Prikázané sviatky v Katolíckej cirkvi

Niektoré dni sú v živote človeka významnejšie ako iné dni. Podobne je to aj v živote kresťana. Pre katolíka je sviatočným dňom každá nedeľa v roku a prikázané sviatky. Tým najvýznamnejším dňom pre kresťana by mala byť nedeľa. Vtedy slávime Ježišovo zmŕtvychvstanie. Ale okrem toho nás Cirkev osobitne pozýva aj v iné dni sláviť Eucharistiu. Týmto dňom hovoríme tiež prikázané sviatky.

V nedeľu a v iné prikázané sviatky sú veriaci povinní zúčastniť sa na omši, okrem toho sa majú zdržiavať takých prác a činností, ktoré prekážajú vo vzdávaní kultu Bohu, v radosti, vlastnej dňu Pána alebo povinnému duševnému a telesnému oddychu (Kán 1247). Túto povinnosť splní aj ten, kto sa nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na sv. omši v deň slávnosti, a na sv.

Katechizmus katolíckej cirkvi nám pripomína: "Starý (zjavený) zákon je prvou fázou zjaveného zákona. Jeho morálne predpisy sú zhrnuté v desiatich prikázaniach. Prikázania Desatora kladú základy povolania človeka stvoreného na Boží obraz. Zakazujú, čo sa protiví láske k Bohu a k blížnemu, a predpisujú, čo je pre ňu podstatné. Boží ľud už od čias Mojžišovho zákona poznal stanovené sviatky, počnúc Veľkou nocou (Paschou), aby si pripomínal obdivuhodné skutky Boha Spasiteľa, vzdával mu za ne vďaky, udržiaval na ne spomienku a učil nové generácie prispôsobovať im ich správanie.

Nedeľný kult spĺňa morálny príkaz Starej zmluvy, z ktorého preberá rytmus a ducha tým, že každý týždeň oslavuje Stvoriteľa a Vykupiteľa vlastného ľudu. Pri rešpektovaní náboženskej slobody a spoločného dobra všetkých sa kresťania majú pričiniť o to, aby nedele a prikázané cirkevné sviatky boli zákonom uznané za sviatočné dni. Kresťania majú dávať všetkým ľuďom verejný príklad modlitby, úcty a radosti a obhajovať svoje tradície ako cenný prínos k duchovnému životu ľudskej spoločnosti. Ak zákonodarstvo krajiny alebo iné dôvody zaväzujú ľudí pracovať v nedeľu, nech sa aj napriek tomu prežíva tento deň ako deň nášho vyslobodenia, ktorý nám dáva účasť na „slávnostnom zhromaždení“, na spoločenstve „prvorodených, ktorí sú zapísaní v nebi“ (Hebr 12,22-23) . Cirkev zachováva tento Boží príkaz a ustanovuje veriacim „svätiť prikázané sviatky“ a „v nedeľu a v prikázaný sviatok zúčastniť sa na celej svätej omši“.

Vyžaduje od veriacich, aby svätili deň, v ktorom sa pripomína Pánovo zmŕtvychvstanie, ako aj hlavné liturgické sviatky, ktorými sa uctievajú tajomstvá Pána, preblahoslavenej Panny Márie a svätých, a to predovšetkým účasťou na slávení Eucharistie, na ktorom sa zhromažďuje kresťanské spoločenstvo, a aby sa zdržiavali tých prác, ktoré by mohli prikázanému sväteniu týchto dní prekážať.

História prikázaných sviatkov siaha do raných kresťanských čias, keď sa veriaci začali pravidelne stretávať na liturgických sláveniach, aby si uctili nielen Pánov deň - nedeľu, ale aj významné udalosti ako Narodenie Pána či Zmŕtvychvstanie. Dodržiavanie prikázaných sviatkov nie je len otázkou povinnosti, ale predovšetkým príležitosťou na prehĺbenie viery, modlitbu a účasť na Eucharistii.

Zoznam prikázaných sviatkov:

Priblížime si zoznam prikázaných sviatkov, ako aj ďalších významných sviatkov v roku.

• 1. Slávnosť Panny Márie Bohorodičky - 1. januára
• 2. Zjavenie Pána (Traja králi) - 6. januára
• 3. Nanebovstúpenie Pána - pohyblivý sviatok - štvrtok, 40. deň po Veľkonočnej nedeli
• 4. Najsvätejšie Kristovo Telo a Krv (Božie Telo) - pohyblivý sviatok - štvrtok po sviatku Najsvätejšej Trojice
• 5. Svätí Peter a Pavol, apoštoli - 29. júna. Svätý Peter a Pavol sú dvaja najvýznamnejší apoštoli. Obidvaja boli horliví kazatelia evanjelia. Petra ustanovil za hlavu Cirkvi sám Pán Ježiš a Pavol sa stal apoštolom pohanov. Obaja zomreli mučeníckou smrťou v Ríme okolo r. 67.
• 6. Nanebovzatie Panny Márie - 15. augusta. Panna Mária, aj keď bola uchránená od každého hriechu, predsa musela podstúpiť smrť.
• 7. Všetkých svätých - 1. novembra. Cirkev v tento deň slávi pamiatku všetkých Božích svätých a svätíc.
• 8. Nepoškvrnené počatie Panny Márie - 8. decembra. Panna Mária bola pre zásluhy svojho Syna vopred uchránená od dedičného hriechu.
• 9. Narodenie Pána - 25. decembra. Nikde vo Svätom Písme nenájdeme presný dátum narodenia Pána Ježiša Krista. Nepoznáme ani deň, ani mesiac, ba ani presný rok jeho narodenia. Cirkev však na základe tradície už oddávna slávi Ježišovo narodenie 25. decembra.

Ďalšie významné sviatky, ktoré nie sú prikázané:

• 1. Najsvätejšie meno Ježiš - 3. januára
• 2. Obetovanie Pána - 2. februára
• 3. Sv. Jozef, ženích Panny Márie - 19. marca
• 4. Zvestovanie Pána - 25. marca
• 5. Najsvätejšie Srdce Ježišovo - pohyblivý sviatok
• 6. Narodenie sv. Jána Krstiteľa - 24. júna
• 7. Návšteva Panny Márie - 2. júla
• 8. Svätí Cyril a Metod, slovanskí vierozvestovia - 5. júla
• 9. Premenenie Pána - 6. augusta
• 10. Narodenie Panny Márie - 8. septembra
• 11. Povýšenie Svätého kríža - 14. septembra
• 12. Sedembolestná Panna Mária - 15. septembra
• 13. Spomienka na všetkých verných zosnulých - 2. novembra
• 14. Výročie posvätenia Lateránskej Baziliky - 9. novembra
• 15. Sv. Štefan, prvý mučeník - 26. decembra

Medzi pohyblivé sviatky patria:

• Popolcová streda
• Kvetná nedeľa
• Veľký piatok
• Veľkonočná nedeľa
• Veľkonočný pondelok
• Nanebovstúpenie Pána - 40. deň po Veľkej noci
• Turíčny pondelok
• Sviatok Najsvätejšej Trojice
• Najsvätejšie Kristovo Telo a Krv (Božie Telo)
• Najsvätejšie Srdce Ježišovo

Niektoré dni v liturgickom roku majú osobitné postavenie a pripomínajú nám dôležité udalosti z Ježišovho života alebo života svätých. Tieto dni sú príležitosťou na prehĺbenie našej viery a na účasť na živote Cirkvi.

Zvestovanie Pána

Na deň 25. marca pripadá slávnosť Zvestovania Pána. Tento dátum je presne deväť mesiacov pred Vianocami, teda pred Narodením Pána. Pripomíname si udalosť, že k Panne Márii prišiel anjel, ktorý jej oznámil, že sa stane matkou dávno očakávaného Vykupiteľa, Mesiáša. Okamih počatia Pána Ježiša v lone Panny Márie sa spája práve s okamihom zvestovania. Keďže Mária s Božím plánom súhlasila, zostúpil na ňu Duch Svätý a ona počala. Mesiáš teda mohol prísť na svet, aby celé ľudstvo vykúpil svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Už tesne po prvom hriechu Boh prisľúbil, že nenechá ľudstvo samotné (Gn 3). Aj v priebehu dejín Starého zákona svoj sľub viackrát potvrdil, napr. začal sláviť koncom 4. storočia na Východe. V 7. aj na Západ. po koncile je zaradený medzi sviatky Pána.

Tajomstvo Zvestovania Pána, ktoré by sme mohli nazvať aj Tajomstvom počatia Ježiša, je svojím obsahom veľmi vzácne práve pre našu dobu, lebo ukazuje ako dôležité je už počatie dieťaťa a jeho okolnosti. Vôbec nie je jedno, akým spôsobom sa počína dieťa, či sa tak deje chcene a uvážene, alebo len trpne a pasívne, alebo dokonca v ovzduší agresivity voči vznikajúcej bytosti. Počatie ovplyvňuje ďalší rozvoj duševného i duchovného života. Výskumy hlbinnej psychológie ukazujú, že už prvé zážitky počatého človeka majú vplyv na jeho povahu a charakter. Od postojov rodičov ku vznikajúcemu životu záleží, či sa nový človek bude tešiť zo svojho vlastného bytia, alebo či bude žiť v stálom strachu zo seba a o seba, či sa v konečnom dôsledku dokáže prijať ten, ktorého len ťažko prijali jeho rodičia. Len v takej rodine, kde je dieťa túžobne očakávané a chcené, môže vyrásť vyrovnaný človek. Telesne sa náš život začína fyzickým spojením rodičov, oplodnením. Duchovne náš život korení vo vzájomnom vzťahu rodičov a následne vo všetkých našich skúsenostiach. Už pri svojom počatí človek robí prvú a základnú skúsenosť prijatia alebo odmietnutia, môže utŕžiť prvé a veľké zranenie. To zranenie spočíva v tom, že je síce ovocím fyzického spojenia rodičov, ale nemusí byť ovocím ich lásky, prípadne ich vzájomný vzťah s novým človekom nepočíta, alebo ho dokonca vedome vylučuje. Človeku sa nedostáva najzákladnejšie prijatie. Táto bolestná skúsenosť sa zapíše do podvedomia a v nej nachádzajú živnú pôdu rôzne komplexy a neurózy. Preto vôbec nie je jedno, či človek prichádza na svet v manželstve, alebo mimo neho, či prichádza na svet ako ovocie zrelej lásky alebo nezodpovednej vášne.

Otec a matka sa často sťažujú na svoje deti a žalujú na nich. Niekedy oprávnene a niekedy akoby úplne zabudli, že deti sú ovocím ich vzájomných vzťahov, ktoré sú často veľmi ďaleko od skutočnej lásky, sú ovocím ich života. Človek je ovocím vzťahov. Predovšetkým toho najzákladnejšieho, ktorý rodičia prežívali v okamihu jeho počatia, no aj všetkých ďalších, ktoré pozoroval medzi rodičmi, a ktoré zažíval i k sebe samému. Niekedy sa rodičia tak vyjadrujú o deťoch, že to núti zamýšľať sa nad tým, či vôbec mali niekedy svoje deti skutočne rád. Ctiť svojich rodičov znamená uznať s vďačnosťou korene svojej vlastnej bytosti. Je potrebné uctiť si nielen dobrých rodičov, ale aj tých, ktorí v rodičovstve zlyhali. Lebo v úcte voči rodičom je obsiahnutá aj úcta voči sebe samému i voči Bohu, ktorý toto všetko zabudoval do svojho podivuhodného plánu Spásy. Človek si musí vždy uvedomovať, že i keby ho jeho rodičia niekedy nechceli, je tu Boh, ktorý ho ustavične chce. I keby nebol v pláne svojich rodičov, v pláne Boha Stvoriteľa je určite zahrnutý. Počatie človeka môže byť prvým dobrým skutkom zo strany našich rodičov voči nám.

Od postojov rodičov ku vznikajúcemu životu záleží, či sa nový človek bude tešiť zo svojho vlastného bytia, alebo či bude žiť v stálom strachu zo seba a o seba, či sa v konečnom dôsledku dokáže prijať ten, ktorého len ťažko prijali jeho rodičia. Len v takej rodine, kde je dieťa túžobne očakávané a chcené, môže vyrásť vyrovnaný človek. V rodičovstve našich rodičov sa prvý raz stretáme s poslaním človeka byť Božím obrazom, teda zjavovať neviditeľného Boha. Zjavovať Boha neznamená len čítať deťom Písmo sväté a preberať s nimi katechizmus, ale predovšetkým žiť Zjavené Božie Slovo, žiť Božiu Dobrotu. Zjavovať Boha znamená nežiť podľa svojej ľudskej chytrosti a sebectva, ale žiť tajomstvo Slova. Všade kde človek uskutočňuje Božie Slovo zjavuje Boha, stáva sa skutočným obrazom Boha. V opačnom prípade zjavuje hriech, zlého ducha. Tu je koreň nevery mnohých. Dnes nie sú medzi nami, lebo im rodičia svojím životom nezjavovali Boha a jeho dobrotu, zodpovednosť a spravodlivosť, jeho stálosť v láske. Dobrý otec i matka ponúkne Bohu za svoje deti i svoj život: Nežalujú na nich, ale prihovárajú sa za nich.

Zvestovanie Pána od Fra Angelica

Sviatosti

tags: #zvestovanie #panny #marie #je #sviatok #prikazyny