alebo si bude jednoducho myslieť, že máte stredoveké, zastarané alebo podozrievavé myslenie.
V tomto článku sa zameriam najmä na jedného ducha, ktorý je veľmi bežný a nachádza sa najmä v cirkevných kruhoch, ale aj na úradoch, v rodinách a medzi priateľmi. Ak človek pozná jeho správanie, potom ho veľmi ľahko odhalí. Je to výsledok otvorenia zmyslov zlému duchu. Ide o správanie, ktoré pôsobí skrze osobu, aby ovládala manipulatívnou, dominantnou a zastrašovacou taktikou. Ak sa objaví v Cirkvi, pokúša sa zrušiť vanutie Ducha. Diabol nenávidí prorocké vanutie Boha, pretože prorocká služba vyžaduje pokánie a nekompromisne vykoreňuje zlo.
Rímsky rituál
Rímsky rituál, z ktorého exorcista čerpá modlitby exorcizmu, bol prvý krát publikovaný v roku 1614. Ďalšie vydanie s malými zmenami vyšlo roku 1952. Od Druhého vatikánskeho koncilu uplynulo veľa rokov a veľa diskusii, kým uzrel svetlo sveta novy Rímsky rituál, ktorý vydala roku 1998 vo Vatikáne Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatosti.
Duchovný boj
Dnes by sme si povedali o pokušení a duchovnom boji, ktorý sprevádza človeka od jeho narodenia až po smrť. Vysvetlíme si, ako Kristovo Vtelenie zlomilo diablovu moc nad ľuďmi a stručne si predstavíme teologické učenie niekoľkých známych svätcov o pokušení a duchovnom boji. Platí pri tom, že diabol nás osobne pozná a Kristus nás chráni.
Učenie sv. Leva Veľkého stojí na jednom z najdôležitejších pilierov kresťanskej teológie - na Vtelení. Sv. Lev zdôrazňuje, že Kristus, pravý Boh a pravý človek, „prijal skutočnú ľudskú prirodzenosť“, a preto pozná ľudskú skúsenosť zvnútra. To znamená, že v Kristovi Boh pozná naše slabosti nie zvonka, ale zvnútra našej prirodzenosti; ľudská slabosť, ktorá pociťuje pokušenie, nie je sama osebe hriechom a Boh vstupuje do dejín nielen ako sudca, ale ako lekár.
Vtelenie umožňuje osobný vzťah s Bohom. Keďže Kristus nás pozná „zvnútra“, religio je pre Leva osobná čnosť - odpoveď jednotlivca Bohu, ktorý vstúpil do ľudských dejín a stal sa nám blízkym. Podľa sv. Leva Veľkého Kristus chápe naše pokušenia, pretože Kristus prijal ľudskú slabosť (nie hriech, ale možnosť byť pokúšaný), rozumie našim bojom a dáva milosť zvíťaziť nad hriechom. To je základ jeho učenia o duchovnom boji.
Sv. Lev Veľký patrí k tým cirkevným Otcom, ktorí chápu diabla nielen ako symbol zla, ale ako osobnú, inteligentnú bytosť, ktorá pozná každého človeka, pozoruje naše sklony a slabosti a prispôsobuje pokušenia konkrétnej osobe. Sv. Lev Veľký tak anticipuje neskoršiu duchovnú tradíciu, najmä askézu sv. Antona Veľkého a neskôr sv. Ignáca z Loyoly. Diabol podľa Leva neútočí chaoticky, ale strategicky: identifikuje „slabé miesto“ človeka (lat. locus fragilitatis) a útočí práve tam.
Sv. Lev Veľký zdôrazňuje, že diabol nezvádza človeka brutálnou silou, ale prekrútením prirodzených túžob. Podľa sv. Leva Veľkého sa každé pokušenie začína predstieraným dobrom, hriech je narušenie poriadku, nie číre zlo; satan manipuluje motívy, aby človek videl zlo ako dobro. Toto je plne augustiniánske chápanie, v ktorom každý hriech je zneužitím nejakej dobrej veci - neporiadok, nie čisté zlo.
Sv. Lev Veľký je v súlade s tradíciou Cirkvi, keď učí, že Satan manipuluje prirodzené túžby, no nevytvára ich. Túžba po uznaní je dobrá, Satan ju zvrhne nakoniec na pýchu. Túžba po pokoji je dobrá - Satan ju zvrhne na lenivosť. Túžba po spravodlivosti je dobrá - Satan ju zvrhne na hnev.
Sv. Lev Veľký však nevidí človeka ako úplne bezmocného. Podľa jeho teologických predstáv diabol môže navrhovať pokušenia, ale nemôže prinútiť človeka k hriechu, ľudská vôľa spolupracujúca s Božou milosťou môže odolať. Pre sv. Leva Veľkého je teda boj so Satanom spirituálnym konfliktom, v ktorom je rozhodujúca Božia milosť.
Kristovo Vtelenie definitívne zlomilo moc diabla. Celá Levova démonológia je zasadená do jeho kristológie. Pre sv. Leva Veľkého je Vtelenie „exorcizmom vesmíru“, Kristus vstupuje do dejín, aby „odzbrojil kniežatstvá“, diabol stráca právo nad ľudskou prirodzenosťou, lebo ju Boh prijal. Satan môže pokúšať, ale už nemôže človeka zotročiť - jeho moc je radikálne obmedzená Kristovou prítomnosťou v tele.
Sv. Lev Veľký ponúka aj liek proti pokušeniam, ktorý možno aplikovať v troch základných krokoch:
- Spomeň si na svoju dôstojnosť - Človek je stvorený na Boží obraz (imago Dei) a vtelenie obnovuje túto dôstojnosť. Levova veta: „Prebuď sa, človek, a spoznaj dôstojnosť svojej prirodzenosti“ je jadrom kresťanskej antropológie.
- Správny vzťah k materiálnemu svetu - Nie puritánstvo, nie hedonizmus. Lev ide strednou cestou. Všetko, čo Boh stvoril, je dobré, ale musí to byť používané „rozumne a mierne“. To je forma kresťanského asketizmu, nie odmietanie stvorenia.
- Spoj svoje pokušenia s Kristovou milosťou - Človek sám pokušenie neporazí, ale v spojení s Kristom je možné „zbaviť sa otroctva hriechu“. Spirituality sv. Leva Veľkého je sakramentálna, nie moralistická. Nespolieha sa na silu vôle, ale na silu Boha, ktorý sa stal človekom.
Sv. Anton Pustovník ukazuje na drámu útokov Satana; sv. Augustín vysvetľuje ich vnútornú logiku; sv. Lev Veľký odhaľuje ich personalizovanú stratégiu; no a sv. Ignác z Loyoly dáva k dispozícii ako bývalý vojak praktickú metódu obrany voči týmto útokom.
Ako sa pred duchmi chrániť?
Ochranou pred týmito energiami môže byť harmonizácia nášho vnútorného sveta s vonkajším prostredím. Čistenie priestoru bylinami ako je šalvia, používanie ochranných symbolov, ako sú amulety a talizmany, alebo recitácia ochranných modlitieb a mantier, všetko toto môže pomôcť vyčistiť naše bývanie od nežiaducej energie a zachovať duševný pokoj.
Duchovia sú mostom medzi svetmi, ktorý nám umožňuje nahliadnuť do tajomstiev života a smrti. Netreba sa však s nimi zahrávať a už vôbec ich k sebe privolávať. Ich zotrvanie v našom svete môže mať na nás neblahý vplyv a v niektorých prípadoch aj vážne následky. Ich odvolávanie v prípade veľmi silných energetických duchov, môže byť veľmi náročné a možno budete potrebovať aj pomoc niekoho skúseného.
Je veľmi dôležité starať sa aj o svoje duchovné zdravie. Taktiež je potrebné byť uvedomelý aj v témach duchovného boja, ktorý sa chtiac-nechtiac môže týkať každého z nás.
Tento článok by som chcela zakončiť slovami Jána Pavla II. - Nebojte sa! Napriek tomu, že v nás diabol môže vzbudzovať hrôzu, je porazený a víťazom je Ježiš Kristus!
