Slávnosť Zvestovania Pána, ktorá pripadá na 25. marca, je významným dňom v kresťanskom kalendári. Deväť mesiacov pred sviatkom Narodenia Pána sa oslavuje udalosť, keď archanjel Gabriel zvestoval Márii narodenie Ježiša. V slávnosti Zvestovanie Pána sa stretá historicky i teologicky sviatok Pána s mariánskym sviatkom. Tým sa oslavuje aj význam Márie pre vtelenie Božieho syna.
Fra Angelico, Zvestovanie
Archanjel Gabriel: Božský posol
Archanjel Gabriel, tiež známy ako svätý archanjel Gabriel, je už tisícročia fascinujúcou a uctievanou postavou. Gabrielovu prítomnosť ako jedného z najvýznamnejších archanjelov možno nájsť v rôznych náboženských tradíciách vrátane kresťanstva, islamu a judaizmu. Archanjel Gabriel je často považovaný za Božieho posla, ktorého úlohou je doručovať ľudstvu dôležité posolstvá.
Opisy vzhľadu archanjela Gabriela sa líšia v rôznych náboženských textoch a umeleckých zobrazeniach. Bežne je zobrazovaný ako silná postava s veľkými krídlami, často držiaca trúbku alebo zvitok. Gabrielov význam je evidentný vo viacerých biblických príbehoch. V Knihe proroka Daniela sa spomína ako ten, kto vykladá Danielove videnia a prináša proroctvá.
Symbolika archanjela Gabriela je hlboko zakorenená v jeho úlohe božského posla. Trúbka, ktorú často drží, predstavuje oznamovanie dôležitých správ, zatiaľ čo zvitok znamená múdrosť a vedomosti, o ktoré sa delí. Zvestovanie, kľúčová udalosť v kresťanskej teológii, zdôrazňuje význam Gabriela ako božského vyslanca. V tomto biblickom príbehu Gabriel informuje Máriu o jej úlohe pri privedení Mesiáša na svet.
Mnoho ľudí sa v núdzi obracia na archanjela Gabriela so žiadosťou o vedenie, podporu a ochranu. Modlitby venované Gabrielovi často recitujú tí, ktorí hľadajú Boží zásah alebo pomoc.
Okrem svojej úlohy božského posla je archanjel Gabriel považovaný za patróna rôznych povolaní a príčin. Sú medzi nimi pracovníci v oblasti komunikácie, vysielatelia, diplomati a budúce matky.
Okrem svojej významnej úlohy v kresťanstve je archanjel Gabriel významný aj v iných náboženských tradíciách. V islame je Gabriel, známy ako Džibril, považovaný za anjela, ktorý odovzdal Korán prorokovi Mohamedovi. V židovskej mystike, najmä v kabale, je Gabriel spájaný so sefirou Gevurah, ktorá predstavuje božský súd a moc.
Archanjel Gabriel bol v histórii populárnym predmetom náboženského umenia. Jeho zobrazenia možno nájsť v rôznych formách, vrátane obrazov, sôch a iluminovaných rukopisov. Jedným z pozoruhodných príkladov je slávny obraz „Zvestovanie“ od Leonarda da Vinciho, ktorý zachytáva moment, keď Gabriel doručuje Márii božské posolstvo. Skúmanie umenia a ikonografie archanjela Gabriela môže poskytnúť hlbšie pochopenie jeho úlohy a významu v rôznych náboženských a kultúrnych kontextoch.
Sochy archanjela Gabriela možno nájsť v rôznych prostrediach, čo odráža jeho rozšírenú úctu. Tieto sochy často zobrazujú jeho symbolické atribúty, ako sú jeho krídla, trúbka, zvitok alebo ľalia - symbol čistoty a božského spojenia. Sochy archanjela Gabriela sú vyrobené z rôznych materiálov vrátane bronzu, mramoru a dreva. Najmä drevené sochy ponúkajú prirodzený a teplý nádych, vďaka čomu sú obľúbenou voľbou do posvätných priestorov aj súkromných domov.
"Archanjel Gabriel, božský posol a ochranca, volám po tvojom vedení a múdrosti. Prosím, pomôž mi nájsť jasno v mojich myšlienkach, slovách a skutkoch. Daj mi silu na efektívnu komunikáciu a aby som správne pochopil správy, ktoré dostávam. Prosím ťa aj o pomoc pri zosúladení môjho života s mojím najvyšším cieľom. Ďakujem za tvoju láskyplnú podporu a vedenie na mojej ceste.
Trvalý odkaz archanjela Gabriela ako božského posla a ochrancu je evidentný v rôznych náboženských tradíciách a duchovných praktikách, ktoré ho uctievajú.
Historický kontext
Na kresťanskom Východe je tento sviatok prvý raz doložený v 6. storočí, na kresťanskom Západe v 7. Zatiaľ čo gréckokatolíci dodnes používajú pre tento sviatok názov Zvestovanie Bohorodičke, rímskokatolíci sa v rámci reformy sviatkov po Druhom vatikánskom koncile v roku 1969 vzdali označenia Zvestovanie Panne Márii v prospech názvu Zvestovanie Pána (Annuntiatio Domini), aby zdôraznili úzke spojenie Pána Ježiša s jeho Matkou Máriou na diele spásy.
Sviatok Zvestovania sa začal vo Východnej cirkvi sláviť koncom 4. stor. alebo začiatkom 5. stor. V prvých storočiach sa tento sviatok považoval za Pánov sviatok (Hospodsky), ako na Východe, tak aj na Západe. Svedčia o tom názvy sviatku: Kristovo počatie, Zvestovanie Krista, Začiatok spásy, atď. V 7. stor. sa ustálil dnešný názov sviatku: Zvestovanie Presvätej Bohorodičke a sviatok bol zaradený medzi sviatky Bohorodičky.
Sviatok sa slávi 25. marca kvôli tomu, že Narodenie Pána sa slávi deväť mesiacov po Zvestovaní. Okrem toho existovala starodávna tradícia, podľa ktorej 25. marca sa udialo stvorenie sveta, vtelenie Božieho Syna aj jeho smrť na kríži. Alexandrijská paschálna kronika z r. 624 a Carihradská paschálna kronika zo začiatku VII. stor. uvádzajú ako dátum sviatku Zvestovania - 25. marec.
Službu (liturgické časti) na tento sviatok zložil sv. Ján Damascenský, sv. Kozma Majumský, Teofán - nicejský biskup a mních Ján.
Nasledujúci deň po sviatku slávi Východná cirkev Zhromaždenie k archanjelovi Gabrielovi. Ide o starodávny zvyk Východnej cirkvi, že nasledujúci deň po veľkom sviatku sa uctievajú tie osoby, ktoré sa významne zúčastnili na udalosti sviatku.
Biblický základ
Obsahom liturgickej slávnosti je vtelenie Božieho Syna, čiže spomienka na deň, keď Boh poslal archanjela Gabriela k Panne Márii do Nazareta, aby jej oznámil, že si ju Boh vyvolil za matku Božieho Syna. K najdôležitejšiemu rozhovoru ľudských dejín prišlo v útrobách jednoduchého domu v Nazarete. Jeho účastníkmi sú samotný Boh, ktorý koná prostredníctvom archanjela, a Panna menom Mária z Dávidovho domu, zasnúbená s mužom menom Jozef. S najväčšou pravdepodobnosťou sa Mária práve modlila. Možno rozjímala nad nejakou pasážou z Písma, ktorá hovorila o spáse prisľúbenej Pánom. Alebo bola zamestnaná domácimi prácami a rovnako bola ponorená do modlitby - všetko u nej bolo príležitosťou na modlitbu a dôvodom neustáleho dialógu s Bohom.
Archanjel Gabriel sa obracia na Máriu a hneď na začiatku ju oslovuje „milosti plná“, čo je príčinou hlbokých rozpakov Panny Márie. Svätý Lukáš používa slová, ktoré v gréckom jazyku znamenajú, že Panna z Nazareta bola Božou milosťou úplne premenená a posvätená. Cirkev to neskôr definovala tak, že k tomu došlo na začiatku jej počatia vzhľadom na poslanie, ktoré mala splniť - byť Matkou Božou v ľudskej prirodzenosti a zároveň zostať Pannou.
Archanjel si všimol, že Panna Mária sa zľakla, a aby ju upokojil, obracia sa k nej a nazýva ju teraz jej vlastným menom a vysvetľuje jej dôvody tohto výnimočného oslovenia. Mária, ktorá dobre pozná mesiášske proroctvá a veľakrát o nich premýšľala, chápe, že bude Matkou Mesiáša. V jej odpovedi niet ani najmenšieho tieňa pochybnosti alebo neviery. Už od svojho najútlejšieho detstva bolo jej jediným prianím plniť Božiu vôľu. Ale chce vedieť, ako sa tento zázrak uskutoční, lebo sa - inšpirovaná Duchom Svätým - rozhodla v neporušenosti srdca, tela i mysle úplne odovzdať Bohu.
Svätý Gabriel jej oznamuje, akým nadprirodzeným spôsobom sa v nej zjednotí materstvo a panenstvo. Anjel mlčí. Hlboké ticho sa rozprestiera po celom nebi i zemi a Mária vo svojom srdci premýšľa nad odpoveďou Božiemu poslovi. A keď odpovedá na nebeské pozvanie, robí to so všetkou rozhodnosťou svojej vôle. Neobmedzuje sa na všeobecný súhlas, ale vysloví rozhodné „Fiat - staň sa!“ celou svojou dušou a celým svojím srdcom. Je v úplnom súlade s Božou vôľou: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“
Teologický význam
Nezvestuje sa tu jednoducho ľudské narodenie, ale vtelenie božského Loga/božského Slova pôsobením Ducha Svätého. V slávnosti Zvestovanie Pána sa stretá historicky i teologicky sviatok Pána s mariánskym sviatkom. Tým sa oslavuje aj význam Márie pre vtelenie Božieho syna. Celý svet nech to uznáva, že žiť budeme odznova; vykúpenie z nás strhne zlo aj diabla neúprosného. Na Panne sa div skutkom stal, čo Izaiáš zvestoval: sám anjel jej to oznámil a Svätý Duch ju naplnil. Mária pannou ostala, keď Božie Dieťa počala; ten, čo ho vesmír nepojme, je skrytý v lone Márie.
Aj v gréckokatolíckom obrade možno Zvestovanie Bohorodičke vykladať ako sviatok Krista i Bohorodičky. V tropári, 4. hlasu sa spieva: Dnes je začiatok našej spásy. Dnes sa uskutočňuje večné tajomstvo: Syn Boží sa stáva Synom Panny. Gabriel zvestuje milosť Božiu. Lebo anjel z neba zvestoval Panne Márii, že tvoj Syn [Bože Otče] sa pôsobením Ducha Svätého stane človekom, aby spasil všetkých ľudí.
Keď Kristus prichádzal na tento svet, povedal svojmu Otcovi: Bože, hľa, tu som a chcem plniť tvoju vôľu. Ona s vierou prijala nebeské posolstvo a s láskou nosila v nepoškvrnenom lone Ježiša Krista, ktorý splnil prisľúbenia dané vyvolenému ľudu a zjavil sa svetu ako očakávaný Vykupiteľ.
El Greco, Zvestovanie
Posolstvo pre súčasnosť
Tajomstvo Zvestovania Pána, ktoré by sme mohli nazvať aj Tajomstvom počatia Ježiša, je svojím obsahom veľmi vzácne práve pre našu dobu, lebo ukazuje ako dôležité je už počatie dieťaťa a jeho okolnosti. Vôbec nie je jedno, akým spôsobom sa počína dieťa, či sa tak deje chcene a uvážene, alebo len trpne a pasívne, alebo dokonca v ovzduší agresivity voči vznikajúcej bytosti. Počatie ovplyvňuje ďalší rozvoj duševného i duchovného života. Výskumy hlbinnej psychológie ukazujú, že už prvé zážitky počatého človeka majú vplyv na jeho povahu a charakter.
Od postojov rodičov ku vznikajúcemu životu záleží, či sa nový človek bude tešiť zo svojho vlastného bytia, alebo či bude žiť v stálom strachu zo seba a o seba, či sa v konečnom dôsledku dokáže prijať ten, ktorého len ťažko prijali jeho rodičia. Len v takej rodine, kde je dieťa túžobne očakávané a chcené, môže vyrásť vyrovnaný človek.
Telesne sa náš život začína fyzickým spojením rodičov, oplodnením. Duchovne náš život korení vo vzájomnom vzťahu rodičov a následne vo všetkých našich skúsenostiach. Už pri svojom počatí človek robí prvú a základnú skúsenosť prijatia alebo odmietnutia, môže utŕžiť prvé a veľké zranenie. To zranenie spočíva v tom, že je síce ovocím fyzického spojenia rodičov, ale nemusí byť ovocím ich lásky, prípadne ich vzájomný vzťah s novým človekom nepočíta, alebo ho dokonca vedome vylučuje. Človeku sa nedostáva najzákladnejšie prijatie. Táto bolestná skúsenosť sa zapíše do podvedomia a v nej nachádzajú živnú pôdu rôzne komplexy a neurózy.
Otec a matka sa často sťažujú na svoje deti a žalujú na nich. Niekedy oprávnene a niekedy akoby úplne zabudli, že deti sú ovocím ich vzájomných vzťahov, ktoré sú často veľmi ďaleko od skutočnej lásky, sú ovocím ich života. Človek je ovocím vzťahov. Predovšetkým toho najzákladnejšieho, ktorý rodičia prežívali v okamihu jeho počatia, no aj všetkých ďalších, ktoré pozoroval medzi rodičmi, a ktoré zažíval i k sebe samému.
Ctiť svojich rodičov znamená uznať s vďačnosťou korene svojej vlastnej bytosti. Je potrebné uctiť si nielen dobrých rodičov, ale aj tých, ktorí v rodičovstve zlyhali. Lebo v úcte voči rodičom je obsiahnutá aj úcta voči sebe samému i voči Bohu, ktorý toto všetko zabudoval do svojho podivuhodného plánu Spásy. Človek si musí vždy uvedomovať, že i keby ho jeho rodičia niekedy nechceli, je tu Boh, ktorý ho ustavične chce. I keby nebol v pláne svojich rodičov, v pláne Boha Stvoriteľa je určite zahrnutý.
V rodičovstve našich rodičov sa prvý raz stretáme s poslaním človeka byť Božím obrazom, teda zjavovať neviditeľného Boha. Zjavovať Boha neznamená len čítať deťom Písmo sväté a preberať s nimi katechizmus, ale predovšetkým žiť Zjavené Božie Slovo, žiť Božiu Dobrotu. Zjavovať Boha znamená nežiť podľa svojej ľudskej chytrosti a sebectva, ale žiť tajomstvo Slova. Všade kde človek uskutočňuje Božie Slovo zjavuje Boha, stáva sa skutočným obrazom Boha. V opačnom prípade zjavuje hriech, zlého ducha. Tu je koreň nevery mnohých. Dnes nie sú medzi nami, lebo im rodičia svojím životom nezjavovali Boha a jeho dobrotu, zodpovednosť a spravodlivosť, jeho stálosť v láske. Dobrý otec i matka ponúkne Bohu za svoje deti i svoj život: Nežalujú na nich, ale prihovárajú sa za nich.
Ikona Zvestovania Bohorodičky
Ikona Zvestovania Bohorodičky zdôrazňuje tajomstvo vtelenia, ktoré je Gabriel poslaný zjaviť Márii, podľa evanjeliového rozprávania Lukáša, jediného spomedzi evanjelistov, ktorý rozpráva o tejto udalosti (Lk 1, 26 - 38). V liturgických textoch sa spieva, že archanjel Gabriel zvestoval Márii večný plán Najvyššieho, skrytý dokonca aj pred anjelmi: Boží Syn sa stane človekom v jej lone pôsobením Svätého Ducha s cieľom vykúpenia.
Bohoslužba opakovane pripomína pád prarodičov (Adama a Evy), oklamaných diablom. Opäť synaxár pripomína: Keďže Boh nechcel, aby toto tajomstvo poznal satan, ba ani anjeli v nebi, zveril ho Gabrielovi, ktorý v jeho mene priniesol zvesť Panne Márii, Kráľovnej stvorenia, celému ľudstvu.
Človek by si pomyslel, že Boh, Všemohúci, mohol hovoriť priamo k Márii: čo mu v tom mohlo zabrániť? Gabriel je knieža nebeských zástupov, ktorému je zverené toto posolstvo a ktorý zostupuje, aby priniesol Božiu radosť celej zemi. Túto nesmiernu radosť oznamuje Márii: „Raduj sa, milosti plná, Pán je s tebou... Počneš a porodíš syna... Svätý Duch zostúpi na teba...
Ikonografická štruktúra je veľmi jednoduchá a podstatná: anjel, Panna Mária, studňa a lúč zhora. Anjel sa zvyčajne zobrazuje v bielom rúchu, ktoré má znamenať ranné svetlo, v ľavej ruke drží dlhú palicu, symbol autority a dôstojnosti. Jeho pravá ruka je vystretá smerom k Márii, rovnako ako jeho pohľad, takmer akoby chcel niečo oznámiť. Panna, sediaca na zlatom tróne, je prikrytá plášťom (maforion), zvyčajne hnedým so zlatým lemom, a modrou tunikou. Nosí purpurové topánky. Kombinácia farieb má tendenciu zdôrazňovať kráľovskú hodnosť. V ľavej ruke drží praslicu, ktorou spriada purpurovú niť, zatiaľ čo pravú ruku má v typickom akte pozornosti a úcty pred božstvom. Hlava je mierne sklonená v postoji načúvania. V inej rovine, ako sú umiestnené postavy, je zvýraznená štvorcová studňa, ktorá má v židovskej kultúre posvätný charakter.
Zvestovanie v kontexte liturgického roka
Sviatok bol zavedený v Konštantínopole za vlády cisára Justiniána v rokoch 530 až 550 (6. storočie). Dátum 25. Marca má symbolický význam, pretože sa spája s jarnou rovnodennosťou, ktorá je spojená s novým životom a novým začiatkom.
Tento sviatok, ako nám to pripomína aj tropár, označuje začiatok našej spásy a už teraz anticipuje silu vzkriesenia. Je to podstatne kristologický sviatok, aj keď značný priestor je vyhradený Panne Márii.
Aj v gréckokatolíckom obrade možno Zvestovanie Bohorodičke vykladať ako sviatok Krista i Bohorodičky. V tropári, 4. hlasu sa spieva: „Dnes je začiatok našej spásy. Dnes sa uskutočňuje večné tajomstvo: Syn Boží sa stáva Synom Panny. Gabriel zvestuje milosť Božiu. Preto aj my spolu s ním privolávajme Bohorodičke: Raduj sa, Milostiplná, Pán s tebou.
Bartolomé Esteban Perez Murillo, Zvestovanie
Učenie Cirkvi o anjeloch
Starý zákon je prvým svedectvom o existencii anjelov a hrá dôležitú úlohu vo formovaní katolíckeho učenia o nich. Katechizmus Katolíckej cirkvi (KKC) č. 332 hovorí: „Existencia duchovných bytostí, ktoré Biblia zvyčajne nazýva anjelmi, je od Starého zákona chápaná ako súčasť Božieho plánu spásy: anjeli sú služobníci Božej vôle, poslovia, ochrancovia, strážcovia a niekedy vykonávatelia Božieho súdu.“
Nový zákon potvrdzuje vieru v anjelov, rozvíja ich úlohu ako služobníkov Krista a Cirkvi, a odhaľuje ich eschatologický význam.
Sv. Tomáš Akvinský, jeden z najvýznamnejších teológov v dejinách katolíckej teológie, rozsiahlo písal o anjeloch v diele Summa Theologiae, I. Jeho učenie nadväzuje na sv. Augustína a Pseudo-Dionýza Areopagitu.
Učenie ekumenických koncilov o anjeloch: Hoci anjeli neboli nikdy hlavným predmetom koncilového rokovania, niektoré koncily výslovne učia a dogmaticky potvrdzujú ich existenciu, prirodzenosť, pôvod a úlohu. Napríklad, Lateránsky koncil IV. potvrdil, že Boh „stvoril z ničoho duchovné bytosti (anjelov) a potom viditeľný svet“.
Katechizmus Katolíckej cirkvi (KKC) učí, že anjeli sú duchovné bytosti s rozumom a slobodnou vôľou. KKC 336 učí, že každý človek má strážneho anjela.
Pápež Lev XIII. zaviedol modlitbu k sv. Michalovi archanjelovi po omši v roku 1886. Táto modlitba je dnes dobrovoľná.
Svätý Augustín hovorí: ‚Anjel označuje úrad, nie prirodzenosť. Ty sa pýtaš, ako sa volá táto bytosť? Duch. Ty sa pýtaš, aký má úrad? Anjel.‘“
O ikone
Ikonografia Zvestovania - je vlastne zobrazenie „dobrej zvesti“ pre ľudstvo, ako o tom hovorí sám názov tejto udalosti. Zároveň je oslavou veľkej radosti, lebo sa naplnil dlho očakávaný príchod Mesiáša. V hornej časti ikony Zvestovanie vidieť nebeský polkruh, odkiaľ sila Svätého Ducha zostupuje v svetelných lúčoch na Bohorodičku, v súlade so slovami archanjela Gabriela (Lk 1, 35). Tu vidíme pôsobenie Najsvätejšej Trojice v najhlbšom význame jej tajomstva: vôľu Všemohúceho Otca oznamuje archanjel Gabriel, Syn Boží sa vteľuje a Svätý Duch uskutočňuje zázračné vtelenie.
Anjel Gabriel, silné a mocné Božie slovo, prichádza so Zvestovaním k Prečistej Bohorodičke, ktorá predstavuje celé ľudstvo. Archanjel Gabriel sa zobrazuje v dynamickom postoji - v pohybe, so žezlom Božieho vyslanca, ktoré je znakom autority. Má slávnostný výraz, lebo ohlasuje Bohorodičke a celému ľudstvu hlboké tajomstvo (Lk 1, 30-33). Prečistá nakláňa hlavu - tento postoj označuje prijatie, súhlas. Niektorí otcovia usudzujú, že je to gesto (znak) panenstva.
Neplodnosť je prejavom porážky človeka a panenstvo je znakom toho, že na prvom mieste stojí niekto iný: nie ja si vytváram svoj život, ale Ty, Pane. Na jej tvári sa zračí hlboké zamyslenie a prekvapenie, že Boh si pre veľkolepé dielo Vtelenia predvečného Slova vybral práve ju, skromné dievča. Anjel - nebeská bytosť, zostúpil na zem, hoci zem - v tomto prípade Bohorodička - je povolaná k tomu, aby sa stala príbytkom neba. Preto aj táto scéna je umiestnená do posvätného priestoru. Starodávny chrám už stratil svoj význam, lebo Mária - zatienená Duchom - stáva sa svätyňou Najvyššieho. Podľa prastarej ikonografickej tradície je vidieť záves, roztiahnutý medzi strechami budov, čím sa ukazuje, že udalosť sa neodohrala na ulici, ale v dome (v príbytku).
V ľavej ruke drží Bohorodička vreteno, čo poukazuje na prácu skromného dievčaťa, gesto pravej ruky predstavuje pokorné prijatie Božej vôle. Mária drží v rukách červenú niť. V tomto sa skrýva veľmi hlboký teologický význam: Mária premieňa (zhmotňuje) do obrazu to, čo počula, a preto tká obraz, teda telo, Slova Božieho. Niť, ktorou Prečistá tká telo Krista je červená, keďže to je farba božskosti. Bohorodička je však zobrazená v zelených modrých farbách, čím sa poukazuje na to, že Mária je stvorenie. Zelená farba je farba zeme a modrá je farba ľudskej prirodzenosti. Mária je zahalená do červeného plášťa, čo ukazuje, že Kristus jej daroval božskosť, lebo Ho prijala, urobila miesto pre Boha. Táto niť preto už nie je len niťou tela Kristovho, ale aj niťou jej vlastného tela: Mária získava spásu tým, že dala miesto Slovu.
Ikona Zvestovania býva zobrazená buď celostne alebo ako diptych, na ktorom sú ústredné postavy zobrazené oddelene.
Poučenie
V Svätej zemi je mestečko menom Nazaret, ležiace vysoko v zelenom údolí, obklopenom horami. Z jednej strany sa opiera o vrch, a tu sú domy tak stavané, že zadná stena, ba niekde aj celá izba je vytesaná do skaly. V tomto mestečku žijú moslimovia aj kresťania. Je tu tiež františkánsky kláštor s pekným kostolom. A v tomto kostole ide sa najprv niekoľko schodov smerom dole, potom rovno, až sa konečne príde do skalnej miestnosti, kde horia početné lampy. Muži aj ženy tu kľačia ponorení v hlbokej pobožnosti v najväčšom tichu. Mnohí sa už pred vstupom vyzúvajú, tak im je sväté toto miesto; a sotva kto sem príde alebo odtiaľto odíde, žeby nepokľakol a nepobozkal svätú pôdu. Čo sa také zvláštne mohlo stať na tomto mieste?
Pred (vyše) dvetisíc rokmi tu prebývala chudobná panna. Zotrvávajúc raz v modlitbe, videla zrazu ako k nej do izby vchádza anjel. Miesto, kde anjel stál, je označené stĺpom. Anjel oslovil začudovanú pannu nasledujúcimi slovami:«Zdravas Mária!»Tieto slová, ktoré anjel povedal užasnutej panne v tichej komôrke v Nazarete, dostali sa na verejnosť a odvtedy zaznievajú svetom ako ľúbezný zvuk nebeského zvonu. Koľko miliónov ľudských jazykov vyslovuje tieto slová s nábožnosťou, odkedy ich anjel vyriekol! Neminie ani okamih, žeby toto pozdravenie nebolo niekde na zemi vyrieknuté. Kto je však ona, ktorú ľudia pozdravujú toľkokrát, koľko je lístia na stromoch a trávy na poliach, koľko rosných kvapiek na bylinách v lete a koľko snehových vločiek v čase zimnom na svete? Či je to vec dovolená, aby sme Božieho tvora tak veľmi ctili a velebili?
Veď keby nám slnce nedávalo potrebné svetlo a teplo, nemohli by sme vidieť ani pracovať; nič by nám na poli nerástlo, ani nedozrievalo. Bez slnca by na zemi bola tma a smrť. A preto niet divu, že pohania nepoznajúci Stvoriteľa, klaňali sa slnku a považovali ho za boha. Slnce zaiste nie je bohom, je však studnicou nebeskou, z ktorej Boh vylieva na všetko stvorenie svetlo a život, vzrast, krásu a potešenie. To nikto nemôže popierať. Lež čo ak by na tomto svete bolo iné také stvorenie, skrze ktoré by Boh poskytoval ľudom život a pomoc tu na zemi, rovno tak ako aj večné spasenie ich dušiam: Či by sme takéto stvorenie nemali si nadovšetko ctiť a vážiť, hoci by sme sa mu ako stvoreniu klaňať nesmeli? Bez obalu povedané: spasenie všetkých ľudí a celého sveta je Ježiš Kristus; a stvorenie, skrze ktoré Boh daroval svetu Spasiteľa, je Blahoslavená Panna Mária. Preto dobre činíme, volajúc: «Zdravas Mária!?»
Drahý čitateľ!
tags: #zvestovanie #archanjel #a #panna #maria