Zvon Bielej Vianoc: História a Symbolika na Slovensku

Stromček, betlehem, zvončeky, vôňa vianočky, kapor vo vani. Symboly späté s Vianocami. Vieme však dôvod, prečo práve ony tvoria symboliku Vianoc?

História a Vývoj Vianočných Symbolov

Vianočné ozdoby prešli dramatickým vývojom. Stromček predstavuje večne zelený život s odkazom na peklo, očistec i raj. Symbolicky spája peklo (korene), očistec (kmeň) i raj (koruna). Všeobecne však pôvod zdobenia stromčeka musíme hľadať omnoho skôr, podľa legiend až v starom Bretónsku a v Burgundsku.

Podľa niektorých údajov úplne prvým stromom bol ten, ktorý v roku 1812 ozdobil vtedajší riaditeľ Stavovského divadla pán Liebich. Poznal tento zvyk z rodného Bavorska. Na Vianoce zvyčajne usporadúval veľkolepé vianočné večierky na Libeňskom zámočku. Schádzala sa u neho vždy pražská smotánka. A práve pre slávnostný večierok v roku 1812 pripravil hosťom zaujímavé prekvapenie.

Betlehem a jeho Význam

Betlehem nám pripomína pravú a kresťanskú podstatu Vianoc. Traduje sa, že pri zrode tohto zvyku bol František z Assisi, ktorý v mladosti viedol nezriadený život plný svetských radovánok. Až keď ťažko ochorel, svoj postoj k životu zmenil. Pri oslave narodenia Ježiša v roku 1223 postavil v jaskyni živé jasličky so zvieratami i ľuďmi. Stál tak pri zrode tradície stavať betlehem. Od 18.storočia sa betlehemy rýchlo rozšírili v rôznom vyhotovení do domácností obyčajného ľudu v podobe, v ktorej betlehem poznáme aj dnes. K nám sa táto tradícia dostala zo susedného Nemecka.

Kapor na Vianočnom Stole

Hoci by sme si pri pohľade na vianočné kade plné kaprov mohli myslieť, že kapor a Vianoce k sebe patria odnepamäti, nie je to tak. Na štedrovečernom stole sa objavuje až od polovice 19.storočia. Súviselo to predovšetkým s poklesom ceny rýb na trhu. Rybie mäso bolo navyše považované za pôstne jedlo. Otázkou je, prečo práve ryba patrí k symbolu Vianoc. Narodenie Ježiša sa odohralo na pozadí končiaceho veku rýb a začínajúceho veku barana.

K Vianociam patria i stáda ovečiek a baránkov. Bolo to tak určite preto, že stráne v okolí Betlehema bývali plné stád oviec. Svoj prapôvod majú už v legende o narodení Ježiša. Všetci chceli Svätej rodine pomôcť v ťažkostiach, a tak prinášali rôzne darčeky.

Nie je dôležité, či darčeky nosí na Slovensku Ježiško, Santa Claus v USA, Père Noël vo Francúzsku. Prečítajte si aj legendu o sv.

Vianočka má dlhú históriu a je obľúbená až dodnes. Pôvodne sa volala calta a bol to vlastne zapletený koláč, ktorý sa na záver Štedrej večere rozkrájal. Zhotoviť vianočku nebolo a nie je jednoduché, a preto sa pri príprave cesta, pletení a pečení vianočky dodržiavali rôzne zvyky, ktoré mali tvorbe vianočky zaistiť úspech. Gazdiná mala miesiť v bielej zástere a šatke, pričom nesmela rozprávať.

K Vianociam neodmysliteľne patria aj oblátky, ktoré symbolizujú, že kresťania pristupujú k svätému prijímaniu. Oblátka sa na Štedrý večer jedáva s medom, niekde aj s cesnakom. Oblátky sa formovali horúcimi kliešťami a začali sa piecť hneď po Lucii.

Zlato malo vždy veľký význam ako platidlo. Bolo nielen symbolom moci, ale i niečoho výnimočného, drahocenného, čo má trvalejšiu hodnotu než sám kov. Zlato bolo i jedným z darov, ktoré mudrci priniesli k nohám narodeného Ježiška. Tento vzácny kov mal symbolizovať Kristovu kráľovskú dôstojnosť.

Zjavuje sa vraj tomu, kto sa po celý Štedrý deň nenechá zlákať lahôdkami a postí sa. I keď málokomu sa pošťastilo prasiatko vidieť, stalo sa neoddeliteľnou súčasťou slovenských Vianoc. Prečo to tak je, to je zahalené rúškom tajomstva. Vysvetlením môže byť, že prasa symbolizovalo v pohanských dobách slnko.

Význam Zvonov počas Vianoc

Prvé zvony sa začali objavovať už v 6.storočí a čoskoro sa stali súčasťou kostolov. Sprevádzali človeka na každom kroku. V dobách, keď neexistovali hodiny, určovali čas, ohlasovali nebezpečenstvo, smrť, ale i radostné udalosti. Už tradične sú teda sklenené zvončeky ozdobou vianočných stromčekov. Málokto si uvedomí, že majú svoju nadprirodzenú symboliku.

Naši predkovia verili, že sa počas štedrovečernej noci otvárajú hroby a mŕtvi na hodinu precitnú zo svojho večného spánku. Spravodliví, ktorí nájdu na snehu modrý kvietok, môžu zostúpiť do podsvetia, kde sú ukryté poklady celého sveta. Ten, kto je vedený len zištnými úmyslami, okamžite zostarne, pretože v podsvetí je jediná minúta dlhá ako 80 rokov pozemských. Zvončeky preto majú svojim cengotom ochrániť srdce pred chamtivosťou a lakomstvom.

Andrej Hlinka a Zvony v Tŕní

"Anderjom Hlinkom posvätené zvony roznášajú svoj hlahol ďaleko za hranice chotára". Pár kilometrov od Zvolena, severozápadným smerom na úpätí Kremnických hôr, leží dedinka Tŕnie. V jej strede na miernom navrší tróni mohutná lipa. Keď sa v jarných mesiacoch odeje do belostných kvetov, ich omamujúca vôňa zaplaví takmer celú dedinu. Je to veľmi vzácna, nie hocijaká lipa. Zasadil ju pred 76 rokmi veľký syn slovenského národa, bojovník za autonómiu Slovenska, za národné a sociálne práva Slovákov, ružomberský prelát Andrej Hlinka.

Štyri roky po návšteve nášho mesta a vyhlásení Zvolenského manifestu navštívil Hlinka náš región opäť. Zavítal aj do dedinky Tŕnie, aby tam 6. októbra 1936 vysvätil zrekonštruovaný kostol, zvony a organ. Pricestoval na koči ťahanom párom bielych koní. Len čo sa objavil na ceste vedúcej do dediny, rozzvučali sa na jeho počesť všetky zvony a na okolitých kopcoch strieľali z mažiarov. Na začiatku dediny stála veľká slávobrána, pri ktorej privítal vzácneho hosťa richtár Ján Vonkomer s dievčencami a mládencami v krojoch. Po obidvoch stranách cesty snerom ku kostolu pozdravovali vzácnu návštevu davy občanov.

Trniansky kostol pochádza z roku 1332. Bol postavený v gotickom slohu a zasvätený sv. Martinovi, ktorého má dedina v obecnom erbe. Okúsil obdobie kuruckých povstaní, náboženských nepokojov, obdobie reformácie a neskôr rekatolizácie. Počas I. svetovej vojny zrevirovali pre vojnové účely dva zvony a nechali len jeden.

Z tribúny postavenej na návrší, kde rastie lipa, prehovoril vzácny hosť v duchu jeho hesla " Za boha život, za národ slobodu" k občanom zo širokého okolia, aj zo Zvolena. Hlinokm posvätené zvony roznášajú svoj hlahol ďaleko za hranice chotára. Bývala to významná dedina.

Listujem v útlej monografii obce, na ktorej vydaní pri príležitosti 720. výročia prvej písomnej správy mal hlavný podiel dlhoročný úspešný richtár Vlado Kapusta. Jej autormi sú historik Pavol Kuka, ktorý mal v tejto dedinke veľmi vrúcny vzťah, a dlhoročný riaditeľ tunajšej školy, pedagóg Marko Rajecký. Skutočnosť, že obec Tŕnie dostala už v tom čase kostol, faru a školu, naznačuje, že to bola výzanamná dedina prevyšujúca všetky okolité obce svijím významom a postavením. Bola tu zriadená stanica na vyberanie mýta od kupcov prichádzajúcich do sídla Zvolenskej veľžupy od Kremnice a Turca.

Dedina akoby mladšou sestrou Banskej Štiavnice. Niet tu takmer kúsok rovnej cesty. Na kopci nad dedinou kostolík s vežou natretou na červeno stráži od dávnych čias svoje ovečky - domčeky stojace v dvoch radoch vedľa seba ako nastúpení vojaci. Uprostred dediny krčmička s obchodom.

Poznáme veľa vzácnych osobností, ktoré vyorali hlbokú brázdu na poli kultúrno-výchovnej činnosti. Boli to najčastejšie učitelia na našich dedinách, ni ich meno nebolo docecené a po skončení svojej pozemskej púte odišli do zabusnutia. Takým bol dedinský učiteľ, vynikajúci kultúrno-osvetový pracovník, folklorista, ľudový liečiteľ Marko Rajecký.

Kedže to bola cirkevná škola, jeho úlohou bolo každý deň hrať v kostole na organe a spievať na bohoslužbách. Hneď v prvých rokoch svojho pôsobenia v dedine sa začal venovať svojej láske, ochotníckemu divadlu. Pre túto činnosť našiel v dedine v radoch mládeže, ale aj dospelých veľký záujem. Každý rok nacvičil najmenej tri divadelné hry na Martina, patrńa tunajšieho kostola, keď sú v dedine hody, tiež na Vianoce a Veľkú noc.

Aby sa zachovala krása ľudových piesní, aby sa aspoň na javisku obnovili staré tradíciezo západnej oblasti zvolenského regiónu, založil folklŕnu skupinu Trňan, s ktorou sa dostal aj na folklórne festivaly v Detve a Východnej.

Po februárovom prevrate 1948, ak chcel ostať v školských službách, musel tento majster klávesov opustiť kráľovský nástroj v kostole a rozlúčiť sa aj s kostolom.

Pri príležitosti 720. výročia prvého písomného záznamu o obci Tŕnie vydal splu s historikom Pavlom Kukom monografiu obce.

Naši predkovia pomenovávali mesiace podľa toho, čo bolo pre daný mesiac najpríznačnejšie. Počas mesiaca Studeň vanul studený vietor, padal studený dážď a sv.

Dni na Sv. (Martin, patrón vojakov a koní, známy svojim skutkom, kedy mečom rozrezal svoj vojenský plášť, aby ochránil polonahého žobráka pred zimou. Verilo sa, že ak Martin prichádza symbolicky na bielom koni, prináša tak vlastne sneh. Toto obdobie je známe tým, že ľudia verili, že počas dlhých zimných večerov vychádzajú von zlý duchovia, či bosorky. Preto sa počas týchto dní chránili cesnakom, jeho konzumáciou, alebo a kreslili cesnakové kríže nad dvere domov, príbytkov a maštaliek.

Pokiaľ sa toto prvé víno vydarí, znamená to, že i zvyšok vína v tento rok bude výborný. K jeho pitiu sa však viaže niekoľko pravidiel. Nemalo by sa otvoriť skôr ako na sv. Martina a vínko by sa malo vždy nalievať len z fľaše. Nie zo sudu.

Naši starkí vravievali, že na Martina sa často menila či končila služba, kedy bola aj vyplácaná mzda a za svoju prácu dostali i odmenu v podobe svätomartinského pečiva. Toho obdobia pochádza aj výraz „martinkovať“, čo znamenalo nepracovať.

Sv. Martina mali byť ukončené všetky páračky. Páralo sa perie do perín pre rodinu a výbav pre mladé nevesty. Muselo sa to stihnúť napárať do večera toľko, koľko sa uložilo v ten deň na stôl, lebo ak by nejaké ostalo do druhého dňa, v tej domácnosti by sa nevydarili malé húsatká.

Po Sv. Priadky - sa nazývali aj prástky, alebo večurky. Vlákna ľanu, konope a vlny sa pomocou vretena a kolovrátku spriadali do celistvej nite. Priadlo sa väčšinou v jednom dome, kde sa skladali na jedlo i kúrenie, či petrolej na svietenie.

Dni na. Sv. (Katarína bola povestná svojou vzdelanosťou, mravnými cnosťami, zvedavosťou, darom reči, pracovitosťou, a vierou, kedy premenila veľa nevercov i samotného cisára. Rovnako sa i v tento deň ponatierali cesnakom zámky dverí, kľučky, zárubne, aby tieto stridžie dni a rákoše (bosorácke stretnutia) zažehnali a zahnali všetky bosorky, ktoré by chceli učarovať dobytku a hydine.

Na Katarínu sa konávali už posledné Katarínske zábavy a tance pred adventom. Chlapci sa obliekali do rôznych kostýmov a tancovali s dievčencami. Na Katarínu sa nemalo pracovať s kolesom, teda ani s kolovrátkom, hrnčiarskym kolesom a ani v mlynoch. Rovnako to bolo aj s pradením, vyšívaním, páraním.

Ak im rozkvitla do Štedrého dňa, ich želanie sa malo čoskoro splniť. Ak to bol jeden konárik, či halúzka, mali len jedno želanie k splneniu, ak konárikov bolo viac, tak želaní bolo viac.

Dni na Sv. (Ondrej bol zmieňovaný spravidla v súvislosti so zázračným nasýtením 5 tisíc ľudí. Je patrónom neviest a zamilovaných). Večer sa mládenci začiernili, nasadili si zvieracie masky a chodili po domoch, aby začiernili dievčence. Na Ondreja bolo zakázané priasť, podobne ako na Katarínu, aby sa „nezamotal“ vlk medzi ovce. Na ondrejských priadkach sa nepradlo, keďže je to stridží deň, ale čarovalo a všetilo.

Dni Sv. (Barbora je patrónkou baníkov, ochrankyňou pred búrkou. Na jej sviatok chodievali ženy v bielom a rozdávali deťom darček. Poslušným sladkosti a neposlušným metličku."Barborky" boli ženy a dievčatá zahalené do bielych šiat so šatkou na tvári, aby ich nebolo poznať.

Taktiež sa nemohlo priasť a párať v tento stridží deň, aby sa statok nepáral, teda neklal. Inde dievčatá chodili s varechami a ak niekoho našli priasť, ten dostal výprask, alebo im narástli stridžie prsty.

Zvyk sv. Mikuláša pochádza z 5. stor. z Nemecka. Kedy v Nemecku najprv plnili papierové lodičky sladkosťami , pretože Mikuláš bol patrónom námorníkom a sám s plavil z Alexandrie do Myry. Mikuláša v našich koncoch sprevádzal aj čert aj anjel. Čert predstavoval zlo a naháňal strach, aby ľudia ľutovali hriechy a zlé skutky.

Dni Sv. (Lucia bola patrónkou svetla a uzdravovania.) Na dedinách ju však považovali za najväčšiu bosorku. Od Lucie do Vianoc sa naďalej pojedal cesnak a potierali dvere, ale kŕmili ním i kravy. Taktiež na ochranu proti Luciiným čarám používali rôzne bylinky a rastliny. Mládenci liali olovo cez dierku kľúča, aby zistili, akému povolaniu sa budú venovať. Nemohlo sa priasť, nič požičať a ani vrátiť.

Gazdovia ich vyrábali aj pre gazdiné, aby na nich mohli sedieť, keď kravu dojili, a aby im striga mlieko neukradla. Lucie boli odeté dievčence v bielom so zamúčenými tvárami a husími pierkami a vymetali tiež všetky rohy kúty v úplnej mlčanlivosti, do okien dávali tekvice s vyrezanými tvárami a horiacou sviečkou.

Opäť sa nemohlo priasť, ani túlať po hore a rúbať drevo. Dievčatá si veštili s jablkom, z ktorého tiež každý deň odkusovali až do Štedrého dňa, tak aby keď do neho kusli posledný raz, Keď sa ozval sa zvon k pólnočnej omši a akého prvého mládenca zbadali, ten mal byť ich manželom.

Po sv. Lucii sa mohli začať piecť vianočné oplátky.

Dni Sv. (Tomáš je patrón furmanom a murárov. Robili sa zabíjačky, lebo sa verilo, že mäso dlhšie vydrží. Vravelo sa, že je najkratší deň a najdlhšia noc, a zvykom bolo merať noc, ktorú prebdeli hrami spevom a inými ručnými prácami.

Na Adama a Evu-Štedrý deň sa pólnocou končil pôst i stridžie dni. Ešte pred svitaním sa pieklo rôzne vianočné pečivo, aby bolo hotové pred východom slnka. Gazdiná si utierala ruky od cesta o kmene ovocných stromov, aby dobre rodili. Ovíjala sa okolo stola reťaz, aby rodina držala súdržne pohromade. Nad stolom býval ešte slamený dožinkový veniec, až neskôr bol nahradený čečinou, alebo vysiacim vianočným stromčekom.

V lavóriku sa do polovičných orechových škrupiniek dali malé kúsky sviečok a nechali plávať na vode. 1ks pre každého člena rodiny. Ak plávali na hladine, znamenalo to zdravie a šťastie, ak sa potopili a sviečka zhasla znamenalo to pravý opak. Pod tanier sa dával peniaz, alebo rybie šupinky. Cez deň sa jedlo veľmi málo a dodržiaval sa pôst bez mäsa.

Jedli sa opekance s medom a makom, kaše, prívarky z hrušiek a sliviek, pirohy s bryndzou, lokše s makom, suché zemiaky s mliekom. Nemohlo sa zametať, priasť, tkať. Chlieb, ktorý sa položil na stôl, mal ostať nedotknutý až do Nového roka. Na stole býval aj kôš, či sito naplnené plodinami , ktoré dopestovali sami.

Ak sa objavila prvá hviezda na oblohe mohlo sa začať večerať. Najprv sa rozkrojilo jabĺčko, ktoré keď malo 5-cípu hviezdu z jadrovníka znamenalo zdravie a šťastie. Ak tam bola 4-cípa hviezda v tvare kríža znamenalo to trápenie a choroby.

Jedli sa oblátky s medom a cesnakom a gazdiná medovým prstom urobila všetkým krížik na čelo. Rozlúskol sa i oriešok, ak bol zdravý, tak mali byť všetci zdraví i na ďalší rok, ale ak bol červivý znamenalo to nepríjemnosti. Oriešky sa hádzali aj do každého kúta.

Jedávala sa šošovičná polievka, ktorá znamenala hojnosť a peniaze. Inde zase kapustnica s hríbmi, či kyseľ, obilninová kyslá polievka. Jedli sa i opekance s makom, keďže bol ešte pôst. Pôvod zvyku jedenia ryby siaha do kresťanstva, kedy ryba bola a je jeho symbolom, a rovnako bola pôstnym jedlom, ale jedávala sa väčšinou len v panských domoch.

Štedrovečerná večera sa väčšinou skladala z viacerých chodov, zo siedmich, niekde až deviatich. Niekde sa dodržiavala tradícia zjesť z každého jedla len tri sústa. Nachystaný čakal i tradičný štedrák. Popíjala sa pálenka, alebo hriatô. Nezabúdalo sa s jedlom ani na dobytok a hydinu. Darčeky sa v začiatku vôbec nedávali, a ak tak len formou jabĺčka, orieška, či medovníka.

Týmto dňom sa končil 30 dňový adventný pôst a v kresťanstve sa oslavuje narodenia Ježiša Krista, čím je najväčším vianočný sviatkom. Oheň ako taký mal veľký význam najmä v tento deň. Mal ochrannú moc pre celú rodinu, ktorá sa zdržovala najmä doma.

Najprv sa nabrala voda a poumýval sa ňou každý jeden člen domácnosti. Až následne potom sa mohol založiť úplne nový oheň, v úplne vyčistenej peci z nových polienok. Každý bol doma nechodilo sa na návštevy, okrem koledovania malými chlapcami. Vinšovníkom sa podarúval medovníček, oriešok, alebo peniažkové jablko poprepichované malými penia...

Svetlá v oknách symbolizujú túžbu po teple, a v minulosti vítali rybárov kráčajúcich domov. Vôňa klinčekov a škorice pripomína tradície staré stovky rokov a jedlá, ktoré sa varia celé dni, odhaľujú dušu každej krajiny. Sneh sa pod nohami mení na zvuk minulosti a pokojná zima vytvára kulisu pre sviatky, ktoré sú v každom kúte severu iné.

Každé okno má svoju lampu alebo svietnik a mestá žiaria teplým zlatistým svetlom, ktoré pôsobí tak, akoby malo ľudí chrániť pred tmou. Nórsky štedrý večer má silný rodinný charakter.

V západnom Nórsku dominujú jahňacie rebierka známe ako pinnekjøtt. Mäso sa niekoľko dní suší, potom údi a následne znova dusí na brezových paličkách, čo mu dodáva osobitnú dymovú arómu. Východná časť krajiny preferuje bravčové rebierko, ribbe, ktoré má mať dokonale praskajúcu kožu. Príprava ribbe je rituál, nakoľko správne upečený povrch bravčového je pre Nórov taký dôležitý, že sa o ňom vedú celonárodné diskusie.

Deti mu nechávajú ovsenú kašu, pretože podľa tradície práve títo škriatkovia strážia hospodárstvo počas celého roka a ak sú zanedbaní, môžu priniesť smolu.

Krajina, ktorá má počas zimy dlhé noci, si vytvára vlastné slnko prostredníctvom tisícok lampášov v oknách. Žiadna domácnosť si nedokáže predstaviť advent bez Lucie.

Trinásteho decembra sa v celej krajine koná sviatok svätej Lucie, sviatok svetla, počas ktorého dievčatá odeté v bielych šatách nosia na hlavách koruny zo sviec a spievajú piesne o svetle v tme. Vzduch počas tohto dňa vonia šafranom, pretože sa pečú lussekatter, švédske žlté sladké žemličky.

Stoly sú preplnené šunkou potretou horčicou, mäsovými guľkami, zapekanými zemiakmi s rybou, známymi ako Janssons frestelse či množstvom marinovaných sleďov v sladkokyslých, horčicových alebo cibuľových nálevoch. Štedrý večer vo Švédsku je osobitý aj tým, že o tretej popoludní celá krajina sleduje program s názvom Kalle Anka. Ide o zbierku starých animovaných rozprávok, ktoré sa vysielajú už desaťročia a sú tak hlboko zakorenené, že ich sledujú celé rodiny bez výnimky. Až po tomto rituáli sa začína večera.

Dominantou stola býva pečená bravčová panenka alebo kačka plnená jablkami a slivkami. Zemiaky sa podávajú karamelizované, červená kapusta sa pripravuje na sladko kyslý spôsob a na záver nesmie chýbať risalamande, studený ryžový dezert s mandľou. Dánske rodiny milujú tradíciu, kde sa okolo stromčeka držia za ruky a pomaly tancujú, pričom spievajú koledy.

Fínske Vianoce majú najpokojnejší charakter zo všetkých krajín. Sviatky tu začínajú tichom, ktoré je až posvätné. Mnohé rodiny si ešte pred štedrou večerou doprajú saunu, pretože Fíni veria, že sauna človeka očistí a pripraví na sviatky. Na fínskom stole nesmie chýbať joulukinkku, veľká vianočná šunka, ktorá sa pečie pomal...

tags: #zvon #bielych #vianoc