Vianočné sviatky na Slovensku sú obdobím radosti, tradícií a rodinných stretnutí. Hoci sa základy sviatočných osláv spájajú s kresťanskou tradíciou, každý región Slovenska si uchováva vlastné jedinečné zvyky a rituály, ktoré dodávajú týmto sviatkom osobitý charakter. Prinášame niekoľko z nich v regióne Šariš, ktoré ešte aj dnes nájdeme v nie jednej domácnosti.
Vianočné sviatky na Slovensku začínajú adventom, ktorý je obdobím príprav na Štedrý večer. Začínajú adventným obdobím , ktoré bolo v minulosti spojené so snehom, ktorý vŕzgal pod nohami, mráz štípal tvár. Snehová prikrývka mala význam prikrytia všetkého, čo prežili ľudia počas celého roka a vniesla tak ticho a pokoj do života rodín. Rovnako ako sneh padal na zem. Potichu.
Región Šariš sa nachádza na severovýchode Slovenska. Tvoria ho tieto okresy: Bardejov, Prešov, Sabinov, Stropkov, Svidník. Centrum regiónu je mesto Prešov, centrum turistického ruchu je mesto Bardejov, ktoré je zapisané v UNESCO. Regiónom pretekajú rieky Torysa, Topľa, Ondava, Poprad, Hornád. Najvyšším vrchom regiónu je Minčol (1 157 m. n. m.) v Čergovskom pohorí. Historickým centrom Šariša bol Šarišský hrad, od r. 1647 Prešov. V regióne sa nachádza veľa hradov, poväčšine ide o zrúcaniny: Kapušiansky hrad, hrad Plaveč, Zbojnícký hrad a iné. V regióne sú vzácne drevené kostolíky. Najnavštevovanejším miestom dovolenkárov je vodná nádrž Domaša.
Obyvatelia Šariša hovoria írečitým šarišským nárečím, ktoré ostatní Slováci rozpoznajú na prvé počutie. Pozornosť si zaslúžia unikátne technické pamiatky, soľné bane v Prešove či dubnícke bane, ktoré dali svetu skvostné opály nevšednej krásy. Región je bohatý na tradičné ľudové umenie. Má svoju typickú tanečnú hudbu Známa je východoslovenská karička alebo šarišská polka. Má veľa ľudovoumeleckých súborov, napr. Šarišan, Rozmarija, PUĽS a iné. Známy Ján Lazorík z Krivian bol znalec šarišskej ľudovej kultúry.
Obec leží na severovýchodnom Slovensku, v blízkosti mesta Prešov, ktoré je administratívnym a hospodárskym centrom regiónu. Šarišská Poruba má historické korene, ktoré siahajú až do stredoveku. Obec patrila do historického regiónu Šariš, ktorý bol významnou časťou Uhorska. Počas svojej histórie prešla rôznymi zmenami v rámci politického a administratívneho usporiadania. Obec má relatívne malý počet obyvateľov, čo je typické pre slovenské dediny. Obec si zachováva tradičné slovenské zvyky a kultúru. Mnohé z miestnych podujatí, ako sú folklórne festivaly a oslavy, odrážajú dedičstvo regiónu.
Prípravy na Štedrý deň
Aby Ježiško prišiel do čistého prostredia, v domoch na Šariši sa poslednýkrát upratovalo tesne pred Štedrým dňom, zvyčajne týždeň pred sviatkami. Gazdiné najprv „vyrajbali pokrovce“ (tkané koberce, predložky) v potoku. Potom vydrhli drevenú dlážku. Ak bola hlinená, vymazali ju, prekryli vrecovinou alebo čerstvou čečinou. Steny sa vybielili, obloky umyli a zavesili biele záclony. Šatstvo nemohlo byť zavesené, preto sa poukladalo a prezliekli sa periny. V kuchyni sa veľa neupratovalo, pretože sa veľa nevarilo.
Pečenie oblátok patrilo v minulosti k povinnostiam rechtorov, ktorí mali príjem z pečenia oblátok uvedený aj v dekréte. Oblátky z jednoduchého nekysnutého cesta sa začali piecť v železných kliešťach hneď po Lucii. Na jednej strane klieští býval zvyčajne znak kríža, na druhej vetvička či kalich. Najlepší žiaci, ktorých vybral a preskúšal pán rechtor, roznášali upečené oblátky v košíkoch po domoch podľa objednávok dva alebo tri dni pred Štedrým dňom. Každá rodina dostala v košíku zo desať až dvadsať vodových oblátok, zopár cukrových aj rolovaných oblátok.
Na Vigíliu - Viľiju doniesol otec rodiny do izby snop slamy a prvú a druhú noc spala celá rodina na slame. Na Šariši sa používal aj zemiak - gruľa, do ktorého boli husto pozapichované steblá slamy, na konci ozdobené mašličkami z pestrofarebného papiera. Tak vznikol slamený jež, ktorého volali zvizda - hviezda a visel z povaly nad stolom. Stromčeky aké dnes poznáme neboli.
V niektorých dedinách na Šariši, na „Viľiju“ deti mohli zjesť iba po jednom upečenom zemiaku a zajesť ho surovou kapustou. Pred večerou zvykli dievčatá vybehnúť s prvou horúcou upečenou bobaľkou-opekancom, ktoré boli s makom súčasťou štedrovečernej večere na ulicu pred dom.
O tom, či sa ho dočkajú do roka, si veštili dievky takisto pred veľkou večerou - priniesli do izby drevo na kúrenie a rátali ho pri peci. Odvážny bol ten, kto večer vybehol von so zatajeným dychom a priniesol triesky. Rovnako, ak v rodine bola ošípaná, chodilo sa k nej a pýtali sa jej koľko rokov budú žiť.
Štedrovečerná večera
Pred večerou sa pálili uhlíky na toľko kopčekov koľko mal gazda posiateho zrna. Gazdiné nosili na štedrovečerný stôl orechy, hrach a jablka. Na Šariši bola až svätá povinnosť, aby sused susedovi išiel zavinšovať na sviatky. No vždy išiel nižšie bývajúci vyššiemu, nikdy nie naopak. Štedrovečerná Večera sa takmer v každej rodine začínala modlitbou a pomazaním všetkých členov rodiny medom.
V rôznych kútoch Šariša sa pripravovali niekde až sedmoraké a v bohatších rodinách i dvanástoraké jedlá. Tradičné jedlá pre tento región boli podľa dostupnosti surovín, čiže zo zemiakov, kyslej kapusty, húb a ovocia. Medzi vianočne tradičné jedlá patrila- jucha, horochovú polivku s gribami, slifčanku alebo slivčankua z uvarených sušených sliviek so zemiakmi, pôstná kapustnicu so zemiakmi a pečené bobaľky s osladeným makom. Typickým a dodnes obľúbeným tradičným jedlom je hubová mačanka, zo zemiakov nalečníky, pirohy, halušky, holúbky, ľušta, bobaľky.
Etnické zloženie Slovenska v roku 2011. Región Šariš sa nachádza na severovýchode.
Vianočné zvyky a rituály
Vianočné sviatky sú podľa Meššu spojené s mnohými úkonmi tzv. prosperitnej mágie a očisty. Ráno na Štedrý deň sa napríklad gazda s celou rodinou umývali, pred večerou sa z každého jedla muselo odniesť domácim zvieratám do maštale a chlieva.
INŠPIROVANÉ TRADÍCIOU - Vianočné zvyky v Papradne - POSŇÍ DZEŇ
„Pri vianočných zvykoch zaujímavé je aj chápanie času. Odkedy máme hodiny, trvá pre nás Štedrý deň do polnoci. Ale v starom chápaní je deň len za svetla. Keď sa zotmie, nastáva noc a zákazy dňa prestávajú platiť. Preto sa so štedrou večerou čaká do zotmenia. A preto v niektorých dedinách dodržujú pôst striktne do polnoci a niekde jedia polievku s klobásou už po zotmení,“ tvrdí etnograf.
Veľa historikov aj etnológov chápe tradíciu ako obsah, Mešša sa však prikláňa k názoru, že ide hlavne o mechanizmus prenosu kultúrnej informácie. A ten je závislý na bezprostrednom odovzdávaní. Nie školou, médiami, učením ani čítaním či štúdiom, ale priamo bezprostredným životom, priamo, spontánnou výchovou kultúrou.
Aj keď sa vianočné zvyky a jedlá na Hornom Šariši podobajú, nájdeme aj veľa špecifík. Napríklad „carstva“ alebo „priplanky“. Aj keď sa vianočné zvyky a jedlá v obciach na Hornom Šariši podobajú, nájdeme tu aj veľa špecifík. Napríklad „carstva“ alebo „priplanky“.
Šarišská kapustnica - tradičné vianočné jedlo.
Pozrime sa na ďalšie regióny. Vianočné sviatky na Spiši vyzerali aj takto:
- Ženy a dievčatá pripravovali všetko na Štedrú večeru v domácnosti a chlapi zatiaľ obriadili dobytok, lebo na prvý a druhý sviatok vianočný sa nesmelo vôbec robiť.
- Muž doniesol do domu aj stoh slamy, ktorý sa dával pod stôl, obviazali sa nohy stola reťazou a nesmela chýbať sekera. To všetko symbolizovalo silu, súdržnosť a hojnosť v rodine. Slama sa vymetala spod stola až po vianočných sviatkoch a dokonca počas sviatočných dní na prinesenej slame spávali deti. Táto tradícia sa udržiavala kvôli tomu, že slama je posvätená, lebo aj Ježiš sa narodil na slame.
- Vianočný stromček v domoch nesmel chýbať. Vešal sa ale zo stropu. Ozdoboval sa jabĺčkami s olejom. Namiesto saloniek sa balili orechy, či kockový cukor do zlatka. Nesmeli chýbať aj klasické sviečky.
Štedrá večera:
- Pod obrus sa dávali peniaze, na stole bola položená modlitebná kniha s ružencom, obilniny, ktoré sa pridávali do siatia a chlieb, ktorý ostával na stole nedotknutý až do konca sviatkov.
- Strukoviny na štedrovečernom stole symbolizovali bohatstvo, cesnak a med zasa zdravie. Pripravil sa aj jeden tanier, ktorý bol prichystaný pre predkov, zosnulých, alebo pocestných. Celý deň bol prísny pôst.
- Základom bola kapustnica robená z jušky, trocha kapusty a huby Vo väčšine pravoslávnych a gréckokatolíckych rodinách bolo ako hlavné slávnostné jedlo podávané zemiakové pirohy, urobené bez mlieka, vajec a slaninky. V mestách a väčšine katolíckych rodín sa podávala ryba a šalát a rôzne obilninové kaše, šošovicové, či hrachové polievky. Tradičným jedlom boli aj bobáľky, ktoré sa dávali do horúcej vody.
Štedrý večer v tatrách vyzerá aj takto:
- Prestieranie stola, na ktorom nechýbajú tradične - oplátky, med, cesnak, jabĺčka. Opatrovanie dobytka gazdom ešte pred zasadnutím k Štedrej večeri, ktorý sa volal aj - bozí objod (po goralsky boží obed).
- Dodržiavanie pôstu počas adventu a na Štedrý deň. Na Štedrý deň je prvé sýte jedlo až večer, keď vyjde prvá hviezda.
- Muži aj ženy sa obliekajú sviatočne a na omšu Božieho narodenia, každý kto môže, oblieka si ždiarsky kroj.
- Goralská večera pozostáva z polievky kapustnice, ryby, šalátu. Tradičná bola v minulosti slivková polievka, ktorú tu robia dodnes.
- Zrno - znamenalo dostatok úrody na ďalší rok, cesnak zdravie. V minulosti dokonca sa po koledách vyšlo von a počúvalo. Ak na niektorej strane bolo počuť štekot psa, tak v tej domácnosti sa predpovedala svadba.
- Slávnostná omša je až tá ráno a je sviatočná.