Vianoce sú jedným z najdôležitejších a najkrajších sviatkov roka. Ich duchovný význam je hlboko zakorenený v kresťanstve, no mnoho tradícií a zvykov, ktoré sa viažu k tomuto obdobiu, pochádza ešte z predkresťanských čias. Slovom Vianoce označujeme nielen samotný Štedrý deň, ktorý je vždy 24. decembra, ale aj celé obdobie sviatkov a dní, ktoré sa k Štedrému dňu viažu. Na rozdiel od Veľkej noci nejde o pohyblivý sviatok.
Slovo Vianoce pravdepodobne vzniklo z nemeckého slova Weihnachten a na našom území sa začalo používať pred viac ako tisíc rokmi. Naši predkovia verili, že toto obdobie je plné magickej sily. Najdôležitejšie trojdennie je iba vyvrcholením príprav. Začína sa dňom sv. Martina (11. november) a končí sa na Troch kráľov (6. január).
Advent - príprava na Vianoce
Predzvesťou Vianoc je advent, ktorý začína štyri týždne pred Štedrým dňom. Advent je prípravou na Vianoce. Pre niekoho je to obdobím upratovania a nákupov, pre iných čakanie na príchod Ježiša Krista. V každom prípade je to magické obdobie očakávania tých najkrajších sviatkov roka.
Advent 2025 sa začína prvou adventnou nedeľou, ktorá tento rok pripadá na 30. novembra. Nasledujú ďalšie tri adventné nedele, pričom štvrtá, posledná, vychádza na 21. decembra. Advent potom pokračuje až do Štedrého dňa 24. decembra, ktorý tento rok pripadne na stredu. Dnes sa na označenie adventných nedieľ vžili názvy železná, bronzová, strieborná a zlatá. To však súvisí skôr s predvianočnou nákupnou horúčkou než s tradičným adventom.
Slovo advent pochádza z latinského adventus, čo znamená príchod. Pre kresťanov je dobou očakávania príchodu Spasiteľa, Ježiša Krista. Advent sa končí pripomenutím jeho narodenia v Betleheme a začiatkom Vianoc. Advent je pôstne obdobie a pre kresťanov by mal byť spätý s odriekaním, stíšením a aj určitou strohosťou vo výzdobe. Neodmysliteľnými symbolmi adventu, často spolu spájanými, sú adventný veniec a adventné sviece. Tie sa rozsvecujú postupne. Všetky štyri sa tak prvýkrát spoločne rozsvietia na štvrtú adventnú nedeľu.
Klasický adventný veniec býva zo čečiny a aj jeho výzdoba by mala byť skôr umiernená. A farby? Nič nepokazíš fialovou, časté sú však aj typické farby Vianoc - červená a zlatá. Prvá zapálená svieca na začiatku adventu sa niekedy nazýva svieca prorokov. Druhá svieca, ktorá sa rozhorí na druhú adventnú nedeľu (7. Tretia adventná nedeľa znamená významný predel - dlhé čakanie je za polovicou, zrodenie sa blíži. Nedeľa sa preto nazýva radostná (gaudete) a svieca môže mať ružovú farbu. Štvrtá nedeľa, ktorá môže pripadnúť aj na Štedrý deň, znamená zapálenie aj tej poslednej zostávajúcej sviece.
Advent nebol vždy obdobím zahŕňajúcim štyri nedele. Dodržiaval sa aj dlhší a pozostával zo šiestich nedieľ. Uzákoniť štyri adventné nedele sa pokúsil už v 6. storočí pápež Gregor Veľký, no hromadne sa advent ako približne štvortýždňové obdobie začal dodržiavať až od 11. A počet sviec? Ten býva aj dnes niekedy vyšší ako štyri. Na Štedrý večer alebo počas polnočnej omše sa totiž ešte navyše zapáli piata, biela svieca. Zvyčajne je najvyššia, stojí uprostred a symbolizuje Ježišovo narodenie.
Veľmi obľúbené, najmä u detí, sú aj adventné kalendáre, ktoré sú skôr novodobou záležitosťou. Pod okienkami s jednotlivými dátumami deti nachádzajú čokoládky alebo drobné hračky. Najstarší ručne vyrobený adventný kalendár pochádza z roku 1851, rozšírili sa však až po druhej svetovej vojne.
S adventom a predvianočným obdobím súvisí aj Betlehemské svetlo. Jeho plamienok sa každoročne pred Vianocami zapaľuje v jaskyni pri chráme Narodenia Pána v Betleheme, v ktorej sa údajne narodil Ježiš.
Do adventného obdobia spadá aj niekoľko významných sviatkov. Najznámejší z nich je sviatok svätého Mikuláša 6. decembra. Pripomína biskupa z Myry v dnešnom Turecku, ktorý žil na prelome 3. a 4. storočia a preslávil sa svojou štedrosťou a obranou nespravodlivo obvinených. Sviatok svätého Mikuláša sa na Slovensku oslavuje dodnes, pričom si zachováva veľa zo svojich pôvodných prvkov, no v modernej podobe. Mikuláš je často zobrazovaný ako starý muž v biskupskom odeve s mitrou a palicou, ktorý je symbolom láskavosti a starostlivosti o deti.
8. decembra sa podľa liturgického kalendára slávi ešte Nepoškvrnené počatie Panny Márie. A potom je tu Lucia, ktorej sviatok pripadá na 13. decembra. Táto mučenica a patrónka nevidomých a slabozrakých bola naopak v ľudových zvykoch pripomínaná veľmi často. Sčasti aj preto, že pôvodne jej sviatok pripadal na zimný slnovrat. Predovšetkým sa však na vidieku dodržiaval zvyk, keď v predvečer sviatku chodili od domu k domu „lucky“ - ženy a dievčatá oblečené v bielych rúchach, s vybielenými tvárami, miestami aj v maskách s dlhými zobákmi.
Metlou z husieho peria symbolicky vymetali domácnosti, aby ich zbavili všetkého zlého, a niekde tiež kontrolovali, či gazdiné dodržiavajú zákaz pradenia.
Predvianočné obdobie
Predvianočné obdobie začínalo dva až tri týždne pred Vianocami a spájalo sa s intenzívnymi prípravami. Rodiny sa na sviatky pripravovali nielen duchovne, ale aj prakticky. V domácnostiach sa robilo veľké upratovanie. Aby bol dom čistý a pripravený na príchod Krista. Jedným z najdôležitejších aspektov príprav bolo pečenie vianočných dobrôt. Na Slovensku sa tradícia pečenia vianočných koláčov udržiava po stáročia. Typická je vôňa škorice, klinčekov alebo anízu. Základom vianočného pečenia je hojnosť. Voľakedy sa pieklo už od sv. Kataríny. Hojnosť koláčov symbolizovala hojnosť rodiny celý budúci rok.
Medzi najznámejšie patria medovníčky, ktoré sa piekli už niekoľko týždňov pred Vianocami - museli zmäknúť. Medovníčky mali slúžiť nielen ako pochúťka, ale často sa používali aj ako ozdoby na vianočný stromček. Ďalšou tradičnou vianočnou pochúťkou sú oblátky. Oblátky sa piekli v špeciálnych formách, ktoré mali rôzne kresťanské motívy, napríklad kríž, Betlehem alebo hviezdu. Jedli sa Štedrý večer ako predjedlo - spolu s medom a cesnakom. Oblátky symbolizovali telo Krista a med predstavoval sladkosť jeho prítomnosti v našich životoch. Piecť oblátky bola významná úloha, ktorá voľakedy patrila učiteľom.
Deti na začiatku adventu vyzbierali po celej dedine suroviny na ich výrobu. Pred Vianocami už hotové oblátky roznášali aj s vinšom, ktorý zložil pán učiteľ. Odmeny, ktoré za oblátky dostali, odovzdali učiteľovi.
Piekli sa aj kysnuté koláče - makové, orechové, tvarohové alebo lekvárové. V niektorých oblastiach sa robil štedrák - kysnutý koláč, ktorý bol bohato plnený vrstvami maku, lekváru, tvarohu a orechov. Piekol sa na Štedrý deň, aby bol čo najčerstvejší. Inde bola tradičná calta - akýsi predchodca vianočky.
Okrem pečenia a varenia sa pripravovali aj vianočné dekorácie. V mnohých rodinách sa vyrábali domáce ozdoby, ktoré mali osobitný charakter. Počas sviatočného obdobia sa nesmelo zametať, aby sa nevymietlo z domu šťastie. Na zabezpečenie blahobytu sa hádzali orechy do kúta. Vstávalo sa skoro ráno. Ženy museli všetko navariť a muži zase nachystať vodu, drevo a obstarať zvieratá. Počas sviatkov sa už potom nesmelo pracovať.
Štedrý deň
Počas Štedrého dňa sa dodržiaval pôst a jedli sa iba bezmäsité jedlá. Pôst trval až do vykuknutia prvej hviezdy (vtedy rodina mohla zasadnúť k štedrovečernej hostine) alebo až do polnočnej omše, ktorá pôst ukončila. Na stole musela byť naozajstná hostina - zo všetkého, čo sa počas roka urodilo. Nemohol chýbať cesnak, cibuľa, chlieb, vianočka a ovocie. Pod obrus sa dávala šupina z kapra alebo minca. Zabezpečiť mali dostatok peňazí na budúci rok. Večera začínala spoločnou modlitbou a príhovorom najstaršieho člena rodiny. Pripíjať sa muselo silným alkoholom. Gazdiná potom urobila krížik na čelo všetkým členom rodiny - pomocou cesnaku namočenom v mede. Gazda rozkrojil jablko - v strede musela byť hviezdička, aby bola rodina ďalší rok zdravá a šťastná. Kúsok z jabĺčka dal gazda každému členovi rodiny - na znak súdržnosti.
Pred večerou sa jedli oblátky s medom a cesnakom. Nasledovala kapustnica, v ktorej ale nebolo mäso alebo klobása, skôr sušené hríby alebo slivky. V niektorých oblastiach sa namiesto kapustnice jedla šošovicová polievka. Strukoviny predstavovali blahobyt. Na stôl sa prestieralo aj pre zomrelých členov rodiny. Od večere sa nemohlo vstávať, inak dotyčný mohol v priebehu roka zomrieť. Preto sa všetky chody rovno naložili na stôl. Za stôl si ľudia nemohli sadať pohnevaní, museli si odpustiť.
Menej známy zvyk sa týkal slobodných dievčat. Tie za seba hádzali topánku. Ak sa špička obrátila smerom k dverám, znamenalo to, že sa dievča do roka vydá. Ak sa smerom k dverám obrátila päta topánky, ostalo dievča ďalší rok slobodné. Tradičným chodom bol kapor alebo iná ryba. Ryba sa považovala za pôstne jedlo a zároveň sa verilo, že zjesť na Vianoce zviera, ktoré má krídla znamená, že z domu uletí šťastie. K rybe sa podával zemiakový šalát. Na stole nesmeli chýbať opekance a sladké (medovníky, kysnuté koláče a ďalšie). Omrvinky zo štedrej večere boli posvätné a nesmeli sa vyhodiť. Používali sa ako liečebný prostriedok alebo sa venovali hospodárskym zvieratám.
Po večeri prichádzali koledníci. Najčastejšie to boli väčšie deti, ktoré spievali koledy a vinšovali. Za odmenu dostali koláč alebo jabĺčko. Vinšovalo sa veľmi srdečne. Ľudia verili, že ak druhému prajú dobro a zdravie, vráti sa im to.
Zazvonenie zvončeka po večeri dávalo deťom znamenie, že je čas presunúť sa pod stromček a rozbaliť si darčeky. U nás (a aj v množstve ďalších krajín) nosí darčeky Ježiško. Obdarovávali sa nielen členovia rodiny, ale aj služobníctvo. Dokonca aj tuláci. Na Vianoce sa zvykli posielať pozdravy (pohľadnice). Tá prvá pochádza z roku 1843.
Prvý sviatok vianočný sa začínal omšou skoro ráno. Chodili na ňu väčšinou iba ženy. Potom v domácnostiach pripravovali jedlo z hydiny. Opäť sa podával slávnostný obed z niekoľkých chodov. Najčastejšie to bol slepačí vývar a pečená kačka. Celý deň sa niesol v duchu rodiny, stretávali sa jej členovia, spievalo sa. Nerobilo sa nič okrem postarania sa o zvieratá.
Druhý sviatok vianočný bol už voľnejším dňom. Varilo sa mäso, navštevovali sa priatelia alebo susedia. V tento deň sa chodilo korčuľovať. Večer sa stretávali mladí ľudia na svätoštefanskej zábave.
Obdobie Vianoc sa končilo sviatkom Troch kráľov, ktorý je každoročne 6.
Náboženský význam Vianoc
Vianoce a celý advent majú hlboký náboženský význam, ktorý sa sústreďuje na narodenie Ježiša Krista. Podľa viery prišiel na svet, aby spasil ľudstvo. Jeho narodenie v Betleheme je považované za splnenie prorockých predpovedí Starého zákona a za začiatok novej éry spásy.
Adventné obdobie a samotné Vianoce sú pre veriacich časom prípravy, očakávania a radosti. Advent začína štyri nedele pred Vianocami.
- Prvá adventná nedeľa - Nádej - otvára nový liturgický rok a pripomína veriacim, že by mali očakávať Kristov príchod, a to nielen Jeho narodenie v Betleheme, ale aj Jeho druhý príchod na konci časov. Symbolizuje nádej a očakávanie mesiáša.
- Druhá adventná nedeľa - Pokoj - kladie dôraz na pokoj, ktorý prichádza s Kristom. Veriaci sú pozvaní uvažovať o vnútornom pokoji a pokoji medzi ľuďmi. Svieca, ktorá sa zapaľuje, sa často nazýva „svieca pokoja“.
- Tretia adventná nedeľa - Radosť - sa nazýva Gaudete, čo znamená „radujte sa“. Toto je radostný moment počas adventného obdobia, pretože Kristovo narodenie sa približuje. Svieca tejto nedele sa nazýva „svieca radosti“ a má pripomínať veľkú radosť z príchodu Spasiteľa.
- Štvrtá adventná nedeľa - Láska - sa sústreďuje na lásku, ktorú Boh preukázal svetu prostredníctvom narodenia svojho Syna. Svieca tejto nedele je „svieca lásky“ a pripomína veriacim, že Božia láska k ľudstvu sa prejavila v osobe Ježiša Krista.
Počas adventu sa v liturgii používa fialová farba, ktorá symbolizuje pokánie, prípravu a očakávanie. Je to zároveň farba kráľovského majestátu, ktorá naznačuje príchod Kráľa - Krista. Tradičné sú rotáty, skoré ranné omše, ktoré sa konajú počas adventu. Tieto omše sú venované Panne Márii a ich zmyslom je pripraviť veriacich na narodenie Krista.
Hoci ešte stále patrí k adventu, Štedrý deň má pre kresťanov osobitný význam. Je to deň bezprostredného očakávania narodenia Spasiteľa. Večer sa tradične konajú polnočné omše (tzv. "polnočná"), ktoré sú slávnostným začiatkom vianočného obdobia.
Prvý sviatok vianočný je jedným z najvýznamnejších kresťanských sviatkov, pretože pripomína narodenie Ježiša Krista v Betleheme. Tento deň je stredobodom vianočných osláv a je známy aj ako Božie narodenie. Podľa kresťanskej viery sa v tento deň narodil Ježiš Kristus, Boží Syn, v chudobnej maštali.
Druhý sviatok vianočný je zasvätený svätému Štefanovi, prvému kresťanskému mučeníkovi. Svätý Štefan bol jedným zo siedmich diakonov, ktorých apoštoli ustanovili, aby sa starali o chudobných a rozdeľovali almužny. Bol prvým kresťanom, ktorý zomrel pre svoju vieru v Ježiša Krista, čím sa stal prvým mučeníkom (tzv. "protomučeníkom"). Jeho ukameňovanie bolo priamou reakciou na jeho kázanie a svedectvo o Kristovi. Svätý Štefan je pre kresťanov symbolom odvahy a vernosti viere až do smrti.
Sviatok Zjavenia Pána, nazývaný aj Epifánia alebo sviatok Troch kráľov, sa oslavuje 6. januára. Tento deň je spomienkou na príchod troch mudrcov (kráľov) z Východu, ktorí prišli do Betlehema pokloniť sa novorodenému Kristovi a priniesli mu dary - zlato, kadidlo a myrhu. Na tento sviatok sa tradične požehnávajú domy a nad dvere sa kriedou píše nápis G+M+B spolu s rokom (napríklad G+M+B 2025).
Symboly Vianoc
Keď sa dnes kohokoľvek opýtame na symbol Vianoc, povie nám vianočný stromček. Ten naozaj nechýba v žiadnej domácnosti. Ide ale o novodobú tradíciu. Pôvodným symbolom Vianoc bol betlehem. Betlehemy ľudia vyrábali z papiera, vosku alebo dreva. Boli to naozaj nádherné kúsky rôznej veľkosti.
Vianočný stromček k nám prišiel z Nemecka. O tom ako sa stal symbolom Vianoc koluje niekoľko legiend. Faktom ale je, že na počiatku sa vyskytoval iba v šľachtickom prostredí. V chudobnejších domácnostiach sa na hradu nad stolom zavesil len vrcholec stromčeka. Stromček visel, pretože v malom domčeku nebolo veľa miesta. Stromček sa zdobil na Štedrý deň a odzdoboval na Troch kráľov.
Dnes už má každá rodina svoje zvyky. Niekto má doma stromček dlhšie, iný iba pár dní. Stromček mô...
Pôst pred Vianocami
Tradičné slovenské Vianoce 4K
V predvianočnom období mal na Slovensku veľký význam aj pôst ako duchovná príprava na Vianočné sviatky. Pôst pred Vianocami trval mesiac a mal upevniť zdravie i ducha. Vianoce sú tu už za pár dní a okrem darčekov, slávnostne vyzdobeného stromčeka a stretávania sa s rodinou znamenajú aj veľký nápor na žalúdok. Slané na sladké a naopak, ochutnávanie na návštevách, nadmiera alkoholu…. Vianočnej hojnosti ťažko odolať, skúste sa však na ňu pripraviť tak, že aspoň do sviatkov budete jesť striedmo. Tak, ako to robili naši predkovia.
Asi najsilnejšia bola a je táto tradícia u východných kresťanov - pravoslávnych, ale i greckokatolíkov, v súčasnosti stále hojne zastúpených na východnom Slovensku. Sviatkom sv. apoštola Filipa (15. / 28. novembra - podľa juliánskeho kalendára), 40 dní pred Vianocami - sviatkom Narodenia nášho Hospodina a Spasiteľa Isusa Christa (Ježiša Krista), vstupujú pravoslávni kresťania do tzv. Filipovského alebo Roždestvenského pôstu (názov tohto sviatku znie v cirkevnoslovančine Roždestvo Hospoda i Spasa našeho Isusa Christa). Tak ako aj ďalšie pôsty, aj ustanovenie Roždestvenského pôstu pripadá do prvokresťanských časov. Už v 4. stor. sv. Ambrozij Milánsky, či blažený Augustín, spomínajú vo svojich tropároch pôst pred Christovým narodením.
Sv. rímsky biskup Lev Veľký, v 5.stor. písal o filipovskom pôste ako o dávno v Cirkvi zaužívanom. Zo začiatku bola dĺžka tohoto pôstu u jednotlivých cirkví rôzna: od 7 dní a viac. Za konštantinopolského patriarchu Lukáša bolo na sneme v Konštantínopole (r. Sv. Lev Veľký hovorí: „Je pre nás veľmi potrebné námahou pôstu a milosrdenstva vykoreňovať hriech, ktorý slabosťou tela a nečistými túžbami vzrastá v našom srdci“.
„Roždestvenský pôst, - ďalej vysvetľuje sv. Lev Veľký, - je naša žertva, naše poďakovanie Bohu za zozbieranú úrodu, za plody zeme, ktorými nás požehnal. Prepodobný Simeon Solúnsky hovorí, že pôst Roždestvenskej štyridsiatnice symbolizuje Mojžišov pôst, ktorý sa 40 dní a nocí postil a Boh mu daroval kamenné tabule Božích Prikázaní. Aj my, keď prežijeme týchto 40 dní pôstu v skutočnom pôste, uvidíme a príjmeme živé Slovo od Prečistej Panny Márie.
Práve preto bol ustanovený tento pôst, aby sme sa v pokáni, pôstom a modlitbou očistili a s čistým srdcom sme mohli výjsť v ústrety Božiemu Synovi, Ktorý sa zjavil svetu a priniesol mu večný život. Tento pôstny čas má duchovne pripraviť, aby keď sa budeme skláňať pred betlehemskými jasľami, sme mohli zložiť Bohomládencovi Isusovi do daru naše čisté srdcia a túžbu, odhodlanie nasledovať Jeho Sv.
Telesný pôst bez pôstu duchovného neprináša žiaden osoh pre spásu, a dokonca môže byť duchovne škodlivým. Skutočný pôst nemôže byť bez modlitby, pokánia, krotenia sa v nevraživosti a posudzovaní, bez vykoreňovania zla z nášho života. Pôst nie je naším cieľom, ale je spôsobom ako krotiť svoje telo, vášne a ako sa očistiť od hriechov.
Ako správne dodržiavať pôst:
- viac modlenia sa v nedeľu býva pôst prerušovaný
- nejedia sa žiadne živočíšne produkty - žiadne mäso, mlieko, vajcia ani med
- ryby sa môžu jesť každú nedeľu okrem tej poslednej pred narodením Krista (zákaz od 13. do 24. decembra)
- obmedzenie vína, olivového oleja (tradične až od 13. decembra)
Zlaté prasiatko
Snáď v každej slovenskej rodine bolo aspoň raz spomenulé zlaté prasiatko v súvislosti s absenciou jedla! Táto známa povera sa prenáša po stáročia! Zlaté prasiatko môže vidieť každý, kto svedomito prejde pôstnym obdobím aj pôstom na Štedrý deň. Podľa legendy sa prasiatko objaví s príchodom prvej hviezdy na nebi, keď rodina sadne k vianočnej hostine. Zlato evokuje šťastie, šťastie v podobe Slnka a zrelých plodov. Prasa odpradávna symbolizuje hojnosť a blahobyt. Odtiaľ sa vzala tradícia zlatého prasiatka.
Vianoce u pravoslávnych veriacich
Štedrým dňom sa v pondelok pre pravoslávnych veriacich začalo vianočné obdobie. Väčšina z nich sa totiž riadi starým juliánskym kalendárom. V utorok 7. januára slávia Božie narodenie. Pre pravoslávnych veriacich sa totiž vianočné sviatky začínajú o 13 dní neskôr. Presne o toľko je posunutý juliánsky kalendár oproti gregoriánskemu. Riadi sa ním takmer celé prešovské biskupstvo a jeho približne 150 cirkevných obcí prevažne na severovýchode Slovenska v okresoch Bardejov, Svidník, Stropkov, Medzilaborce a Snina.
Vianoce oslavuje aj rodina pravoslávneho kňaza Petra Bačovčina z Nižnej Jedľovej. Vianočným sviatkom u nich predchádzal 40-dňový prísny pôst. Nemohli jesť nielen mäso, ale ani jedlá z vajec a mlieka. V predvianočnom období bol zákaz konania cirkevných svadieb či zábav.
„Najdôležitejšie je v tomto predvianočnom období venovať sa duchovnej príprave. Dnešné časy si vyžadujú veľa sebazaprenia,“ vraví Peter Bačovčin (33). Pôst dodržiavajú i na Štedrý deň. Od rána nekonzumujú žiadne jedlá.
Kedysi si na večeru pripravovali 12 druhov jedál podľa počtu apoštolov. Dnes je ich menej, ale takisto ich pripravujú bez masla, mlieka, vajec a výrobkov z nich. „Začíname chlebom, medom, cesnakom. Nasleduje kapustnica, hubová mačanka, opekance s makom a pirohy so zemiakmi,“ vraví manželka kňaza Ivana Bačovčinová (33).
Po večeri majú bohoslužby, ktoré nazývajú Veľké povečerie. „Je to príprava na narodenie Isusa Christa,“ vysvetľuje jej manžel. Obrady sú dlhé, trvajú i tri hodiny. V ďalšie dni počas slávnostných liturgií slávia „roždestvo Isusa Christa“, teda narodenie Ježiša Krista.
Kedysi dodržiavali viaceré zvyky. „Otec nám dával s medom krížiky na čelo. Šli sme do stajne k statku a tam sme im dávali na dvere krížik na odháňanie bosoriek,“ spomína Ivanina babka Mária Majerníková (82).