Biblia, základný text judaizmu a kresťanstva, spomína homosexuálne správanie na niekoľkých miestach - jej postoj je vždy a jasne negatívny. Napriek tomu dnes v kresťanskom svete vyvstáva kľúčová otázka interpretácie týchto textov. Ako vykladať biblické pasáže odkazujúce na homosexualitu - treba ich chápať čisto v dobovom duchu alebo majú aj nejaké morálne posolstvo pre dnešné časy? Táto otázka rozdeľuje kresťanské cirkvi. Kým liberálnejšie kresťanské denominácie obhajujú práva LGBTI komunity a požehnávajú homosexuálne páry, konzervatívnejšie krídlo bráni výlučnosť a posvätnosť manželstva jedného muža a jednej ženy.
V Biblii výraz homosexualita nenájdeme, ten sa poprvýkrát v angličtine objavuje až v 19. storočí, keď ho použil americký neurológ Charles Gilbert Chaddock. Homosexualita v rozličných formách sprevádza ľudstvo od samotného počiatku.
LGBT inklúzia v rôznych náboženstvách
Starý zákon a homosexualita
Biblické texty, ktoré narážajú na homosexualitu nájdeme už v prvej (hoci pravdepodobne nie historicky najstaršej) knihe Biblie - Genezis.
Bola homosexualita pridaná do Biblie v roku 1946?
Sodoma a Gomora
V 18. kapitole Genezis sa dočítame, že Boh si nevie rady s problémovými mestami Sodoma a Gomora, a tak sa zverí svojmu oddanému služobníkovi Abrahámovi: „Žaloba na Sodomu a Gomoru je veľká a ich hriech je veľmi ťažký.“ Abrahám však svojmu Pánovi odvážne protirečí a začne vyjednávať, aby ich kvôli zopár spravodlivým nezničil. Boh napokon ustúpi.
Krátko nato však do Sodomy prichádzajú dvaja anjeli oblečení za mužov, aby navštívili Abrahámovho synovca, Lota. Lot ich s radosťou prijme, no čoskoro nastáva otrasná scéna: všetci muža z mesta obkolesia dom a žiadajú Lota, aby im svojich hostí prepožičal na sexuálne potešenie. Lot zvrátenú požiadavku odmietne a namiesto toho im chce vydať svoje dcéry. Sodomskí muži trvajú na svojom. Pre Boha je toto už evidentne posledná kvapka a tak čoskoro spustí na nepodarené mestá síru a oheň.
Lot a jeho rodina opúšťajú Sodomu (Hendrick Goltzius)
Sodoma a Gomora boli skutočné mestá, ktoré sa nachádzali v blízkosti Mŕtveho mora a v oblastiach so seizmickou aktivitou. V súčasnosti vedci uvažujú, že možným hrobárom týchto miest bol meteroid, ktorý pred približne 3 700 rokmi pochoval miestnu civilizáciu. Dlhé stáročia je sodomia v cirkevných kruhoch označenie pre hriech homosexuality.
Liberálni teológovia však odmietajú prepájať zvrátené chúťky tlupy sodomských mužov s modernými zápasom za legitimizáciu homosexuálnych zväzkov, ktoré sú údajne postavené na vernosti a láske. Niektorí z nich dokonca hovoria, že Sodomu a Gomoru pochoval aj nedostatok pohostinnosti od miestnych sodomských mužov voči cudzincom (anjelom). Tak či onak, Biblia v tomto prípade ostro odsudzuje homosexuálne počínanie sodomských mužov.
Na strane druhej, treba pripomenúť, že homosexualita nebola jediným alebo hlavným hriechom Sodomy. V Písme sa môžeme dočítať o ďalších príčinách: pýcha, sýtosť chleba a sebaistý pokoj.
Levitikus
Podobný trest za homosexuálne správanie je obsiahnutý v Mojžišovom zákonníku, v knihe Levitikus. Levitikus je v poradí tretia kniha v Starom zákone a obsahuje celú sadu právnych, liturgických, ceremoniálnych a morálnych predpisov a nariadení. Na praktizovanie homosexuality má skutočne tvrdý meter.
„Nesmieš obcovať s mužom, ako sa obcuje so ženou. „Keby niekto súložil s mužom, ako sa súloží so ženou, dopustili by sa ohavnosti a obaja musia zomrieť. Liberálni teológovia a biblisti by opäť protestovali a tvrdili by nám, že starozákonná doba je už predsa dávno preč. Dnes už väčšina nariadení z knihy Levitikus stratila svoju platnosť. Prináša vari dnes niekto ako obetu Pánovi teľa alebo býčka, ako sa píše v Levitiku 9,2? Alebo dodržuje nejaký kresťan zákaz jesť krv (Lv 17,10)? Prečo teda aj dnes trestať homosexuálov alebo odopierať im registrované partnerstvá?
Tento výklad však nerozlišuje medzi liturgickými a morálnymi biblickými nariadeniami. Kým liturgia sa v priebehu dejín (vidíme to aj v cirkevných dejinách) menila, morálka zostáva tá istá. Kým zabíjanie zvierat a ich obetovanie Bohu je prekonané a nahradené novozákonnou Kristovou obeťou, morálne nariadenia ako zákaz vraždy, krádeže či mimomanželského sexu sú trvalé a platné v celej Biblii.
Obetný baránok (James Tissot)
Nový zákon a homosexualita
Pozrime sa však ešte na to, čo nám k našej téme môže povedať Nový zákon. Čo na to Ježiš a Pavol?
Ježiš Kristus
Ústredná postava kresťanstva - Ježiš Kristus v evanjeliách o homosexuáloch a vôbec o homosexualite mlčí. Aspoň zdanlivo. Toto zdanlivé Ježišovo mlčanie si niektorí kresťanskí zástancovia LGBTI práv vysvetľovali ako potvrdenie rovnocennosti homosexuality s heterosexualitou. Ježiš sa však nevyjadruje k mnohým etickým otázkam napr. k legitímnosti otroctva - fenomén, ktorý bol celkom bežný v jeho dobe. Mlčanie teda nemusí vždy znamenať potvrdenie.
Ježiš sa o manželskej a rodinnej etike vyjadruje iba striedmo. No pasáž z Mt 19, 4-6 hovorí jasnou rečou. Na otázky farizejov či smie človek prepustiť svoju manželku z akejkoľvek príčiny odpovedá takto: „Nečítali ste, že Stvoriteľ ich od počiatku ako muža a ženu stvoril a povedal: Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele? A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje.“ Ježiš teda potvrdzuje to, čo bolo Bohom stanovené od počiatku - manželstvo je záležitosť muža a ženy. Nikde ani len nenaznačuje žeby tomu malo byť inak.
Apoštol Pavol
V otázke homosexuality je oveľa jednoznačnejší apoštol Pavol. V Liste Rimanom nachádzame vari najpriamočiarejšie odsúdenie homosexuálneho správania. „Hoci Boha poznali, neoslavovali ho ako Boha, ani mu nevzdávali vďaky; ale stratili sa vo svojich myšlienkach a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. Hovorili, že sú múdri, a stali sa hlupákmi. Muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému: muži s mužmi páchali nehanebnosť.
Liberálni exegéti sa však domnievajú, že apoštol Pavol nemal na mysli primárne homosexuálov, ale heterosexuálov, ktorí obrátili kabát a chceli si spestriť svoj sexuálny apetít. Podobný argument je vytiahnutý aj v prípade Pavlovho varovania vo svojom Prvom liste Korinťanom: „Či neviete, že nespravodliví nedostanú do dedičstva Božie kráľovstvo? Nemýľte sa!
Niektorí teológovia sa domnievajú, že Pavol tu pod „súložnikmi mužov“ nemal na mysli homosexuálov, ale narážal na pomerne rozšírený dobový jav nazývaný pederastia - sexuálnej (a nielen sexuálnej) náklonnosti dospelých mužov k nedospelým chlapcom.
Interpretácia a moderný kontext
Tieto úvahy však privádzajú k otázke - ak Biblia jasne a konzistentne odsudzuje homosexuálne konanie, prečo by sme sa mali domnievať, že by nám nepovedala nič napríklad k partnerstvám dvoch osôb rovnakého pohlavia? Biblia sama o sebe ani náznakom nehovorí, že takéto partnerstvo je z pohľadu kresťanskej teológie a etiky rovnocenné s manželstvom jedného muža a jednej ženy. Nie je teda vari legitimizovanie homosexuálnych vzťahov zo strany niektorých kresťanov odvrátením sa od biblického učenia?
Rozhodujúcou otázkou však môže byť to ako budeme príslušne texty vykladať: či v duchu katolíckej tradície, ktorá konzistentne učí, že homosexuálne vzťahy nemožno schvaľovať alebo v duchu sola scriptura (iba Písmo), ktorá viac-menej stojí na výkladových schopnostiach (alebo ne-schopnostiach) konkrétneho jednotlivca.
Podľa učenia Nového zákona je praktizovanie homosexuality hriechom. Časť liberálnejších teológov najmä v protestantskom prostredí však už odmieta praktizovanie homosexuality nazývať hriechom. Vyzývajú ku akceptácii inakosti, rôznorodosti a pod. Často sa citujú texty o láske k blížnemu. Pokúsim sa však ukázať, že konzervatívny kresťanský postoj ku praktizovaniu homosexuality nie je vôbec v rozpore s príkazom kresťanskej lásky k blížnemu.
Podľa Písma je praktizovanie akéhokoľvek hriechu pre človeka škodlivé. Preto nás tak často Písmo vyzýva ku pokániu, t.j. ku odvráteniu sa od hriechu. „I riekol Ježiš Židom, ktorí uverili: Ak vy zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci. A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí. Odpovedali Mu: Potomstvo Abrahámovo sme a nikdy sme neslúžili nikomu; akože teda hovoríš: Budete vyslobodení? Odpovedal im Ježiš: Veru, veru, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrokom hriechu. Otrok však nezostáva v dome naveky; syn zostáva naveky. Keď vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní.“ ( ev.
Súčasný pohľad cirkvi
Dôležité je, že František prelomil bariéru a odhodlal sa ukázať, že stredom vesmíru je človek, bez ohľadu na sexuálnu orientáciu. Gejovia a lesby sa dočkali od pápeža explicitného prijatia ako ľudia, takí, akí sú. Obrad požehnania spolužitia je ľudským prijatím ich životnej situácie aj rozhodnutia. Homosexualita nie je hriech. Hriech je sexualita, ktorá je nástrojom ponižovania a násilia.
Dikastérium pre náuku viery vydalo 18. decembra deklaráciu Fiducia supplicans, ktorá umožňuje požehnanie „neregulárnych“ párov, teda aj párov rovnakého pohlavia. Ide o gesto pastoračnej blízkosti, ktoré však nesmie obsahovať prvky ani vzdialene podobné manželskému obradu. Učenie cirkvi o manželstve sa nijako nemení . No manželstvo má byť pre všetkých ľudí a nielen pre ľudí s heterosexuálnou orientáciou. Ak sa majú gejovia a lesby, ktorí sú veriaci, plne zapojiť do života cirkvi, mali by takúto možnosť mať. V niektorých krajinách s protestantskou a anglikánskou tradíciou majú tieto páry možnosť uzavrieť manželstvo aj pred duchovným svojej cirkvi.
Na svete dnes nájdeme osem krajín, ktoré trestajú smrťou homosexuálne správanie. Ide o Afganistan, Brunej, Irán, Mauritánia, Nigéria, Saudská Arábia, Somálsko a Spojené arabské emiráty.
Postoj kresťanských cirkví k homosexualite je protichodný. Tie na západe sú voči homosexualite pomerne otvorené - švédska aj nórska luteránska cirkev dokonca uznáva manželstvo dvoch osôb rovnakého pohlavia. Naproti tomu africké cirkvi považujú homosexualitu za nezlučiteľnú s Božou vôľou.
Záver
Diskutovanie o tom čo hovorí Biblia o homosexualite je komplexná téma s rôznymi pohľadmi a interpretáciami. Či už sa prikláňate k tradičnému alebo liberálnemu pohľadu, dôležité je pristupovať k tejto téme s rešpektom a láskou k blížnemu.