Prípravným obdobím pred Veľkou nocou je štyridsaťdňový pôst. Je formou pokánia nielen v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách. Hlavným cieľom tohto obdobia je duchovná obnova, pokánie a príprava na Veľkú noc.
História a význam Štyridsiatnice
História Štyridsiatnice siaha do čias apoštolov. Už prvé kresťanské spoločenstvá si v deň židovskej Paschy pripomínali Kristovo utrpenie a smrť a v tento deň dodržiavali pôst. Podľa historických prameňov tento tzv. paschálny pôst dodržiavali niektorí jeden deň, iní dva dni, iní ešte dlhšie. V 2. a 3. stor. sa postupne pôst presunul na obdobie pre Paschou, tzv. predpaschálny pôst. V 3. stor. v niektorých cirkvách predpaschálny pôst trval celý týždeň.
Tento týždeň dnes nazývame Strastný týždeň (alebo Veľký týždeň) a je to týždeň pred Veľkou nocou. Koncom 3. stor. už veľký pôst trval do 40 dní. Od 4. stor. máme prvé jasné svedectvá o štyridsaťdennom predpaschálnom pôste (Nicejský koncil). Hoci v 4. stor. sa už Štyridsiatnica ustálila v Cirkvi na Východe i na Západe, nemala ešte presný názov a nebola zavedená jednotne.
Symbolika čísla 40
Číslo 40 má podobne ako čísla 3, 7, 9 už od najstarších biblických čias symbolický význam. Preto sa dostalo do predpaschálneho pôstu skôr v symbolickom ako doslovnom chápaní.
- Na 40. deň Jozef a Mária priniesli dieťa Ježiša do chrámu.
- Ježiš Kristus sa postil 40 dní pred svojím verejným vystúpením.
- 40 dní pokrývala voda zem počas potopy sveta.
- 40 dní sa postil Mojžiš na vrchu Sinai.
- 40 dní trvala cesta Izraelcov na púšti.
Začalo sa 40 dňové pôstne obdobie
Pôstna disciplína v rôznych cirkvách
Gréckokatolícka cirkev
V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku sa Veľký pôst, teda Štyridsiatnica, začína v pondelok. Podľa Pôstnej disciplíny Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je prvý deň Štyridsiatnice a piatok Veľkého týždňa (Veľký piatok) prísny alebo strohý pôst, t.j. platí zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec s pôstom - teda je dovolené raz za deň sa najesť do sýta a pripúšťa sa najviac dvakrát malé občerstvenie. Počas celej Štyridsiatnice sa používa tmavočervená liturgická farba bohoslužobných rúch a oltárnych plachiet. V pôstnom období sa nezdobia oltáre kvetmi.
Gréckokatolíci (byzantského obradu), ktorí sa pridržiavajú gregoriánskeho kalendára, začínajú Veľký štyridsaťdňový pôst o dva dni skôr ako rímskokatolíci (latinského obradu). Svätá štyridsiatnica sa začína už v pondelok a trvá do piatku pred Lazárovou sobotou. Do štyridsiatich dní pôstu počítajú gréckokatolíci aj soboty a nedele.
Ikona: MANDYLION, okolo roku 1720-1740, z Cerkvi sv Michala archanjela z dediny Ortutova
Rímskokatolícka cirkev
V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna príprava na Veľkú noc začína tzv. Popolcovou stredou. Je to streda v siedmom týždni pred Veľkou nocou. Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia.
Pôstne obdobie trvá v Rímskokatolíckej cirkvi od Popolcovej stredy do Veľkonočnej nedele. Zahŕňa šesť pôstnych nedieľ.
V tento deň, ktorý je dňom prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitého pokrmu, kňaz alebo diakon robí popolom znak kríža na čelách veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš“ alebo „Kajajte sa a verte v evanjelium!“. Tento úkon zároveň vysvetľuje rozdiel medzi prísnym pôstom tento deň a prísnym pôstom na Veľký piatok. Prvý je pôstom pokánia za spáchané hriechy („zhrešil som, ani jesť nechcem, kým to nedám do poriadku“).
Evanjelická cirkev
V Evanjelickej cirkvi sa na pôst nevzťahujú také prísne predpisy ako u katolíkov. Pôst sa zachováva pred Večerou Pánovou. Význam pôstu priznával aj Martin Luther, ktorý ho chápal ako dobrú vonkajšiu disciplinovanosť, na prvom mieste je však viera, pretože bez nej pôst nič neznamená.
Liturgické aspekty Štyridsiatnice
Liturgické texty Štyridsiatnice majú modlitebný a kajúci charakter. Telesný pôst je dočasné zrieknutie sa mäsitých jedál, mliečnych výrobkov, alkoholu a striedme požívanie rastlinných pokrmov. To v človeku umŕtvuje márnu žiadostivosť prieberčivosti, obžerstva a uschopňuje ho pociťovať a prijať Božiu blahodarnú silu. Duchovný pôst spočíva v odstránení vášnivých myšlienok, citov a ostatných nerestí. Každý kresťan je pozvaný, aby sa viac pripodobnil Bohu, a to práve cez modlitbu, skutky pokory a milosrdenstva.
Cirkev odporúča veriacim, aby sa v pôstnom čase intenzívnejšie venovali modlitbe, pôstu a dávali almužnu. Veľkopôstna modlitba sv. Efréma Sýrskeho je najrozšírenejšia veľkopôstna modlitba, lebo práve ona najvýraznejšie vystihuje podstatu liturgických pôstnych úkonov. Táto modlitba sa číta dvakrát na konci každej veľkopôstnej bohoslužby.
Počas prvých štyroch dní Veľkého pôstu sa na večernej bohoslužbe (Veľkom povečerí) spieva kajúci kánon, ktorého autorom je sv. Andrej, arcibiskup z ostrova Kréta. Súčasná prax Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je, že Liturgia vopred posvätených darov sa slúži v stredy (pamiatka Pánovho umučenia) a piatky (pamiatka Pánovej smrti) Štyridsiatnice; v ostatné dni sa slúži sv.
Pôstne stravovanie a zdravie
Veľký pôst je obdobie duchovnej i telesnej prípravy pred Veľkou nocou, ktoré pre mnohých kresťanov znamená zrieknutie sa mäsa a mäsových výrobkov. Ako sa však stravovať pôstne, aby telo neprichádzalo o dôležité živiny?
Ak vynechávame mäso na dlhšie obdobie, je potrebné uvedomiť si, že oberáme telo aj o zdroj železa, zinku, selénu, vitamínu D či vitamínov skupiny B. Ak v jedálničku nahrádzame mäsové bielkoviny, môžeme siahnuť po strukovinách či orechoch, výborným zdrojom je aj quinoa, sezam či brokolica. Ako zdroj železa poslúžia lieskové orechy, strukoviny, tekvicové semienka, pohánka alebo špenát.
Ak hľadáte zase náhradný zdroj omega-3 mastných kyselín bez rýb, siahnite po olivách, avokáde, sóji či vlašských orechoch a doplňte to chia ši ľanovými semienkami. Zinok a selén získate napríklad zo semienok, orechov, ovsených vločiek, či už spomínaných superpotravín - strukovín.
Počas pôstu je mimoriadne dôležité dať si pozor na príjem vitamínu B12. Vitamín B12 sa v rastlinnej strave nachádza v zanedbateľnom množstve, preto ak sa vyhýbate mäsu, skúste zaradiť aspoň vajíčka, mlieko alebo ryby.
Ľubomíra Fraňová odporúča počas pôstu siahnuť po jedlách zo strukovín, ktoré môžu byť veľmi chutné vo forme prívarkov a kaší. Výborné sú jedlá z pohánky, napríklad pohánka s bryndzou a opraženou cibuľkou. Populárnou voľbou je aj špenátový prívarok s vajíčkom, ktorý sa tradične pripravuje na Zelený štvrtok.
Aj keď sa názory na pôstne stravovanie rôznia, nutričná terapeutka zdôrazňuje, že benefity môžu prevážiť riziká, ak k pôstu pristúpime rozumne. Keď vynechávame z jedálnička mäso, konzumujeme viac strukovín, ovocia a zeleniny, čo má kvôli vysokému obsahu vlákniny pozitívny vplyv na trávenie. Môže sa tak nielen zlepšiť vaše trávenie, ale mnohým sa často podarí aj schudnúť.
Moderné prístupy k pôstu
Medzi tradičné prístupy patria niekedy drastické, inokedy menej, zmeny v živote. Kedysi bolo zvykom chodiť denne do kostola, modliť sa ruženec, nejesť mäso, chodievať na Krížovú cestu a iné kresťanské tradície.
Digitálny detox: V 21. storočí je dobré, ak počas pôstneho obdobia obmedzíte používanie telefónu a sociálnych sietí.
Zdravý životný štýl: Ste pohodlní a dlho ste necvičili?
Meditácia a ticho: Aj toto je moderný spôsob, ako pôst prežiť.
40-dňový pôst je jedinečnou príležitosťou, ako sa zastaviť a premyslieť si, čo je v živote skutočne dôležité. Je to čas na obnovu vzťahov, vnútorný pokoj a duchovný rast.
Pôst nemusí byť dokonalý, ale dôležité je snažiť sa každý deň. Pre obyčajného človeka je lepšie, keď urobí každý deň niečo malé, ale s dobrým úmyslom, akoby to malo byť dokonalé, ale nevydržať alebo sa hneď vzdať. Venujte čas iným: Pomôžte niekomu vo svojom okolí. Vytvorte si rituály: Môže to byť ranná modlitba, večerná meditácia alebo denník vďačnosti.