Vianoce sú sviatky Božieho vtelenia, sviatky vykúpenia, pokoja a lásky, ktoré oslavujú na celom svete dve miliardy veriacich kresťanov. Vianoce, sviatky Narodenia Krista Pána, sú v našich mysliach spojené s motívom svetla prežarujúceho aj tú najväčšiu tmu.
Zvestovanie Panne Márii
Slávnosť Narodenia Pána je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom. Spočiatku narodenie Pána nemalo svoj osobitný sviatok a od polovice 3. storočia sa pripomínalo na Východe spolu s inými „zjaveniami Pána“. Sviatok sa slávil 6. januára.
Na Západe sa však v polovici 4. storočia začína objavovať osobitná spomienka Božieho narodenia - prvý záznam je z Ríma z r. 336 a tam sa podľa tohto záznamu deň Narodenia Pána slávil už 25. marca sa všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána, keď archanjel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, o 9 mesiacov (čas vývinu dieťaťa v tele matky) podľa tohto datovania pripadol symbolický deň narodenia Pána práve 25.
Ďalšou z interpretácií stanovenia dátumu Vianoc je dejinne - náboženská hypotéza, ktorá hovorí o christianizácii a novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka. Podľa nej kresťania pôvodne pohanský sviatok Natalis Solis invicti použili a nanovo ho interpretovali v kresťanskom duchu.
Rímski kresťania tento štátny sviatok Slnka začali sláviť ako vlastný sviatok narodenia Krista - Slnka na základe biblických citátov. Tento dátum bol všeobecne prijatý a veľmi rýchlo sa ujal. Sv. Ján Zlatoústy (347 - 407) vo svojej kázni prednesenej v r. 386 v Antiochii argumentuje, že rozhodnutie sláviť Božie narodenie 25.
Od 6. storočia na slávnosť Narodenia Pána kňaz celebruje tri sväté omše: omšu v noci ( tzv. polnočná); omšu na úsvite (tzv. pastiersku) a omšu vo dne. V Ríme pápež zvykol slúžiť polnočnú omšu v Bazilike Panny Márie Snežnej (Santa Maria Maggiore) pri jasličkách, rannú v gréckom Chráme sv. Anastázie a slávnostnú dennú v Bazilike sv. Petra.
Ježiš sa narodil v Betleheme (hebr. Dom chleba). Je to mesto asi osem kilometrov južne od Jeruzalema, rodisko kráľa Dávida. Dvadsiateho piateho decembra, po uplynutí nespočetných vekov od stvorenia sveta, keď na počiatku stvoril Boh nebo i zem a človeka utvoril na svoj obraz; po premnohých stáročiach, keď po potope sveta Najvyšší položil oblúk v oblakoch ako znamenie zmluvy a pokoja; dvadsaťjeden storočí po tom, ako Abrahám, náš otec vo viere, odišiel z chaldejského Uru; po uplynutí trinástich storočí, ako Izrael pod vedením Mojžiša vyšiel z Egypta; po asi tisícich rokoch od pomazania Dávida za kráľa; v šesťdesiatom piatom týždni podľa proroctva Daniela; v stodeväťdesiatom štvrtom roku olympijských hier; v sedemstopäťdesiatom druhom roku od založenia mesta Ríma; v štyridsiatom druhom roku vlády cisára Oktaviána Augusta; keď bol pokoj po celom zemskom okruhu, Ježiš Kristus, večný Boh a Syn večného Otca, chcel svojím láskyplným príchodom posvätiť svet, počatý z Ducha Svätého, po deviatich mesiacoch od počatia: narodil sa z Márie Panny v judskom Betleheme a stal sa človekom.
Narodenie Ježiša Krista | Vianočný príbeh pre deti | Animované biblické príbehy pre deti, sväté rozprávky
Slávnosť Narodenia Pána sa slávi s vigíliou a s oktávou. Vianočné obdobie však pokračuje aj po ôsmich dňoch a končí sa nedeľou po Zjavení Pána nedeľou Krstu Pána, v tomto liturgickom roku, ktorý sa začal Prvou adventnou nedeľou 27. novembra 2022, to bude Druhá nedeľa po Narodení Pána 8. januára 2023 (do r. 1969 sa Vianočné obdobie končilo 2. februára na sviatok Obetovania Pána). Na mieste, kde sa Kristus narodil, vystavala sv. Helena, matka cisára Konštantína, chrám Panny Márie. Okolo roku 550 ho opravil a vyzdobil cisár Justinián.
Tento chrám stojí podnes. Hlavný oltár sa nachádza nad jaskyňou Pánovho narodenia, do ktorej po oboch stranách oltára vedú schody. Jaskyňa je nádherne ozdobená lampami. Slávnosť Narodenia Pána má svoju osobitnú oktávu. V nedeľu počas oktávy, alebo, ak nedele niet čo je v tomto roku 2022, 30. decembra je sviatok Svätej rodiny - Ježiša, Márie a Jozefa.
V tomto liturgickom roku Slávnosť Bohorodičky Panny Márie pripadá v oktáve Narodenia Pána na nedeľu a tak je to zároveň aj Prvá nedeľa po Narodení Pána. Vyplýva to z dokumentu Pavla VI. Všeobecné smernice o liturgickom roku a o kalendári: „Na nedeľu nemožno natrvalo určiť nijakú inú slávnosť. Avšak: v nedeľu v oktáve Narodenia Pána je sviatok Svätej rodiny; v nedeľu po 6. januári je sviatok Krstu Krista Pána; v nedeľu po slávnosti Zoslania Ducha Svätého je slávnosť Najsvätejšej Trojice; v poslednú nedeľu cezročného obdobia je slávnosť nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa vesmíru.“ Prednosť v liturgickom slávení má teda nedeľa ako deň Pána.
Výnimku, ak na nedeľu pripadne slávnosť svätca má: Slávnosť Narodenia sv. Jána Krstiteľa, sv. V Adventnom a v Pôstnom období žiadna slávnosť nemôže vytlačiť nedele tohto obdobia, ani slávnosť Nepoškvrneného počatia preblahoslavenej Panny Márie ani slávnosť Zvestovania Pána ani slávnosť sv.
Svätci a sviatky v období Vianoc
Počas Vianočného obdobia si pripomíname aj viacerých svätcov a udalosti:
- PONDELOK SV. ŠTEFANA: Meno Štefan znamená koruna. Štefan bol prvým Ježišovým učeníkom, ktorý podstúpil mučenícku smrť. Bol diakonom prvej Cirkvi - ustanovený, aby sa staral o vdovy a o chudobných. O jeho živote sa v krátkosti píše v Skutkoch apoštolov.
- UTOROK SV. JÁNA: Svätý Ján, apoštol, Pánov miláčik, tvorca štvrtého evanjelia a troch listov (ako aj Apokalypsy) zomrel vo vysokom veku v Efeze. Aj jeho meno sa spomína v tento deň v sýrskom breviári z 5. storočia.
- STREDA SV. NEVINNIATOK: Sviatok Svätých neviniatok je už v Hieronymovom martyrológiu: Betlehem natale sanctorum infantium et lactantium qui sub Herode pro Christo passi sunt. Sviatok sa mohol sláviť už koncom 4. storočia. Je v úzkom spojení s Vianocami.
- ŠTVRTOK PIATY DEŇ V OKTÁVE NARODENIA PÁNA: Sv. Svätý Tomáš Becket sa narodil v Londýne 21. 12. 1118. V Canterbury vstúpil do duchovného stavu, stal sa kancelárom kráľa Henricha II. (roku 1155) a roku 1162 bol vyvolený za biskupa.
- PIATOK - SVÄTEJ RODINY JEŽIŠA, MÁRIE A JOZEFA: Tento sviatok sa od r. 1969 slávi v nedeľu po Narodení Pána. Kult Svätej rodiny (Ježiš, Mária a Jozef) má svoje korene už v stredoveku, ale do kresťanskej verejnosti prenikol až začiatkom 17. storočia.
- SOBOTA SIEDMY DEŇ V OKTÁVE NARODENIA PÁNA: Sv. Silvestra I. Svätý Silvester, rodený Riman, bol pápežom v rokoch 314 až 335. Spravoval Cirkev po Milánskom edikte (roku 313), ktorým kresťanstvo dostalo slobodu a plnoprávnosť.
- OKTÁVA NARODENIA PÁNA PANNY MÁRIE BOHORODIČKY: Podľa záznamu v evanjeliu sv. Lukáša osem dní po narodení „obrezali chlapčeka a dali mu meno Ježiš“ (Lk 2, 21). Túto udalosť si pripomínala Cirkev v dvoch sviatkoch: sviatok Obrezania Pána, ktorý sa už od 6. storočia tradične slávil 1. januára a sviatok Mena Ježiš, ktorý sa slávil v nedeľu medzi 1. a 6. januárom, alebo - keď v tomto rozmedzí nedeľa nebola - 2. januára.
Zjavenie Pána (Traja Králi)
Na Východe už od 3. storočia bol 6. január sviatkom Zjavenia Pána (Epifánia). Cirkev si v ňom pripomínala „tri zázraky“: príchod mudrcov z Východu, Ježišov krst a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej. V 4. storočí sa tento sviatok rozšíril aj na Západe, kde liturgia a čítania kládli dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z Východu.
Títo učenci z Perzie boli v apokryfných spisoch a náboženských legendách zobrazovaní ako „traja králi“ s menami Gašpar, Melichar a Baltazár, hoci evanjeliový záznam tohto príbehu (Mt 2, 1-12) o ich počte, kráľovskej hodnosti a menách nič nehovorí. Kult „Troch kráľov“ bol v stredoveku veľmi rozšírený.
Počas tohto sviatku sa posväcujú domy, pričom nad dvere kňaz píše podľa aktuálneho roku výraz v tvare 20-C+M+B-22 (Christus mansionem benedicat - Kristus nech žehná tento dom). Zjavenie Pána je zjavením Ježiša Krista ako Mesiáša Izraela, Božieho Syna a Spasiteľa sveta.
Spolu s Ježišovým krstom v Jordáne a so svadbou v Káne sa slávi poklona Ježišovi zo strany „mudrcov“, ktorí prišli z Východu. V týchto mudrcoch, ktorí sú predstaviteľmi okolitých pohanských náboženstiev, evanjelium vidí prvotiny národov, ktoré prijímajú dobrú zvesť o spáse skrze vtelenie. Príchod mudrcov do Jeruzalema s cieľom pokloniť sa židovskému kráľovi ukazuje, že v mesiášskom svetle Dávidovej hviezdy hľadajú v Izraeli toho, ktorý bude kráľom národov. Ich príchod znamená, že pohania môžu objaviť Ježiša a klaňať sa mu ako Božiemu Synovi a Spasiteľovi sveta, len ak sa obrátia k Židom a príjmu od nich mesiášske prisľúbenie, ako sa nachádza v Starom zákone. Zjavenie Pána zvestuje, že všetky národy vstupujú do rodiny patriarchov a nadobúdajú „výsady vyvoleného ľudu“.
Klaňanie sa Troch Kráľov
Útek do Egypta a povraždenie neviniatok
Útek do Egypta a povraždenie neviniatok sú prejavom toho ako temnoty odporujú svetlu: „Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali“ (Jn 1,11). Celý Kristov život bude poznačený prenasledovaním. A jeho vlastní majú na ňom podiel s ním. Jeho návrat z Egypta pripomína exodus a predstavuje Ježiša ako definitívneho osloboditeľa.
Krst Pána
Krst Ježiša v rieke Jordán je medzníkom v jeho pozemskom živote, pretože je začiatkom jeho verejného účinkovania. Zaznamenali ho všetci traja synoptickí evanjelisti (Mt 3,13-17; Mk 1,9-11; Lk 3, 21-22) a implicitne sa o ňom zmieňuje i svätý Ján. Pôvodne si ho Cirkev pripomínala (s poklonou troch mudrcov a s prvým Ježišovým zázrakom v Káne) na sviatok Zjavenia Pána (6. januára). Od r. 1969 sa však slávi osobitne, a to v nedeľu po Zjavení Pána.
Betlehemy a pieseň Tichá noc
K dokresleniu vianočnej atmosféry patrí aj stavanie betlehemov s jasličkami, postavami Svätej rodiny, troch mudrcov, pastierov a anjelov. Ide o vyobrazenie scény narodenia Ježiška. Za pôvodcu betlehemskej tradície sa pokladá sv. František z Assisi, ktorý postavil prvý betlehem v talianskom mestečku Greccio v r. Svetoznáma pieseň Tichá noc, svätá noc zaznela po prvý raz v Rakúsku. Na Vianoce roku 1818 ju po prvýkrát zaspievali duchovný Joseph Mohr a učiteľ Franz Xaver Gruber v Kostole sv. Mikuláša obci Oberndorf bei Salzburg (spolková krajina Salzbursko).
Za túto pieseň vďačíme kňazovi Josephovi Mohrovi, rodákovi zo Salzburgu (narodil sa 11. decembra 1792 v Salzburgu). Učiteľa Franza Xavera Grubera z Arnsdorfu, ktorý v Oberndorfe zastupoval organistu, požiadal, aby k jeho básni skomponoval vhodnú melódiu s dvoma sólovými hlasmi a - pretože organ mal poruchu - so sprievodom gitary.
Mária z Agredy a jej dielo "Mistica Ciudad de Dios"
Španielsko si zaslúži slávu, lebo prinieslo nádhernú ružu do Božej záhrady. Mária Ježišova z Agredy (Mária Coronel), španielska františkánka a mystička, sa narodila 2. 4. 1602 v Sorii (Španielsko). V 17-tich rokoch vstúpila spolu s matkou a sestrou do františkánskeho kláštora Nepoškvrneného počatia v Agrede. Už ako 25-ročná sa stala predstavenou konventu. Mária Ježišova z Agredy zomrela na Turice r. V roku 1643 ju navštívil kráľ Filip IV., aby u nej hľadal radu a až do jej smrti si s Máriou z Agredy tajne dopisoval. Mystička zanechala veľa písomností, ktoré boli neskoršie zverejnené. Hoci si ju neobyčajne ctili nielen jednoduché, ale aj vysoko postavené osoby, ostávala stále veľmi pokorná. Pápež Benedikt XIII. používal zjavenia Márii z Agredy ako predmet pre sériu kázní o Blahoslavenej Panne Márii. Po vyhlásení dogmy o Nepoškvrnenom počatí v r. 1851 sa obnovil záujem o dielo Márie z Agredy. Napriek všetkým kontraverziám patrí Mária z Agredy k vynikajúcim postavám španielskej spirituality 17. storočia.
Hlavným dielom je „Mistica ciudad de Dios"(Život panenskej Božej Matky Márie), ktoré je veľmi rozšírené v Španielsku a preložili ho do mnohých jazykov (dodnes 130 vydaní v rôznych jazykoch). Dielo je napísané vo forme poučného ro¬mánu, ktorý sa zakladá na víziách. Dnes zachované znenie vzniklo medzi rokmi 1650 až 1660. „Mistica Ciudad" vyjadruje mystickú nábožnosť a popri opise zjavení obsahuje apokryfné písomnosti a tradíciu ľudovej zbožnosti.
V Španielsku sa na príkaz kráľa Karola IV. zaoberali s dielom „Mistica Ciudad" štyri univerzity a podali o ňom pozitívne svedectvo, podobne ako univer¬zity v Lyone a Toulouse. Sorbonna v r. 1696 odsúdila niekoľko viet aj napriek po¬voleniu pápeža Inocenta XI. Nariadením pápežov Inocenta XI., Alexandra VIII. Klementa IX. a Benedikta XIV.
Úloha anjelov v kresťanskej tradícii
Anjelov stvoril v nebi Boh a síce v stave milosti, s ktorou si mali zaslúžiť blaženosť ako odmenu. Dobrí, ako aj odpadnutí anjeli ostali len krátky čas v stave skúšky, lebo stvorenie, skúška a rozhodnutie nasledovali po sebe v troch krátkych časových úsekoch. Potom nasledovala krátka doba, v ktorej im bola oznámená vôľa ich Stvoriteľa.
V tomto krátkom čase však vzplanul veľký boj medzi sv. Michalom a jeho anjel¬mi proti drakovi s jeho prívržencami. Dobrí anjeli si zaslúžili svojou vytrvalosťou v milosti večnú blaženosť.
Božia prozreteľnosť sa preto rozhodla zjaviť anjelom bezprostredne po ich stvo¬rení konečný cieľ, pre ktorý boli stvorenia kvôli čomu boli obdarení takou vynikajú¬cou prirodzenosťou ešte skôr, ako by sa mohli prikloniť k iným cieľom. Boh ich osvietil nasledujúcim spôsobom: najskôr dostali veľmi dojemný poznatok o Božej podstate, Jeho jednote v prirodzenosti, Jeho trojici v osobách. Súčasne dostali rozkaz, aby vzdali úctu a poklonu nekonečnému Bohu ako svojmu Stvoriteľovi a Pánovi. Všetci to poslušne vykonali, avšak s tým rozdielom, že dobrí anjeli to robili z lásky a spravodlivosti. Podriadili sa s najlepšou vôľou, s vierou prijali, čo nemohli pochopiť a s radosťou poslúchli.
Druhá Božská osoba zo Svätej Trojice sa stane človekom a zjednotí ľudskú prirodzenosť s Božskou v jednej osobe. Tohto budúceho Bohočloveka majú anjeli uznať nielen kvôli jeho Božskosti, ale prijať ho za Pána aj kvôli jeho ľudskej podstate, klaňať sa Mu a uctievať Ho. Ako dôstojnosťou a milosťou Mu podriadení, majú byť Jeho služobníkmi. Súčasne dal Boh spoznať anjelom, aké náležité, správne a rozumné je toto podriadenie sa. Tak ako všetky ostatné budúce stvorenia, majú aj oni za úlohu osláviť Bohočloveka, pretože je kráľom všetkej podstaty. Všetky rozumné stvorenia, ktoré sú schopné spoznať a zakúsiť Boha, majú sa stať jeho ľudom a uznať Ho za svoju hlavu a uctievať Ho. Potom bolo dané anjelom zodpovedajúce prikázanie. a nabádal rovnako naladených anjelov, aby urobili to isté. Oni tiež neuposlúchli Boží rozkaz. Lucifer im za to sľúbil, že sa stane ich hlavou a vybuduje nezávislé kniežatstvo proti Kristovi.
Poslušní svätí anjeli vzplanuli horlivosťou, aby obránili česť Najvyššieho a česť Bohočloveka, kto¬rého tvár videli. Prosili Pána o dovolenie, aby mohli bojovať proti drakovi. Dobrí anjeli sa vyznamenali prijatím tohto rozkazu. Verili a chválili v najhlbšej pokore moc a tajomstvá Najvyššieho. Avšak Lucifer a jeho prívrženci sa pri zjavení tohto tajomstva Najvyššieho vzop¬reli proti tomuto rozkazu s rastúcou pýchou.
Keď sa to mohlo stať možným spojením vyššej a nižšej prirodzenosti, tak by sa to malo uskutočniť na ňom. S neviazaným hnevom sa vzoprel proti Tvorcovi tohto veľkého milostivého zázraku. Podnecoval svojich druhov a volal: „Tieto rozkazy sú nespravodlivé! Moja výsosť je týmto ponižovaná! Preto chcem túto prirodzenosť, na ktorú pozeráš s tak veľkou láskou a neskoršie ju chceš tak bohato omilostiť, prenasledovať a vykynožiť. Chcem nato použiť celú svoju moc a ľstivosť. Túto ženu, Matku Slova, chcem zhodiť z výšky, na ktorú ju chceš vyvýšiť. Aby zahanbil Lucifera, povedal: „Táto žena, ktorú si nechceš uctiť, ti pošliape hlavu, premôže ťa a zničí ťa. Keď tvojou pýchou príde na svet smrť, tak cez jej pokoru príde život a spása pre ľudí. Len voči tej žene ( P. Lucifer sa protivil proti všetkému, čomu porozumel z Božej vôle a proti Jeho rozhodnutiam s besnou pýchou.
Dobrý anjeli spoznali spravodlivý hnev Najvyššieho proti Luciferovi a jeho prívržencom. Bojovali proti nim so zbraňami rozumu, spravodlivosti a pravdy. Potom, ako zjavil cez osvietenie anjelom hypostatickú jednotu druhej osoby s ľudstvom, ukázal im najmilostivejšiu Pannu v jednom vizionárskom obraze. Dal im vidieť čistú ľudskú prirodzenosť v nanajvýš dokonalej žene. V nej bude Jeho všemohúcnosť účinkovať oveľa zázračnejšie, než vo všetkých ostatných stvoreniach, pretože do tejto Ženy vloží v neporovnateľne vysokom stupni všetky dary a milosti. Táto tvár naplnila dobrých obdivom. Spievali chválospevy a začali ihneď s vrúcnou horlivosťou a ozbrojení nepre¬možiteľným štítom tohto úkazu obraňovať česť Bohočloveka a Jeho najsvätejšej matky.
Potom nasledovalo to, čo je napísané v 12. kapitole Zjavenia sv. Vysvetlenie 12. A vznikol veľký boj v nebi. Michal a jeho anjeli bojovali s drakom, ktorého s jeho anjelmi premohli a tí stratili svoje miesta v nebi. starý had, ktorý sa nazýva diabol či satan a zvádza celý svet. Bol zhodený na zem a s ním aj jeho anjeli. Evanjelista hovorí: „Na nebi sa ukázalo veľké znamenie, žena zahalená slnkom, s mesiacom pod nohami a korunou z dvanástich hviezd na hlave." Toto zjavenie sa z Božej vôle skutočne na nebi zjavilo všetkým anjelom - do...
Úloha Panny Márie
Z lásky k Márii tiež Ježiš zasiahol svojou silou a vytrhol Šaula svojím mocným ramenom z tlamy draka. Zo strachu boli celí bez seba a ostali niekoľko dní ako spútaní v hĺbke pekel¬ného prepadliska.
Svätí anjeli sa však tešia obráteniu hriešnika a dávajú si námahu, aby deti cirkvi, tak ako je to len možné, odvádzali od hriechov. Keď sa im to napriek tomu nepodarí, aby priviedli hriešnika k obráteniu, obrátia sa na sprostredkovanie Preblahoslavenej Panny Márie.
Potom bolo dané anjelom zodpovedajúce prikázanie. a nabádal rovnako naladených anjelov, aby urobili to isté. Oni tiež neuposlúchli Boží rozkaz. Lucifer im za to sľúbil, že sa stane ich hlavou a vybuduje nezávislé kniežatstvo proti Kristovi.
Evanjelista hovorí: „Na nebi sa ukázalo veľké znamenie, žena zahalená slnkom, s mesiacom pod nohami a korunou z dvanástich hviezd na hlave." Toto zjavenie sa z Božej vôle skutočne na nebi zjavilo všetkým anjelom - do...
Mária z Agredy spoznala, že zlí anjeli sa podľa svojho previnenia mohli dopustiť rôznych zločinov, aj keď všetky nevykonali. Tie hriechy, ktorých sa skutočne dopustili vo svojej zlovôli, splodili v nich zvyk, t.j. náklonnosť ku všetkému zlému. Tiež k tomu, čo sami nemohli učiniť. lebo sa od prírody cítil obdarený väčšou krásou a milosťami, ako iní anjeli. Nanovo sa mu zapáčila jeho krása a milosti. Pripisoval ich sám sebe a miloval ich ako jeho vlastné. Tento neusporiadaný sebaobdiv spôsobil, že sa so silami, ktoré dostal od vyššej moci, pozdvihol nad seba samého, ale tiež ho zviedli aj k závisti voči iným a žiadostivosti po ich daroch a prednostiach. Z tohto stavu vznikla neposlušnost', trúfalosť, nespravodlivosť, nevernosť, rúhanie sa Bohu, dokonca akýsi spôsob modláRstva, pretože túžil, aby sa jemu klaňali, čo je potrebné preukazovať len samému Bohu. Rúhal sa Božej veľkosti a svätosti. Stratil vieru a potrebnú vernosť. V tomto stave ducha aj zotrval. Jeho pýcha sa stupňovala. Jeho drzosť však bola väčšia ako jeho sila, lebo v tejto už rásť nemohol. Avšak podľa hesla „jedno peklo privoláva ďalšie", prvý hriešny anjel Lucifer zviedol ďalších a preto sa aj nazýva kniežaťom zlých duchov. Nie teda zo svojej prirodzenosti, nie kvôli nej, ale iba kvôli hriechu dostal tento titul. Hriešni anjeli nie sú všetci z jedného chóru, ale pochádzajú z mnohých a to vo veľkom počte.
Lucifer sa protivil proti všetkému, čomu porozumel z Božej vôle a proti Jeho rozhodnutiam s besnou pýchou. Hrozil celému ľudskému pokoleniu. Dobrí anjeli spoznali spravodlivý hnev Najvyššieho proti Luciferovi a jeho prívržencom. Bojovali proti nim so zbraňami rozumu, spravodlivosti a pravdy.