S viac ako 2,4 miliardami veriacich je kresťanstvo najrozšírenejším náboženstvom vo svete. Počet katolíkov vo svete v roku 2020 mierne narástol, a to na 1,36 miliardy, ukazujú údaje z Vatikánu. To je o 16 miliónov žijúcich pokrstených katolíkov viac ako v roku 2019. Katolíci podľa Vatikánu predstavujú viac ako 17,7 % svetovej populácie. Miera sa medziročne nezmenila.
Skoro polovica katolíkov žije na americkom kontinente. Medziročne sa zvýšila váha Ázie a Afriky, kde sa počet katolíckych veriacich zvýšil o dve percentá. Váha Európy však klesla na 21 %.
Sú to sviatky, kedy veriaci kresťan vyznáva azda najintenzívnejšie vyznáva: „Verím v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi; Boha z Boha, Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom: skrze neho bolo všetko stvorené. On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies. Je to teda deň, kedy si veriaci kresťania pripomínajú historický okamih narodenia vteleného večného Slova, Božieho vtelenia, sviatky vykúpenia, pokoja a lásky.
Význam Vianoc
Na Vianoce kresťania slávia narodenie Ježiša Krista, na celom svete sa jedná asi o dve miliardy veriacich, oslava narodenia Ježiša 25. decembra je doložená po prvý raz z roku 336 v Ríme. Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví vianočné sviatky v rôznych termínoch. Katolíci, protestanti a časť pravoslávnych slávia Prvý sviatok vianočný 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára.
Prvý sviatok vianočný - Narodenie Pána - VIANOCE (25.). Slávnosť narodenia Krista je popri Veľkej noci a Turíciach najväčším kresťanským cirkevným sviatkom. Spočiatku nemalo svoj osobitný sviatok, ale od polovice 3. storočia sa pripomínalo na Východe spolu s inými „zjaveniami Pána“ a slávilo sa 6. januára. Na Západe sa v polovici 4. storočia začína objavovať osobitná spomienka Božieho narodenia, prvý záznam pochádza z Ríma z roku 336. Keďže 25. marca sa všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána, keď archanjel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, o 9 mesiacov pripadol symbolický deň narodenia Pána práve 25.
Ďalšou z interpretácií stanovenia dátumu Vianoc je dejinno - náboženská hypotéza, ktorá hovorí o christianizácii a novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka. Podľa nej kresťania pôvodne pohanský sviatok Natalis Solis invicti použili a nanovo ho interpretovali v kresťanskom duchu. Rímski kresťania tento štátny sviatok Slnka začali sláviť ako vlastný sviatok narodenia Krista - Slnka na základe biblických citátov. Tento dátum bol všeobecne prijatý a veľmi rýchlo sa ujal.
Svätý Ján Zlatoústy (347 - 407) vo svojej kázni prednesenej v r. 386 v Antiochii argumentuje, že rozhodnutie sláviť Božie narodenie 25. Od 6. storočia na sviatok „Narodenia Pána“ kňaz celebruje tri sväté omše, medzi ktorými sú polnočná (utiereň), ranná (pastiersku) a slávnostná denná. V Ríme pápež zvykol slúžiť polnočnú omšu v Bazilike Panny Márie Snežnej pri jasličkách, rannú v gréckom Chráme sv. Anastázie a slávnostnú dennú v Bazilike sv. Petra. Pápež Benedikt XIV.
Ježiš sa narodil v Betleheme, meno mesta znamená v preklade z heberjčiny Dom chleba. Je to mesto asi osem kilometrov južne od Jeruzalema, rodiska kráľa Dávida. Sem prišiel kvôli sčítaniu obyvateľstva Jozef z Nazaretu so svojou snúbenicou Máriou a tu (podľa tradície v jaskyni za mestom) sa narodil Ježiš. Vianočné obdobie však pokračuje aj po ôsmich dňoch a končí sa nedeľou po Zjavení Pána, pričom ešte do roku 1969 sa končilo 2. februára.
Na mieste, kde sa Kristus narodil, vystavala svätá Helena, matka cisára Konštantína, chrám Panny Márie. Okolo roku 550 ho opravil a vyzdobil cisár Justinián, tento chrám stojí podnes. Hlavný oltár sa nachádza nad jaskyňou Pánovho narodenia, do ktorej po oboch stranách oltára vedú schody a jaskyňa je nádherne ozdobená lampami.
Meno Štefan znamená koruna. Štefan bol prvým Ježišovým učeníkom, ktorý podstúpil mučenícku smrť. Bol diakonom prvej Cirkvi - ustanovený, aby sa staral o vdovy a o chudobných. O jeho živote sa v krátkosti píše v Skutkoch apoštolov. Štefan neohrozene vyznával svoju vieru, hovoril vo veľkej múdrosti a mnohí sa na jeho kázanie obrátili. Pri jeho múdrosti strácali argumenty, a tak našli mužov, ktorí krivo svedčili, že hovoril proti Bohu. Štefan však neohrozene stál pred svojimi nepriateľmi. Biblia hovorí, že jeho tvár bola ako tvár anjela. Hovoril o Ježišovi ako o prisľúbenom Mesiášovi. Vyčítal svojim nepriateľom, že mu neuverili. Štefan sa však podľa textu v Skutkoch apoštolov uprene díval do neba a povedal: „Vidím nebo otvorené a Ježiša stáť po pravici Boha“. Vtedy si nepriatelia zapchávali uši, schytili ho, vyviedli von z Jeruzalema a tam ho kameňovali až na smrť. Kým ho kameňovali, on sa modlil: „Pane Ježišu, nezapočítaj im tento hriech.“ Po týchto slovách zomrel.
Štefanova obrana
Štefan bol prvým Ježišovým učeníkom, ktorý podstúpil mučenícku smrť. Bol diakonom prvej Cirkvi - ustanovený, aby sa staral o vdovy a o chudobných. O jeho živote sa v krátkosti píše v Skutkoch apoštolov. Štefan neohrozene vyznával svoju vieru, hovoril vo veľkej múdrosti a mnohí sa na jeho kázanie obrátili. Pri jeho múdrosti strácali argumenty, a tak našli mužov, ktorí krivo svedčili, že hovoril proti Bohu. Štefan však neohrozene stál pred svojimi nepriateľmi. Biblia hovorí, že jeho tvár bola ako tvár anjela. Hovoril o Ježišovi ako o prisľúbenom Mesiášovi. Vyčítal svojim nepriateľom, že mu neuverili. Štefan sa však podľa textu v Skutkoch apoštolov uprene díval do neba a povedal: „Vidím nebo otvorené a Ježiša stáť po pravici Boha“. Vtedy si nepriatelia zapchávali uši, schytili ho, vyviedli von z Jeruzalema a tam ho kameňovali až na smrť. Kým ho kameňovali, on sa modlil: „Pane Ježišu, nezapočítaj im tento hriech.“ Po týchto slovách zomrel.
Štefanova obrana:
- I spýtal sa ho veľkňaz: Či je to tak?
- A (Štefan) odpovedal: Počujte, mužovia, bratia a otcovia! Boh slávy ukázal sa nášmu otcovi Abrahámovi, keď bol v Mezopotámii, skôr, ako býval v Chárane,
- a riekol mu: Vyjdi zo svojej zeme a spomedzi svojho príbuzenstva a choď do zeme, ktorú ti ukážem.
- Vyšiel teda z Chaldejska a býval v Chárane. Keď mu otec umrel, presťahoval ho (Boh) odtiaľ do tejto zeme, v ktorej teraz vy bývate.
- Ale nedal mu v nej dedičstvo ani na stopu nohy; sľúbil mu však, že mu ju dá do vlastníctva, aj jeho potomstvu po ňom, hoci nemal dieťa.
- Takto totiž hovoril Boh: Tvoje potomstvo bude bývať ako hosť v cudzej zemi, zotročia ho tam a zle budú nakladať s ním štyristo rokov,
- ale národ, ktorému budú otročiť, ja budem súdiť, povedal Boh, a potom vyjdú a budú mi slúžiť na tomto mieste.
- Nato dal mu zmluvu obriezky. Tak splodil Izáka a obrezal ho na ôsmy deň; Izák (splodil) Jákoba a Jákob dvanásť patriarchov.
- Patriarchovia žiarlili však na Jozefa a predali ho do Egypta. Ale Boh bol s ním,
- vyslobodil ho zo všetkých úzkostí a dal mu milosť a múdrosť pred faraónom, egyptským kráľom, ktorý ho ustanovil za správcu nad Egyptom a nad celým svojím domom.
- Potom prišiel na celý Egypt a Kanaán hlad a veľké súženie, takže naši otcovia nenachádzali potraviny.
- Keď Jákob počul, že v Egypte majú obilie, poslal tam našich otcov prvý raz.
- Na druhom raze dal sa Jozef poznať svojim bratom a faraón sa dozvedel o rode Jozefovom.
- Vtedy Jozef dal zavolať k sebe otca Jákoba a celú jeho rodinu, počtom sedemdesiatpäť duší.
- A šiel Jákob do Egypta a skonal on aj naši otcovia.
- I preniesli ich do Síchemu a pochovali v hrobe, ktorý kúpil Abrahám za zjednané striebro od synov Emorových v Sícheme.
- Ako sa potom približoval čas zasľúbenia, ktoré Hospodin s prísahou dal Abrahámovi, rástol a rozmnožoval sa ľud v Egypte,
- až nastúpil iný kráľ v Egypte, ktorý nepoznal Jozefa.
- Ten podvádzal náš rod a trápil našich otcov, takže boli nútení vyhadzovať svoje nemluvniatka, aby nezostali nažive.
- V tomto čase narodil sa Mojžiš a bol milý Bohu. Tri mesiace chovali ho v jeho otcovskom dome,
- a keď ho vyložili, vzala si ho dcéra faraónova a vychovala za syna.
- A naučil sa Mojžiš všetku egyptskú múdrosť a bol mocný v slovách aj v skutkoch.
- Keď však dovŕšil štyridsať rokov, zatúžil v srdci navštíviť svojich bratov, synov izraelských.
- A keď videl, ako sa jednému z nich krivdí, zastal sa ho, pomstil utlačovaného a zabil Egypťana.
- Domnieval sa, že jeho bratia porozumejú, že im Boh posiela záchranu skrze jeho ruky, ale neporozumeli.
- Na druhý deň prišiel k nim, keď sa vadili medzi sebou; napomínal ich k pokoju hovoriac: Mužovia, ste bratia. Prečo si navzájom krivdíte?
- Ale ten, čo krivdil svojmu blížnemu, odbil ho slovami: Kto ťa ustanovil za vladára a sudcu nad nami?
- Či chceš zabiť aj mňa, ako si včera zabil Egypťana?
- Pre tieto slová utiekol Mojžiš a býval ako cudzinec v Madiansku, kde splodil dvoch synov.
- A keď minulo štyridsať rokov, ukázal sa mu na púšti vrchu Sinaj anjel Pánov v plameni horiaceho kra.
- Keď to Mojžiš uvidel, divil sa tomu videniu. A keď podišiel, aby sa pozrel, ozval sa k nemu hlas Pánov:
- Ja som Boh tvojich otcov, Boh Abrahámov, Izákov a Jákobov. I preľakol sa Mojžiš a neodvážil sa pozrieť (v tú stranu).
- Pán mu však hovoril (ďalej): Zobuj si obuv z nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je svätá zem.
- Videl som, videl, ako zle zachádzajú s mojím ľudom v Egypte, a počul som jeho stonanie; preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil. A teraz poď, pošlem ťa do Egypta.
- Toho Mojžiša teda, ktorého zapreli, keď mu povedali: Kto ťa ustanovil za vladára a sudcu? toho ako vodcu a vysloboditeľa poslal skrze anjela, ktorý sa mu ukázal v kre.
- A on ich aj vyviedol, činiac znamenia a zázraky v zemi egyptskej a na Červenom mori, aj na púšti za štyridsať rokov.
- To je ten Mojžiš, ktorý povedal synom izraelským: Pán Boh vzbudí vám spomedzi vašich bratov proroka ako mňa. Toho počúvajte!
- To je ten, ktorý bol v zhromaždení na púšti prostredníkom medzi anjelom, ktorý hovoril k nemu na vrchu Sinaj, a medzi našimi otcami; on prijal živé slová, aby ich vydal nám;
- ktorého naši otcovia nechceli poslúchať, ale ho zavrhli a obrátili sa srdcom k Egyptu,
- hovoriac Áronovi: Urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami, lebo nevieme, čo je s Mojžišom, ktorý nás vyviedol z Egypta.
- I urobili si v tie dni teľa a obetovali tejto modle, veseliac sa z diela svojich rúk.
- Ale Boh sa odvrátil od nich a vydal ich, aby uctievali hviezdy na nebi, ako čítame v knihe prorokov: Či ste mi, dom izraelský, za tých štyridsať rokov na púšti vari obetovali zvieratá a (iné) obete?
- Či ste nebrávali so sebou radšej stánok Molochov a hviezdu svojho boha Romfa, obrazy, ktoré ste si sami urobili, aby ste ich vzývali? Preto vás presťahujem až za Babylon.
- Naši otcovia mali stánok svedectva na púšti, ako nariadil Ten, ktorý rozkazoval Mojžišovi urobiť ho podľa vzoru, aký videl.
- Tento (stánok) prevzali aj naši otcovia, vniesli ho s Józuom do zeme pohanov, ktorých vyhnal pred našimi otcami (a mali ho) až do dňov Dávidových.
- Dávid našiel milosť u Boha a prosil, aby mohol nájsť stánok Bohu Jákobovmu.
- Šalamún Mu potom vystavil dom.
- Ale Najvyšší nebýva v chrámoch rukou vybudovaných, ako hovorí prorok:
- Nebesá sú mi trónom a zem podnožím; aký mi teda vystavíte dom, - hovorí Pán, alebo kde je aké miesto pre môj odpočinok?
- Či to všetko neurobila moja ruka?
- Vy tvrdošijní a neobrezaného srdca a uší, vy sa vždy protivíte Duchu Svätému; ako vaši otcovia, tak aj vy.
- Ktorého z prorokov neprenasledovali vaši otcovia? Pomordovali tých, čo predzvestovali príchod toho Spravodlivého; a Jeho zradcami a vrahmi ste teraz vy,
- ktorí ste prostredníctvom anjelov prijali zákon, ale ste ho nezachovávali.
Keď to počuli, zúrili v srdci a škrípali zubami na neho.
Ale on, plný Ducha Svätého, vzhliadol k nebesám, videl slávu Božiu a Ježiša stáť na pravici Božej, i riekol: Ajhľa, vidím nebesá otvorené a Syna človeka stáť na pravici Božej.
Oni však skríkli mohutným hlasom, zapchávajúc si uši, a potom sa jednomyseľne oborili na neho. Vyhnali ho z mesta a kameňovali. Svedkovia poodkladali si šaty k nohám mládenca menom Saul. A kameňovali Štefana, ktorý sa modlil: Pane Ježiši, prijmi môjho ducha! Potom pokľakol, zvolal silný hlasom: Pane, nepočítaj im tento hriech! A len čo dopovedal, usnul.
Zvestovanie narodenia Ježiša Krista
V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta menom Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi menom Jozef, z domu Dávida. Meno panny bolo Mária. Keď vošiel k nej, povedal: „Raduj sa, milosti plná! Pán s tebou.“ Ona sa zarazila nad jeho rečou a rozmýšľala, čo je to za pozdrav. Anjel pokračoval: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Hľa, počneš, porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký. Bude sa volať synom Najvyššieho a Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida. Bude kraľovať nad Jákobovým domom naveky a jeho kráľovstvu nebude konca.“ Mária odpovedala anjelovi: „Ako sa to stane? Veď ja nepoznám muža.“ Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a zatôni ťa moc Najvyššieho, a preto aj dieťa bude sväté a bude nazvané ‚Boží Syn‘. Pozri, aj tvoja príbuzná Alžbeta, ktorú pokladali za neplodnú, počala vo svojej starobe syna a je už v šiestom mesiaci, aj keď o nej hovorili, že je neplodná, lebo u Boha nič nie je nemožné.“ Na to Mária odpovedala: „Som služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ A anjel od nej odišiel.
Zvestovanie Pána rok A
Sviatok Svätých neviniatok
V liturgickom kalendári je 28. december vyhradený sviatku SV. NEVINIATOK, MUČENÍKOV, ktorý sa však v tomto roku neslávi. Sviatok Svätých neviniatok je už v Hieronymovom martyrológiu: Betlehem natale sanctorum infantium et lactantium qui sub Herode pro Christo passi sunt. Sviatok sa mohol sláviť už koncom 4. storočia. Je v úzkom spojení s Vianocami. Útek do Egypta a povraždenie neviniatok sú prejavom toho ako temnoty odporujú svetlu: „Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali“ (Jn 1,11). Celý Kristov život bude poznačený prenasledovaním. A jeho vlastní majú na ňom podiel s ním. Jeho návrat z Egypta pripomína exodus a predstavuje Ježiša ako definitívneho osloboditeľa.
OSOBITNÁ POBOŽNOSŤ NA SVIATOK SVÄTÝCH NEVINIATOK: v dnešný deň je možné konať osobitnú pobožnosť spojenú s eucharistickou adoráciou. Texty sú uvedené v Modlitebníku, SSV, Trnava 2001, s. 359.
Oktáva Narodenia Pána
Podľa záznamu v evanjeliu sv. Lukáša osem dní po narodení „obrezali chlapčeka a dali mu meno Ježiš“ (Lk 2, 21). Túto udalosť si pripomínala Cirkev v dvoch sviatkoch: sviatok Obrezania Pána, ktorý sa už od 6. storočia tradične slávil 1. januára a sviatok Mena Ježiš, ktorý sa slávil v nedeľu medzi 1. a 6. januárom, alebo - keď v tomto rozmedzí nedeľa nebola - 2. januára. Sviatok Mena Ježiš bol veľmi populárny vo františkánskych komunitách už od polovice 14. storočia a jeho horlivým šíriteľom bol sv. Bernardín Sienský (1380 - 1444). Od 15. storočia sa slávil lokálne vo viacerých diecézach v Belgicku, Nemecku a vo Veľkej Británii. Jeho svätenie s platnosťou pre celú Cirkev zaviedol pápež Inocent XIII. v r. Ôsmy deň po Vianociach bol až donedávna známy ako sviatok Obrezania Pána. Pôvodne to však bol mariánsky sviatok, ako o tom svedčili vlastné modlitby (propria) pri sv. omši a pri liturgii hodín, v ktorých Cirkev vyzdvihovala a odvolávala sa na zásluhy Panny Márie.
V Ríme sa tento sviatok slávil od 7. storočia a hlavné bohoslužby sa odbavovali v chráme Santa Maria Antica, ktorý dal postaviť pápež Ján VII. (701 - 707), pôvodom Grék a vyznaním „služobník Panny Márie“.Pri reforme cirkevného kalendára v r. 1969 sa tieto dva sviatky nahradili Slávnosťou Panny Márie Bohorodičky, ktorou si Cirkev pripomína dôležitú úlohu Márie v ekonómii spásy ako Matky Syna Božieho a jej vyhlásenie za Bohorodičku (Theotokos) na Treťom ekumenickom koncile v Efeze (r. 431). Je oslavou materstva Panny Márie a téma bohoslužby dňa je vyjadrená slovami sv. Pavla „Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy…“ (Gal 4,4).
Bohorodička (gr. Theotokos, lat. Deipara) - titul, ktorým prvotná Cirkev poctila Pannu Máriu na konci 3. storočia. Vyjadruje sa ním skutočnosť, že Mária bola matkou Božieho Syna nielen ako človeka, ale aj ako pravého Boha. V 5. storočí sa v Cirkvi vyskytli pochybnosti o teologickej správn...
tags: #zvestovanie #pana #siesty #mesiac