Gréckokatolícka farnosť Nitra: História a vývoj

Nitra si aj za vlády Arpádovcov udržala svoje významné politické, hospodárske a kultúrne postavenie. Obnovenie Nitrianskeho biskupstva vychádzalo aj z vnútropolitických pomerov Uhorskej ríše. Rozkvet moci vojvodov spadá do rokov 1048-1077.

Keď sa na Veľkú noc 11. apríla 1064 stretol uhorský kráľ Šalamún (1063-1074) s päťkostolským biskupom Maurom, pochádzajúcim pravdepodobne z Nitrianska, a nitrianskym vojvodom Gejzom (uhorským kráľom bol v rokoch 1074-1077), Gejza povzbudil Maura, aby napísal či dopísal Legendu o pustovníkoch Svoradovi-Andreji a Beňadikovi, ktorí žili v Nitre na Zobore a na Skalke pri Trenčíne. Biskup Maurus uvádza v hagiografickom spise miesto pochovania chrám, ktorý menuje „Bazilikou sv. Emeráma, mučeníka.

Nové a definitívne usporiadanie štátoprávnych pomerov, podľa ktorých obdržal knieža Gejza vládu nad jednou tretinou uhorského kráľovstva - teda aj nad Nitrou, kde už pred ním panoval jeho dedo Vazul a otec Belo -, nevyhnutne vyžadovalo aj usporiadanie novej cirkevnej organizácie. Aj keď nie sú doklady o obnovení biskupstva v tomto období, iste žila táto myšlienka aj po nastúpení na trón sv. Ladislava I. K obnoveniu biskupstva došlo s najväčšou pravdepodobnosťou za kráľa Kolomana I. (1095-1116).

V čase obnovenia biskupstva sa stretáme aj so správou o Nitrianskej kapitule, a to v listine z r. 1111, známej už v spore zoborského kláštora. Spomínajú sa Lambert, dekan chrámu sv. Emeráma, Villermus, Grammaticus, Daniel a Posko, kanonici sv.

V počiatkoch obnovenia biskupstva došlo pravdepodobne aj k zriadeniu archidiakonátov v Nitrianskej diecéze. Nitriansky archidiakonát, ktorý sa po prvý raz spomína roku 1222 v listine pápeža Honoria z 15. decembra, nepatril do Nitrianskeho biskupstva, ale do ostrihomskej arcidiecézy.

V prameňoch z doby Arpádovcov sa už stretáme s menami obcí, v ktorých mohli byť založené prvé farnosti; napr. Nástupcom biskupa Gerváza sa uvádza biskup Mikuláš (1133), Pavol (Šavol 1137), Ján (1156), Tomáš (1165), Eduard (1168 - 1198), Ján II. Za biskupa Bartolomeja (1242-1243), alebo jeho nástupcu Adama II. (1244-1252), prichádzajú do Nitry františkáni a zakladajú svoj prvý kláštor na našom území. Stál mimo hradieb mesta (Na vŕšku).

Za čias biskupa Vincenta II. (1255-1272), počas vpádu Přemysla Otakara v roku 1272 vypálili hrad aj s chrámom a druhýkrát v roku 1273. Biskup Pascház (1281-1297) zaviedol poriadok do diecézy a horlil za čnostný život kňazov. Biskup Ján III. (1302-1328) spravoval diecézu za veľkých nepokojov, kedy Nitra bola Matúšom Čákom Trenčianskym dvakrát spustošená.

Veľkú zásluhu o znovuvybudovanie zničeného chrámu a rezidencie sa zaslúžil biskup Meško z poľského rodu Piastovcov (biskupom v Nitre v r. Biskup Vít de Castroferreo (Vašváry; 1334-1347), františkán, bol predtým dvorným kaplánom kráľa Róberta Karola. Bol svätiteľom dnešného dómu sv. Štefana vo Viedni (vtedy farského) r.

V 15. storočí Nitrianske biskupstvo zasiahli husitské vpády. Značná časť diecézy bola poznačená plienením husitov. Husitská náuka sa rozšírila aj medzi ľuďom. Zaujímavý je prípad Nitrianskeho kanonika Jána Lauriniho, pochádzajúceho z Račíc, ktorý sa ideovo priklonil k Husovej náuke.

Prvého septembra 1992, Mons. Ján Chryzostom kardinál Korec, SJ prenajal chrám na dobu 99 rokov Gréckokatolíckej cirkvi, ktorá tu začala pravidelne slúžiť sv. liturgie - (sv. omše) v byzantskom obrade a tak nám približuje časy sv. Cyrila a Metoda. Chrám vtedy spravovala gréckokatolícka farnosť Bratislava. Bratislavská farnosť ho dala čiastočne opraviť a podľa možností upraviť pre potreby východného obradu. O odstránenie vlhkosti sa po svojom príchode do farnosti v roku 2003 pokúšal aj o. Matejovič.

Na základe požiadavky pamiatkarov je potrebné pred začatím opravy exteriéru chrámu urobiť umelecký, stavebný a archeologický prieskum. Preto o. Matejovič rozhodol, že sa dá do poriadku interiér a vymenia sa nefunkčné železné okná. Chrámové steny boli čierne a fľakaté. Zariadenie poskladané z vyradeného nábytku, ktorý vraj darovali ľudia z okolitých domov.

Kostol sv. Štefana v Nitre-Párovciach

Kostolík v Párovciach je blokovou jednoloďovou stavbou menších rozmerov, na východnej strane ukončenou polkruhovou apsidou. Celá stavba je vytvorená z lomového kameňa na mieste bývalého predrománskeho kostolíka z 10. storočia. Zastrešený je sedlovou strechou ukončenou na oboch stranách štítom.

Na západnom priečelí kostola je pristavaná baroková tehlová predsieň v podobe rizalitu. Na nej sa nachádza tehlová veža, dostavená r. 1907 na špáru k západnému štítu strechy lode. Presvetlenie je zabezpečené párom barokových okien so štukovou šambránou a klenákom na južnej stene lode.

Veža, ktorá vznikla spojením barokovej predsiene a nadstavanej zvonice je jednotne výtvarne zdobená zakosením hrán do žliabku, a zopakovaním pôvodnej trojice okien predsiene o poschodie vyššie vo zvonici. Na priečelí, po bokoch predsiene sú dvojice pilastrov ( tehla), ktoré nesú trámovie korunnej rímsy. Vstup do chrámu zabezpečujú dvojkrídlové drevené dvere, osadené do barokového portálu predsiene.

Loď prechádza cez románsky kamenný víťazný oblúk do polkruhovej románskej apsidy. Archivolta víťazného oblúka spočíva na dvojici kamenných pilastrov, nachádzajúcich sa v nároží, v mieste styku muriva lode a muriva apsidy.

V kostolíku sú najlepším viditeľným príkladom románskej kamenárskej práce rímsy, ktoré tieto pilastre ukončujú. Tie tvoria samostatný plný článok víťazného oblúka. Majú jednoduchý štvrťkruhový profil a sú zdobené párom prstencov v hornej časti a párom v dolnej časti. Priamo na ne je posadená samotná archivolta. Práve na jej omietkach sa zachovali skromné fragmenty románskej nástennej výzdoby. Pochádzajú asi z druhej pol. 13.stor. Pozostávajú z iluzívneho náznaku tehlového muriva a figurálnej výzdoby.

Samotná apsida sa dnes nachádza pod barokovou klenbou s dvoma žľabovitými rebrami, ktoré ju delia do troch výsečí. V osi apsidy sa nachádza pôvodné polkruhovo zakončené románske okno u ktorého sa ponechalo čiastočne odhalené ostenie po jeho bokoch.

Podlaha celého kostola je kamenná, dláždená. Na mieste pôvodnej empory, neskôr barokového chóru, je dnes nový chór z r. 1907. Vnútorný priestor predsiene je od lode oddelený dvanásťtabuľkovými dvojkrílovými dverami . V rámci ich južnej špalety (v hmote románskeho muriva) sa nachádza malá kamenná polguľová svätenička. Predsieň má po bokoch segmentovo ukončené niky s drevenými sedíliami. Priestor je uzavretý českou plackou.

Kostolík v Párovciach je veľmi špecifickým objektom, ktorý si nepochybne vyžaduje ešte veľa pozornosti tak v oblasti výskumu, ako i rekonštrukčných prác.

Naša nitrianska gréckokatolícka farnosť je mladá, dynamicky sa rozvíjajúca farnosť. Práca v našej farnosti je misijnou prácou. Formuje sa tu spoločenstvo gréckokatolíckych veriacich z rôznych kútov Východného Slovenska, ale aj noví veriaci pokrstení už v miestnom chráme sv. Štefana.

tags: #greckokatolicka #farnost #nitra