Narodenie Ježiša Krista je jedným z najdôležitejších a najvýznamnejších momentov v histórii kresťanstva, ako aj v kultúrnom a historickom kontexte celého sveta.
Klaňanie sa troch kráľov, Gentile da Fabriano
Podľa Evanjelia podľa Lukáša dostala Panna Mária zvestovanie od anjela Gabriela, že sa stane matkou Božieho Syna. Anjel jej oznámil, že počne z Ducha Svätého a že jej dieťa sa bude volať Ježiš.
Mária a Jozef sa museli presunúť do Betlehema na sčítanie ľudu, kde sa Ježiš narodil. Podľa Biblie nebolo pre nich miesto v hostinci, a tak sa narodila v stajni a bola položená do jaslí. Po narodení Ježiša sa na poli pri Betleheme zjavili anjeli pastierom a oznámili im radosť z narodenia Spasiteľa. Pastieri sa vybrali do Betlehemu a našli Máriu, Jozefa a dieťa. Podľa Evanjelia podľa Matúša sa mudrci z Východu (tzv. Magi) dozvedeli o narodení veľkého kráľa a nasledovali hviezdu, ktorá ich priviedla k Ježišovi. Priniesli mu dary: zlato, kadidlo a myrhu.
Historické okolnosti narodenia Ježiša
Narodenie Ježiša Krista sa datuje do obdobia približne 4. pred n. l. až 6. pred n. l., v čase, keď Judea bola pod rímskou okupáciou. Rímsky cisár Augustus vydal nariadenie o sčítaní ľudu, ktoré malo za cieľ získať presné údaje o populácii a majetku v rímskej ríši.
Celý film: Ježiš Kristus, od narodenia až po zmŕtvychvstanie, podľa evanjelia Matúša | Slovak
Teologický význam
Narodenie Ježiša Krista nie je len historickým faktom, ale aj teologickým základom kresťanskej viery.
Ježiš je považovaný za Božieho Syna, ktorý prišiel na svet, aby spasil ľudstvo. Narodenie Ježiša Krista je zásadným momentom v dejinách, ktorý ovplyvnil náboženstvo, kultúru a históriu. Historické fakty a biblické príbehy, ktoré sa k tomu viažu, poskytujú hlboký pohľad na spásu a prítomnosť Boha medzi ľuďmi.
Vízia narodenia Ježiša Krista podľa Anny Kataríny Emmerichovej
Dátum narodenia Ježiša Krista
V prvom rade, si treba uvedomiť, že Cirkev nikdy autoritatívne netvrdila, že 25. december bol naozaj dňom narodenia Ježiša Krista. Najstaršie zmienky o dátume Kristovho narodenia ho umiestňujú na 20. mája alebo 20. apríla, pseudocyprianský text z polovice tretieho storočia hovorí o 28. apríli. Sv. Epiphanius okolo roku 390 tvrdil, že Kristus sa narodil 6. januára [1]. Takže necítime potrebu za každú cenu obhajovať 25. december, hoci jestvuje dostatočne presvedčivý dôkaz, ktorý zdôvodňuje túto teóriu a mnoho teológov a historikov Cirkvi pre 25. december ako dátum narodenia naozaj argumentovalo.
Pohanské korene Vianoc?
Korelácia však neznamená kauzálnu súvislosť. To, že tieto sviatky jestvovali súčasne, nie je argument, ktorý by sám o sebe dokazoval, že jeden pochádza z druhého. Naopak, môže to byť prípad liturgickej rivality. Sviatok mohol byť stanovený na rovnaký dátum, aby zabránil slabým kresťanom zúčastniť sa na oslavách slnka a tak upadnúť späť do pohanstva. Veľa záleží na svetle, v ktorom to interpretujeme. Pseudocypriánsky spis (okolo roku 243) napríklad, namiesto toho, aby považoval za podozrivé, že dva sviatky majú spoločný dátum, hovorí: ”Ako podivuhodne Prozreteľnosť učinila, keď v deň, keď sa zrodilo Slnko, zrodiť sa mal aj Kristus.” [2] Sv. Ján Zlatoústy tiež považuje za mimoriadne náležité, že Slnko a Kristus sa oslavujú v rovnaký deň a upriamuje pozornosť na “Slnko spravodlivosti”, mesiášske meno, ktoré Kristovi udeľuje Malachiáš (4:2).
Advent
Zdá sa teda, že dátum Vianoc má náväznosť aj na vzájomné postavenie adventu a pôstu. Ak však advent predstavuje malý pôst, potom ak by Vianoce pripadli na dátum po prvom januári, hrozí, že sa adventné a pôstne obdobie raz za čas prekryjú. Fixovanie Vianoc na 25. decembra toto riziko odstraňuje. Je to však len teória.Vianoce majú hlboký kresťanský význam a sú spojené s cirkevnými otcami, ktorí si pripomínali najdôležitejšiu udalosť v ľudských dejinách - príchod Boha do svojho stvorenia.
Narodenie Ježiša Krista
Pohanské zvyky a Vianoce
Občas sa v prospech pohanského pôvodu Vianoc argumentuje poukazom na vianočné zvyky. Napríklad zdobenie stromčeka. Jeremiáš tu zavrhuje kanánsky zvyk stavať a uctievať Ašerov stĺp, nie vianočný stromček. Naviac predstava, že by kanánsky zvyk z prvého tisícročia pred Kristom bol pôvodcom nášho zvyku zdobiť vianočný stromček je absurdná. Okrem toho máme množstvo legiend o jeho pôvode a hoci niektoré ho datujú k sv. Bonifácovi a iné k Lutherovi, najstaršie skutočné svedectvo o tomto zvyku je z roku 1605.
Zvyk pochádza z poreformačného Nemecka a nie Kanánu.Roráty
Vo viacerých farnostiach chystajú počas adventného obdobia tzv. roráty, čiže sväté omše pred svitaním. Práve v súvislosti s týmto pohľadom bol zvyk v minulosti intenzívne sláviť tzv. roráty, čiže svätú omšu pred svitaním. Slovo rorate je zo začiatku antifóny Rorate, caeli de super čiže Roste, nebesia, z výsosti. Touto antifónou sa začínala votívna omša ku cti Panny Márie v advente. Vždy sa slávila v bielej farbe počas celého adventu. Túto svätú omšu môže kňaz slúžiť aj po liturgickej reforme Druhého vatikánskeho koncilu v adventných fériach do 16. decembra na úsvite dňa, samozrejme s osobitnými čítaniami na každý deň. Rorátnu svätú omšu možno slúžiť aj tak, že sa berie omša zo dňa, pred ktorou sa spieva Anjel Pána a antifóna Rorate.
Záver
Vianočné sviatky v svojej podstate sú naozaj uvedomením si príchodu Krista a hlavne uvedomenia si prečo prišiel, ako sa to modlíme v Kréde, ....ktorý pre nás a pre našu spásu zostúpil z nebies a mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom. Za nás bol aj ukrižovaný, umrel a bol pochovaný, ale tretieho dňa vstal zmŕtvych. Vystúpil na nebesia... Prišiel, aby človeku priniesol zvesť o Božom milosrdenstve, sám nám ukázal príklad o možnosti plnenia jeho náuky. Priniesol posolstvo lásky a nádeje. Preto Vianoce vôbec nie sú o daroch v našich rodinách a vlastne bez Krista a jeho prijatia nemajú tieto sviatky žiaden význam.
Vianoce bez Krista sú najväčším nezmyslom.
tags:
#advent #vianoce #jezis #narodenie #srdce