Zvyky a tradície od Lucie do Vianoc na Slovensku

Prelom jesene a zimy považovali ľudia minulých storočí za obdobie, kedy nadobúda prevahu zlo nad dobrom. Tieto predstavy v nich vyvolávali strach, a zároveň snahu svojím obavám čeliť. Časom sa táto predstava zredukovala na povery o strigách, ktorých zlomoc sa vzmáhala v predvianočnom čase, najvýraznejšie počas tzv. stridžích dní. Tie začali už na sviatok sv. Kataríny. Najvýznamnejším stridžím dňom je deň, kedy sviatok slávi sv. Lucia. Tá je okrem iného ochrankyňou pred čarodejnicami. Aj tento deň limitovali normy správania sa, rituály, zvyky a tradície.

Ďalším dňom, ktorý podľa starých mýtov, oplýval magickou silou a rôznymi rituálmi, bol 13. december. Svoj sviatok vtedy podľa rímskeho misála slávi svätá Lucia. Vravievalo sa o nej, že je kráľovnou zimy a dievčatá ju očakávali s tajomným vzrušením. Podľa našich ľudových tradícií, bola Lucia najmocnejšou čarodejnicou a pred jej silou sa obyčajní ľudia museli chrániť. Nemožno sa čudovať, že sa tento deň stal najvýznamnejším spomedzi stridžích dní.

Po stáročia sa tradovalo, že v tento deň ožívajú démonické i magické bytosti a na krížnych cestách tancujú strigy. Preto bol už aj jeho predvečer plný čarov a povier. Samotný deň, kedy slávi sviatok sv. Lucia, býval tak časom pre najrôznejšie tradície, zvyky či legendy. Hovorievalo sa, že od Lucie do Vianoc každá noc má svoju moc. Nie nadarmo bývali tieto dni dňami mágie a rituálov, ktoré sa týkali nielen lásky, veštieb či ochrannej mágie. Mnohé z týchto zvykov sa pritom zachovali dodnes.

Pripomeňte si s nami tie najznámejšie zvyky a rituály našich predkov počas sviatku sv. Lucie.

S dňom sv. Lucie sú vo svete spojené aj procesie Luciek. Foto: Claudia Gründer via Wikimedia Commons

Kto bola svätá Lucia?

Meno Lucia pochádza z latinského slova lux, ktoré znamená svetlo. Pôvod mena Lucia pochádza z latinského Lucius, čo znamená svetlý, žiariaci. Lucia sa radí ku kresťanským mučeníčkam. Narodila sa zrejme v roku 286 n.l. v Syrakúzach (Sicília, Taliansko) do bohatej rodiny, ktorá ju vychovávala v kresťanskej viere. Ešte ako malé dievča stratila otca. Svoj život zasvätila Bohu a tajne zložila sľub vernosti a večne panenskej nepoškvrnenosti.

Táto ranokresťanská svätica žijúca v čase prenasledovania kresťanov za vlády Diokleciána, zasvätila svoj život Bohu a pomoci chudobným. Sv. Keď jej matka Euthícia ťažko ochorela, presvedčila Luciu, aby sa vydala sa na púť k hrobu sv. Agáty do Catanie. Pri hrobe sa jej zjavila svätica obklopená anjelmi a matka sa vyliečila. Vtedy sa matke priznala so svojou túžbou ostať zasvätená Bohu a žiť medzi chudobnými. Zároveň zrušili Luciino zasnúbenie. Matka súhlasila, no odmietnutý nádejný ženích udal Luciu ako kresťanku vtedajšiemu konzulovi.

Jedna z legiend hovorí, že aby sa Lucia zbavila záujmu svojho snúbenca, vylúpla si oči (ktoré mal na nej najviac obdivovať) a poslala mu ich. Slepá ale nezostala, za svoj sľub čistoty ju Mária obdarovala novými, ešte krajšími očami. Jej ohrdnutého nápadníka to neodradilo, ale poriadne rozzúrilo. Lucia bola väznená a nútená k obetovaniu pohanským bohom, čo samozrejme odmietla. Svojej viery sa nevzdala ani pod hrozbou mučenia. Za trest, aby potupili jej česť, ju mali odvliecť na službu do nevestincov, no keď ju mali odviesť na voze ťahaným záprahom volov, nepohli sa ani o centimeter.

Za vlády Diokleciána ju uväznili, no Lucia sa i napriek útrapám odmietla vzdať viery a zomrela mučeníckou smrťou. Lucia bola neskôr vyhlásená za patrónku mesta Syrakúz. Prečítajte si aj legendu o sv.

Svätá Lucia pred súdom. Detail z obrazu Lorenza Lotta. Zdroj: Wikimedia Commons

A práve prebodnuté hrdlo, oči na zlatej tácke, s palmovou ratolesťou alebo sviečkou v druhej ruke sa stali atribútmi svätice, ktorú kresťania uctievajú ako svätú od 5. storočia.

Okrem toho, že je svätá Lucia patrónkou chudobných, slepých a chorých, stala sa ochrankyňou farmárov, sklenárov, tkáčov, sedlárov, čalúnnikov, krajčírov, elektrikárov, nožiarov, kočišov, školníkov, úradníkov, vrátnikov, tulákov, spisovateľov, notárov, advokátov. Pomáhať má pri očných chorobách, úplavici, bolestiach hrdla a pri infekčných chorobách. Navyše mala poskytovať aj ochranu pred čarodejnicami. Tých podľa ľudových povier malo byť obzvlášť mnoho na prelome jesene a zimy.

Najznámejší stridží deň sľuboval mnoho rituálov

Sviatok svätej Lucie bol najtajomnejším sviatkom zo stridžích dní. Ľudia si v minulosti tento deň spájali s mágiou a tajomnými silami, pred ktorými sa musia ochrániť. Ako ináč rituálmi ochrannej mágie.

Ochrana pred zlými silami

Svätú Luciu pokladali za ochrankyňu pred zlými silami, najmä pred bosorkami. Jedným zo spôsobov, ako si zabezpečiť ochranu pred zlom - či už strigami alebo upírmi, bol cesnak. Keďže cesnak má povesť účinnosti proti nadprirodzeným silám, ľudia ho pred Luciou jedli častejšie, prípadne vešali cesnakové vence na dvere. Dávali ho jesť aj hospodárskym zvieratám. Aby temné sily nemali do hospodárstiev prístup, veraje maštalí natierali kolomažou a na dvere robili cesnakový kríž.

Osobitnú ochranu si vyžadovalo mlieko. To sa v žiadnom prípade nesmelo po západe slnka vyniesť z domu. Keby si ho niekto pýtal, bola by to určite striga. Iba tej to bolo vtedy „dovolené“. Ak jej ho gazdiná nedala dobrovoľne, musela si preň ísť sama do maštale. Lenže medzi dverami býval snop slamy.

Vymetanie zlých síl z domu

Jednou z najznámejších tradícií na deň sv. Lucie je vymetanie zlých síl z domu. Domy vtedy navštevovali „Lucie“, dievčatá celé v bielom s bielym závojom či zamúčenou tvárou. Pomocou husieho krídla či metličky z peria vymetali kúty v dome, ktoré poznačili cesnakovými krížikmi alebo vytreli vápnom.

Lucie, ženy v bielom, vymetajú zlé sily z domu.

Ľúbostné čary

Slobodné a vydajachtivé dievčatá si na sviatok sv. Lucie napísali na 12 papierikov mená možných ženíchov. Papieriky poskladali a zalepili. Každý deň až do štedrej večere hodili jeden papierik do ohňa alebo ho roztrhali, a to bez toho, že by nazreli, aké meno vyhadzujú. Na Štedrý deň po večeri otvorili posledný papierik a meno, ktoré na ňom stálo, malo byť menom toho pravého. A to, či ho dievčina prijala záviselo od nej. Ak jej bol srdcu milý, mala si lístoček privinúť na prsia. Keď slepá svätica meno dievčinmu srdcu milého neuhádla, mohla papierik roztrhať. Tým zabezpečila, že sa kúzlo ruší.

Luciin stolček

Do slovenských povestí i diel slovenskej literárnej klasiky sa dostal ďalší zvyk, ktorý je spätý so sviatkom sv. Lucie. Tým je Luciin stolček, ktorý bol rituálom pre mužov. Chlapi na dedinách čakali na sviatok sv. Lucie z iného dôvodu. Chceli zistiť, ktorá zo žien v dedine je striga. Preto si od Lucie začali robiť tzv. Luciin stolček. Ten musel byť zhotovený iba pomocou drevených kolíkov, bez použitia jediného klinca a len z toľkých kusov dreva, koľko dní zostávalo do Vianoc. Potom si naň na polnočnej omši sadli tak, aby boli chrbtom k oltáru, alebo museli sedieť za oltárom a odtiaľ sledovať bosorky z dediny. Tie mali tancovať pred oltárom. Povera hovorí, že takýto muž, keď zistil, ktoré zo žien sú strigy, mal okamžite vziať stolček a utekať domov, čomu sily stačili. A aby ho bosorky nedohonili a neroztrhali, musel cestou domov za sebou rozsypať mak. Verilo sa, že kým bosorky mak nepozbierali, nemohli za ním bežať. Práve to dotyčnému pánovi stačilo na to.

Pranostiky a predpovede počasia

To známe príslovie: „Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc“ sa netýkala len mágie, ako takej. Dni pomedzi týmito sviatkami predpovedali počasie na jednotlivé mesiace nasledujúceho roka. Mnohí z nás si od Lucie do Vianoc každý deň zapisujú aktuálne počasie. Tradovalo sa, že každý deň znamená jeden mesiac nasledujúceho roka a predpovedá počasie, aké bude v danom mesiaci budúceho roka.

Sviatok sv. Lucie vo svete

Kým u nás je sviatok Lucie spätý s bosoráctvom, čarami a odhaľovaní stríg, v zahraničí sa v tento deň robia veľké lampiónové sprievody. Vo Švédsku bola Lucia žena poletujúca povetrím, ktorá kontrolovala, či sú domácnosti pripravené na nadchádzajúce sviatky, a či deti poslúchajú. V Taliansku je Lucia oslavovaná podobne ako náš Mikuláš. Prichádza na somárikovi so svojím pomocníkom Castaldom. Deti pripravujú pre Luciu kávu, mlieko alebo víno, chlieb pre Castalda a mrkvu pre somárika, občas sa pridá aj nejaký ten keksík či ovocie.

Prehľad zvykov a tradícií na Luciu

tags: #zvyky #a #tradicie #od #lucii #az