O príťažlivosti vianočných sviatkov pochybuje len málokto. Zvláštne čaro, jedinečné chvíle, pohoda, štedrosť, pokoj. Vianoce sa chápu predovšetkým ako kresťanský sviatok.
O naplnení slova Vianoce má možno každý inú predstavu: niekomu sa vybaví dôkladné vyupratovanie domácnosti, iný zavzdychá nad naháňaním sa za darčekmi a tlačenicami v obchodoch. Iné gazdinky zas vymýšľajú nevšednú výzdobu domácnosti.
Ako si užiť Vianoce bez stresu
História a význam Vianoc
Vianoce majú svoje korene v starovekých pohanských oslavách zimného slnovratu. V strednej Európe sme Vianoce ako súčasť kresťanstva začali sláviť až niekedy medzi 8. - 10. storočím. Cirkev stanovila slávenie narodenia Krista na dni zimného slnovratu v 4. storočí, tým vytvorila protiváhu dovtedajším pohanským oslavám slnka. Postupne sa pohanské tradície pretransformovali na kresťanský sviatok.
Vianoce sú jedným z najvýznamnejších sviatkov v kresťanskom kalendári, ktorý oslavuje narodenie Ježiša Krista. Tieto sviatky majú pre veriacich hlboký teologický, duchovný a kultúrny význam. Vianoce nie sú len oslavou narodenia Ježiša Krista, ale sú aj pripomienkou jeho spasiteľskej misie. Kresťania veria, že Ježiš prišiel na svet, aby priniesol spásu a vyhlásil Božiu lásku k ľudstvu.
Vianoce sa často spájajú s symbolikou svetla, ktorá predstavuje Ježiša ako svetlo sveta. V evanjeliu podľa Jána sa píše: „Ja som svetlo sveta. Kto ma nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života“ (Ján 8:12). Vianoce sú časom duchovného obrodenia a reflexie. Mnohí veriaci sa počas tohto obdobia zameriavajú na modlitbu, pôst a osobné zamyslenie.
Advent a príprava na Vianoce
Z hľadiska kresťanských tradícií sa vianočné obdobie začína nedeľou štyri týždne pred Štedrým dňom a nazýva sa adventom. Názov pochádza z latinského slova adventus, t. j. príchod. Prvý deň adventu je zároveň prvým dňom nového cirkevného roka. Pre veriacich ide o obdobie pôstu a duchovnej prípravy na príchod Vianoc. Atmosféru príprav na blížiace sa sviatky umocňuje odmeriavanie času najčastejšie prostredníctvom adventného venca.
Štyri nedele pred Štedrým dňom sa v kostoloch a domácnostiach zapaľujú adventné sviečky, každú nedeľu jedna. Symbolizujú mýtické obdobie 4000 rokov od biblického stvorenia sveta do narodenia Krista. Pôvod adventného venca sa spája so severonemeckým a škandinávskym protestantským prostredím a začiatkom 19. storočia. Na Slovensku sa adventné vence, vytvorené zo stočených a do kruhu zviazaných ihličnatých vetvičiek, rozšírili až po druhej svetovej vojne. Ako dekoratívny prvok je teda adventný veniec prijatý veriacimi aj neveriacimi.
Z hľadiska náboženskej symboliky samotného adventného venca zeleň predstavuje trvalý život, okrúhly tvar venca symbolizuje večnosť Boha a nesmrteľnosť duše, jednotu spoločenstva ľudí a Boha. Šišky, oriešky alebo semienka, ktoré zdobia veniec, sú symbolom života a vzkriesenia. Svetlo sviečok značí svetlo sveta - Krista, plameň lásky.
Vianočné zvyky a tradície
Aj keď sa Vianoce formovali ako súčasť kultúrnych tradícií všetkých európskych krajín, majú aj svoje etnické, konfesionálne, regionálne a lokálne špecifiká. Niektoré zvyky z minulosti sa transformovali do nových foriem - napr. upratovanie, stretávanie sa ľudí, spev/hudba, obdarovávanie, charitatívne činnosti, chystanie sa na Vianoce inštitucionálnymi spôsobmi ako napr. workshopy, prednášky, trhy.
V ustálených domácich spôsoboch prežívania Vianoc je možné viac než pri ich verejných prejavoch predpokladať prítomnosť prvkov jednak súvisiacich s individuálnymi náboženskými, etnickými, geografickými a i. väzbami členov rodín, jednak tých, ktoré do rodinnej podoby Vianoc prinášajú manželia či partneri zo svojich východiskových rodinných prostredí a ďalej ich z vlastnej vôle reprodukujú, ale i tých, ktorých samotná realizácia i podoba prežívania sú výlučne otázkou individuálnej voľby ľudí.
Štedrý deň a večera
Podľa etnologických poznatkov nadobúdajú dnešné spôsoby domáceho sviatkovania pestrú paletu podôb. Nie je možné všeobecne povedať, že by napríklad Štedrý deň dnes prebiehal iba v znamení príprav slávnostnej večere a v prítomnosti všetkých členov rodín. V mestskom prostredí je celkom bežné, že si ho ľudia spríjemňujú prechádzkami, návštevami cintorína, individuálnymi či spoločenskými športovými aktivitami (napríklad bratislavskí otužilci spoločným plávaním) a pod. Dopoludnia Štedrého dňa sa dajú zrealizovať posledné nákupy, čo mnohí využívajú, pretože potom sú obchody minimálne jeden deň zatvorené.
Až 100 % z oslovených domácností udržiavalo zvyk položiť pod obrus peniaze, pridať šupiny z vianočného kapra (20 %), niekde aj zrno alebo ovos (5 %). Na stôl dávali chlieb (98 %), vianočné oblátky, med, cesnak, misu s ovocím, podnos so zákuskami, fľaše s nápojmi (všetko 100 %), v niektorých rodinách aj bibliu alebo ruženec (25 %) a pohár so svätenou vodou a ihličnatou vetvičkou (40 %). Dekoratívnu dominantu tvorili sviece (100 %), niekde v osobitne naaranžovanom svietniku (10 %), prípadne sa stôl obviazal reťazami (5 %).
Účastníkmi večere bývajú všetci členovia žijúci v domácnosti, prichádzajú na ňu aj členovia, ktorí žijú osamotene. Štedrý večer sa slávi aj troj- i štvorgeneračne, v závislosti od rodinných tradícií, vzťahov a priestoru. Základná schéma zaznamenaná v Rajeckej doline je vraj rovnaká: spoločná modlitba, potretie čela medom, konzumácia oblátok s medom, vo väčšine prípadov aj s cesnakom, prípitok s vinšom, postupná konzumácia jednotlivých chodov večere, zakončenie modlitbou a následné rozbaľovanie darčekov.
Pri príprave sviatočných jedál rodiny často rešpektujú prvky vianočného jedálneho lístka z rodín oboch partnerov, vytvárajú sa - a potom každoročne na Vianoce pri jednom stole opakujú - originálne kombinácie jedál pôvodne zaužívaných v nábožensky, etnicky či geograficky odlišných oblastiach. Výskyt niektorých štedrovečerných jedál, najmä mäsa a údenín a s nimi pripravovaných polievok, je na Slovensku napríklad ovplyvnený konfesionálnou príslušnosťou.
Najčastejšie štedrovečerné jedlá
Odborníci spomínajú agentúrny prieskum z roku 2007, podľa ktorého tvoria rebríček najčastejšie sa vyskytujúcich štedrovečerných jedál:
| Jedlo | Podiel (%) |
|---|---|
| Zemiakový šalát | 88,2 |
| Oblátky | 79,8 |
| Kapustnica | 74,3 |
| Kapor | 60,0 |
| Orechy | 49,3 |
Ako súčasť jedál na vianočnom stole sa uvádzajú i sladké a slané pečivo, domáce a exotické ovocie, med a cesnak. Ako prepojenie verejného a súkromného priestoru počas Štedrého večera funguje v rímskokatolíckom prostredí návšteva polnočnej pobožnosti, ktorá je venovaná rituálu oslavy narodenia Ježiša Krista.
Vianoce a zmysly
Atmosféru Vianoc nevnímame len cez naše srdcia a dušu, ale vstrebávame ju aj úplne prozaicky - všetkými zmyslami. Aj keď si to mnohí nechcú pripustiť, faktom je, že vďaka čuchu, zraku, sluchu a chuti je prežívanie slávnostných chvíľ intenzívnejšie. Už niekoľko dní pred samotnými sviatkami sa z kuchýň šíri aróma škorice, vanilky, medu či kokosu - vôní tak typických pre toto obdobie. Na Štedrý deň sa do toho ešte zamieša vôňa živice zo stromčeka alebo dekoračne spracovaných venčekov zo živých ihličnanov.
Ani v týchto domácnostiach nemusia čuchové orgány členov rodiny prísť skrátka. Stačí, keď si dáte do vázy zopár vetvičiek z jedličky, borovice alebo smreka a ozdobíte ich medovníčkami a sušenými kolieskami citróna alebo pomaranča. Ak to na prevoňanie bytu nestačí, vypomôžu vonné lampy s kvalitnými éterickými olejmi alebo aromatické sviečky, ktoré nedostatok typických vianočných vôní v byte aspoň čiastočne kompenzujú.
Jas sviečky ako symbol
V dávnej minulosti - u pohanov - vyjadrovala príchod slnovratužiara sviečky, v kresťanských tradíciách sa zas spájala s príchodom spasiteľa. Aj keď v dobe elektrického osvetlenia v obchodoch zvádzajú zákazníkov rôzne blikavé atrakcie, umelé stromčeky so svietivým ihličím, sviečka si počas Vianoc dodnes uchováva svoje stabilné miesto snáď v každej domácnosti. Trblietavý plameň dokáže navodiť tajuplnú atmosféru, zmäkčiť náladu a nadchnúť poddajným svetlom. Žiadna moderná technická novinka nedokáže vyvolať takú tajomnú krásu ako sviečky s vkusom rozostavané v slávnostne vyzdobenej izbe.
Okrem toho sviečky zohrávajú ešte jednu dôležitú úlohu: odpočítavajú adventný čas. Postupné zapaľovanie sviečok počas štyroch nedieľ adventu odpočítava čas do Štedrého dňa. Výber dekoratívnych sviečok je v súčasnosti nepreberný. Dôležitá je nielen farba, ktorá by mala ladiť s ostatnou dekoráciou, ale aj tvar, prípadne aróma. Výhodnejšie sú so špeciálnou povrchovou úpravou, pri ktorej sviečka nedymía nepoškodzuje nábytok voskom alebo parafínom.
Hudba Vianoc
V čase vianočnom znie špecifický hudobný repertoár - ľudové koledy, zľudovelé vianočné piesne či sladký pop s tematikou krásnycha bielych Vianoc, snáď všade. Šíri sa z rádií, ozýva sa v obchodoch, na vyzdobených uliciach. Kedysi mali koledy v ľudových tradíciách nenahraditeľné miesto. Spievali sa na obchôdzkach dedinou, pri vinšovaní pod oknami, ľudové duchovné piesne zas v kostole. Ospevovali biblický príbeh narodenia Ježiša Krista, boli v nich vyspievané priania zdravia, šťastia a rodinného pokoja, ale aj bohatej úrody a hospodárskej hojnosti. Melódie boli jednoduché, ľahko zapamätateľné. Možno práve preto sa uchovali predávaním z generácie na generáciu v takom štedrom počte až do dnes.
Preto by bola veľká škoda zavrhnúť ich krásu. Veď aj uši si chcú prísť na svoje. Chce to len po štedrej večeri nevrhnúť sa rovno pod stromček k darčekom, ale trochu si pospomínať na zvyky našich predkov. Môžete zažiť napríklad nevšedné chvíle pri krájaní jabĺčok či lúskaní orechov a zároveň sa dozvedieť prognózu zdravia na budúci rok. No a pri tejto magickej prestávke sa priam žiada zanôtiť si koledy v kruhu najbližších. Ak sa na to necítite, siahnite po nahrávke klasických vianočných piesní podľa vlastného vkusu.
Chuť a hmat počas Vianoc
To, že cez Vianoce je asi najviac uspokojená chuť, asi ani netreba spomínať. Nespočetné množstvo vianočného pečiva, "nezdravý" majonézový šalát v kombinácii so zdravým kaprom... Kto by odolal. Veď sa na to tešíme celý rok. Napriek tomu odporúčame, aby ste svoje chuťové poháriky nešokovali a žlčníky zbytočne netrápili. Veď stačí tak málo: podľa tradícií dodržiavať na Štedrý deň od rána pôst alebo aspoň sa mierniť v jedení, každý chod slávnostnej večere si pomaličky vychutnať a potommiesto lenivého odfukovania na pohovke sa ísť prejsť a dopriať ukonanému telu trochu čerstvého vzduchu a pohybu.
Pri pokojnej prechádzke mrazivým večerom sa môžete s najbližšími držať na ruky. Tým aj posledný zmysel - hmat - pocíti, že sa deje niečo výnimočné a neobvyklé. Veď počas všedných dní na dotyky rúk, pohladenie, či pritúlenie sa akosi nezostáva čas.
Vianoce sú pre mnohých najkrajším sviatkom roka. Možno aj preto, že ich intenzívne vnímame cez všetky naše zmysly, dostávajú sa nám tak pod kožu, do nášhovnútra, do nášho srdca.