V dnešnom evanjeliu počujeme pravdivú informáciu o tom, že katastrofy, ktoré nás na tejto zemi stíhajú, nie sú produktom Božej vôle, ale našej nekajúcnosti. Ježiš upozorňuje na to, k čomu svojou zvrátenou vôľou sami kráčame. „Myslíte si, že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania, keď tak trpeli? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete.“ (Lk 13,3).
Pokánie patrí k základným požiadavkám biblickej zvesti a evanjelia zvlášť. Stojí v centre ohlasovania Starého zákona prorokov. V Hebrejských textoch Starého zákona býva pokánie označované slovom „Šub”. Toto slovo vyjadruje návrat väzňa zo žalára alebo vyhnanca z exilu alebo zajatca zo zajatia. Človek odišiel od Boha, svojho Otca. Mimo domova v Bohu mu hrozia mnohé nebezpečenstvá. Je potrebné vrátiť sa domov. Nedať sa viesť zlým duchom.
V gréckom jazyku sa pre pokánie užíva termín „metanoia“. Toto slovo je výzvou: „Zmeňte zmýšľanie!” Vyjadruje duchovnú podmienku návratu k Bohu a spoločenstva s Ním. Akoby nám Boh hovoril: „Ak sa chcete tešiť z môjho spoločenstva, musíte zmeniť zmýšľanie“. Ak sa v živote riadim stále len svojou chytrosťou ešte nekonám pokánie.
Čo znamená robiť pokánie?
Môžeme si položiť otázku: Čo to znamená „robiť pokánie”? Často si zamieňame dve skutočnosti, pokánie a sviatosť pokánia. Aj keď svätú spoveď nazývame „sviatosťou pokánia“, nevystihuje celú šírku toho, čo pokánie vlastne je a ako sa má konať. Potreba pokánia vyplýva zo situácie človeka po dedičnom hriechu. Spoveď je len maličkou čiastočkou z toho čo pokánie znamená. Pokánie má byť štýlom celého kresťanského života. Keby naša spoveď bola správne prežívaná, bola by pokáním, ale ak je len vyznaním hriechov, bez snahy o vnútornú zmenu života, bez skutočnej ľútosti a predsavzatia, nieje pokáním. Pokánie je významovo širší pojem ako sviatosť zmierenia.
Základným význam slova "pokánie" nie sú city, nejaký rituál alebo niečo tomu podobné, ale rozhodnutie. V tomto potrebujeme mať jasno, aby sme neupadli do nejakých falošných a nesprávnych predstáv, ktoré sú s "pokáním" spojené, ako plač a pod. Ľudia často s pokáním spájajú silné citové vzrušenie, slzy a podobne. Iným, v spojení s robením pokánia, sa spája predstava s vykonávaním zvláštnych náboženských obradov. Je však možné, že človek môže byť silne citovo vzrušený, môže pritom niečo neobvyklého konať, ale ešte nemusí urobiť pravé biblické pokánie.
Kroky k pravému biblickému pokániu
- Pevné vnútorné rozhodnutie - zmena zmýšľania.
- Uskutočnenie rozhodnutia - čin obrátenia sa späť k otcovi a domovu.
Až oba kroky sú pravým biblickým pokáním. Prvý krok (rozhodnutie) bez druhého kroku (uskutočnenie rozhodnutia) nie je postačujúci. Len rozhodnutie v mysli bez uskutočnenia rozhodnutia nie je skutočným biblickým pokáním.
Iný sumárny pohľad na pokánie môžeme vyjadriť nasledovne: Pod pravým biblickým pokáním rozumieme oľutovanie svojho hriešneho stavu i spáchaných hriechov, vyznanie hriechu a opustenie hriechu. Hoci pokánie samo osebe nezachraňuje (spasení sme milosťou skrze vieru (Efezským 2:8), nemôžeme nevidieť dôraz, aký na pokánie kladie Nový zákon.
Význam pokánia v Novom zákone
Nový zákon je v otázke pokánia a viery jednoznačný. Pravú vieru predchádza pravé pokánie. Bez opravdivého pokánia nemôže byť pravá viera. Volanie k pokániu začína hneď v úvode Nového zákona skrze Jána Krstiteľa. V evanjeliu podľa Marka čítame, že prvé posolstvo, ktoré zvestoval sám Ježiš Kristus potom, ako Ján Krstiteľ pripravil pred ním cestu, znie: "A potom, keď bol Ján vydaný, prišiel Ježiš do Galilee kážuc evanjelium kráľovstva Božieho a hovoril: Naplnil sa čas, a priblížilo sa kráľovstvo Božie. Čiňte pokánie a verte evanjelium!" (Marek 1:14-15 ). V tomto príkaze, ktorý vyšiel z pier Ježiša Krista, vidíme, že poradie pokánia a viery je také, že pokánie predchádza viere. Posolstvo Pána Ježiša znie: najprv "čiňte pokánie" a potom "verte".
Keď Pavel v Skutkoch 20:20-21 hovorí so staršími zboru v Efeze, pripomína im: "ako som nezadržal ničoho užitočného u seba, aby som vám toho nebol zvestoval a učil vás verejne i po domoch svedčiac pevne Židom i Grékom o obrátení mysle k Bohu, o pokání, a o viere v nášho Pána Ježiša Krista". V celom Novom zákone je jednoznačne pokánie prvou odpoveďou na evanjelium. Miesto, na ktorom stojí pokánie a dôraz, ktorí Písmo kladie na pokánie, sú jednoznačné a pokánie sa nedá ničím nahradiť ani preskočiť, ani vynechať.
Pokiaľ Boh prvý nepritiahne človeka k sebe, človek sa bez pomoci, zo svojej vlastnej vôli, nemôže sám obrátiť k Bohu a byť spasený. V Novom zákone túto skutočnosť vyjadril Pán Ježiš Kristus slovami: "Nikto nemôže prísť ku mne, keby ho nepritiahol Otec" (Ján 6:44). Prvý pohyb hriešnika k Bohu začína tým, že Boh skrze Svätého Ducha vedie hriešnika k pokániu.
Pokánie v podobenstvách
Dokonalý obraz takéhoto pravého pokánia nachádzame v podobenstve o márnotratnom synovi. Rozpráva ho sám Pán Ježiš Kristus a je zapísaný v Lukášovi 15:11-32. Tu čítame o tom, ako sa márnotratný syn obrátil chrbtom k otcovi a domovu a odišiel do ďalekej krajiny, kde všetko čo mal, premrhal. Nakoniec sa spamätal a prišiel k sebe, keď hladný sedel medzi prasatami a túžil si naplniť svoje brucho. Oľutoval to, čo urobil. Oľutoval to, že opustil svojho otca. V tejto chvíli urobil rozhodnutie (verš 18): "Vstanem a pôjdem k svojmu Otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i pred tebou". Toto svoje rozhodnutie okamžite aj uskutočnil (verš 20): "A vstal a prišiel k svojmu otcovi".
Ako praktizovať pokánie v každodennom živote
Každodenné pokánie nachádza svoj prameň a svoj pokrm v eucharistii. Snaha o časté sv. prijímanie nás vedie k duchovnému zápasu. U mnohých kresťanov sa úplne vytratilo vedomie, že s hriechom treba zápasiť. Nielen ho vyznávať v spovedi, ale mu aj aktívne odporovať. Prijímajú hriech ako realitu, s ktorou sa človek akosi musí vyrovnať a hľadajú možné i nemožné kompromisy, aby v tomto svete, ovládanom hriechom, mohli nejako bez úrazu prežiť.
Boh dáva svojho Ducha tým, ktorí ho poslúchajú. Boží Duch je úžasnou odmenou za naše zaprenie seba. „Zaprieť seba“, to znamená, zaprieť svoje ego vo všetkých prejavoch. Predovšetkým ide o to, aby sa naše „JA“, stred našej osobnosti, pokorilo pred Božím Slovom, aby zostúpilo z trónu srdca, na ktorý sa samé uviedlo v okamihu dedičného hriechu. Musíme sa zrieknuť miesta, ktoré sme hriešne zaujali a uvolniť ho Bohu, ktorému jedinému patrí miesto zbožňovania a poklony.
Pán Ježiš vyzýva: „Robte pokánie!“ Z toho vyplýva, že pokánie sa „nemyslí“, „nemodlí“ ale „robí“. Pokánie sa robí podobne ako denná šichta vo fabrike, niekedy tak tvrdo ako sa pracuje na denný chlieb. Ak sme hrešili a ubližovali, tak sa máme snažiť napraviť to. Ak si kradol, máš to vrátiť. Pokánie je tvoj hriech naruby. Každý skutok, ktorý je výrazom nášho nasledovania Krista je pokáním. Jednou formou pokánia je čítanie Písma Sv. Kňaz po prečítaní evanjelia hovorí: „Skrze slová evanjelia nech Boh zmije naše previnenia“.
Pozemské katastrofy nás prestanú tlačiť a bolieť, keď budeme mať v srdci Boha a nadovšetko túžiť po ňom. Všetko napomáha k dobru tým, ktorí Boha milujú. Božia trpezlivosť s nami je tak nesmierna ako záver dnešného podobenstva: „Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. Možno nabudúce prinesie ovocie.
Tabuľka: Rozdiel medzi pravým a nepravým pokáním
| Pravé pokánie | Nepravé pokánie |
|---|---|
| Ľútosť nad hriechom samotným | Ľútosť nad následkami hriechu |
| Túžba po zmene | Žiadna snaha o vnútornú zmenu |
| Spoliehanie sa na Božiu moc | Spoliehanie sa na seba |
| Láska k Bohu a blížnym | Zameranie na seba |
Pán Ježiš v eucharistii nieje cukrík, ktorý môžem ocumľať a keď mi nechutí, tak vypľuť. Ježiša v eucharistii mám prijať ako svojho Boha a Pána. Mám sa mu odovzdať. Ide o našu stálu vydanosť. Sv. Ak chceme v tomto svete zažiť aspoň minimum možnej radosti, držme sa Ježišových slov. „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba a nech ma nasleduje.“
Dnes pri eucharistickej slávnosti otvárame si srdce pre návrat, pre pokánie, pre vzrast Božej lásky v nás. Prosme o potrebnú posilu, aby sme si vykonali dobrú veľkonočnú sviatosť zmierenia, ale taktiež, aby sme si vyprosili milosť tejto sviatosti v hodine našej smrti.
tags: #aknebudete #robit #pokanie #vsetci #zhyniete