Otázka existencie Boha je jednou z najdlhšie diskutovaných tém vo filozofii a teológii. Mnoho ľudí verí v Boha, no niektorí sa zamýšľajú nad tým, ako Boh vyzerá a kde žije. V tomto článku sa pozrieme na rôzne argumenty, ktoré boli predložené proti existencii Boha.
Kozmologické argumenty a ich kritika
Bežné kozmologické argumenty sa zaoberajú filozofovaním o nepohyblivom prvom hýbateľovi, nezapríčinenej príčine a vzniku prvých fyzických vecí z ničoho. Kalamský kozmologický argument, ktorý prvýkrát vyslovil alexandrijský teológ Johannes Philopon, špecifikuje potrebu osobného Boha. Tento argument rozpracovali aj arabskí myslitelia al-Kindi a al-Ghazali.
Kalamský argument je typický tým, že neuzatvára len s akousi prvou príčinou alebo prvým princípom, ale priamo s osobnou príčinou na začiatku času a túto príčinu nielen nazývame Bohom, ale ním aj skutočne je. Kalamský argument nepresvedčil napríklad stredovekého filozofa al-Ghazaliho, ani moderného básnika a pakistanského politika Muhammada Iqbala (1877 - 1938), ani veľkého Kanta; z moderných filozofov J. L. Mackieho (1917 - 1981), Grahama Oppyho (* 1960) a Quentina Smitha (* 1952), ani fyzikov Paula Daviesa a Victora Stengera.
Stenger upozorňuje, že kvantová mechanika vyvracia prvú premisu kalamského argumentu, že nič nemôže vzniknúť z ničoho, bez príčiny. Muhammad Iqbal nazýva koncepciu prvej nezapríčinenej príčiny ilegitímnou a absurdnou.
Argument zo stupňov dokonalosti
Ľuboš Rojka zhromaždil do svojej knihy všetko haraburdie storočí špekulatívnej teológie vrátane argumentu zo stupňov dokonalosti, ktorý vraj vysvetľuje špeciálne a „najjasnejším spôsobom prechod od existujúcna k existencii (aktu jestvovania) a od existencie k Jestvujúcnu“.
Osobný Boh a posmrtný život
Keď sa nedávno pýtali Hawkinga, či verí na posmrtný život, odpovedal, že neverí na osobného Boha. To, čo sme voľakedy volali Bohom, voláme dnes náhodou či nutnosťou. Hawking, od roku 1986 doživotný člen Pápežskej akadémie vied, je vedec a dal tomu meno gravitácia.
Tomáš Akvinský a dôkazy existencie Boha
Tomáš Akvinský bol dominikánsky mních, ktorý sa zobrazuje v bielo-čiernom habite, s tonzúrou a žiariacim slnkom na hrudi ako emblémom svojho postavenia ako učiteľ cirkvi. Hlavným zámerom posvätnej náuky je zaoberať sa poznaním Boha a nielen vzhľadom na to, čím je osebe, ale aj vzhľadom na to, že je princípom vecí a ich cieľom a zvlášť rozumového stvorenia. Úvaha o Bohu má tri časti:
- Zdá sa, že existencia Boha je známa zo seba (per se nota).
- To, že Boh je, sa nedá dokázať.
- Boh nie je.
Argumenty proti existencii Boha podľa Tomáša Akvinského
- Ak by bol jeden z protikladov nekonečný, ten druhý by úplne zanikol. Ak by teda Boh bol, nemohli by sme pozorovať nijaké zlo. Avšak zlo vo svete pozorujeme.
- To, čo možno získať pomocou malého počtu princípov, nedeje sa pomocou mnohých. No zdá sa, že všetky veci, ktoré sa vo svete ukazujú, možno získať na základe iných princípov, pripúšťajúc, že Boh nie je, pretože veci, ktoré sú prirodzené, sa vzťahujú na princíp, ktorým je prirodzenosť. Veci, ktoré sa dejú slobodne, sa vzťahujú na princíp, ktorým je ľudský rozum alebo vôľa.
Päť ciest Tomáša Akvinského k dôkazu existencie Boha
- Pohyb: Všetko, čo sa hýbe, je pohybované iným. Nie je možné ísť do nekonečna, preto musí existovať prvý hýbateľ.
- Účinná príčina: Pozorujeme poriadok účinných príčin. Nie je možné, aby niečo bolo príčinou seba samého, a nie je možné postupovať do nekonečna. Teda musí existovať prvá účinná príčina.
- Možnosť a nevyhnutnosť: Nachádzame veci, ktoré môžu byť i nebyť. Nie všetky veci môžu byť iba možné, musí existovať niečo nevyhnutné.
- Stupne dokonalosti: Pozorujeme stupne dobra, pravdy a vznešenosti. Musí existovať niečo najpravdivejšie, najlepšie a najvznešenejšie, čo je príčinou všetkých vecí.
- Riadenie vecí: Veci, ktorým chýba poznanie, sa správajú na základe cieľa. Musí existovať niekto poznávajúci a chápajúci, ktorý ich riadi.
Dôkaz o neexistencii všemohúceho Boha
Ak by existoval všemohúci Boh, mohol by stvoriť taký ťažký kameň, ktorý by neudvihol? Ak stvorí taký ťažký kameň, ktorý nedokáže udvihnúť, nie je všemohúci. Ak každý kameň, ktorý stvorí, dokáže udvihnúť, potom nie je všemohúci, lebo nevie ešte väčší kameň stvoriť... Z toho vyplýva, že všemohúci pánboško neexistuje. Ide o logické paradoxi.
Veda a viera
Tak ako je veľa fyzikálnych faktov, ktoré svedčia o existencii boha (kvantová mechanika, kozmológia, teória relativity) sú ľudia, ktorí ich neakceptujú. To však nie je dôkazom jeho neexistencie. Preto mnohí fyzici hovoria, že poznanie tak potvrdzuje jeho existenciu (skôr nevyhnutnosť) ako aj neexistenciu.
Albert Einstein povedal: „Neviem si predstaviť skutočného vedca bez hlbokej viery. Túto situáciu možno vyjadriť obrazom, že veda bez náboženstva je chorá a náboženstvo bez vedy je slepé.“ Na druhej strane, Einstein povedal: „Slovo Boh pre mňa nie je nič viac ako vyjadrenie a produkt ľudskej slabosti, Biblia je zbierka vznešených, ale stále primitívnych legiend, ktoré sú aj tak dosť detinské.“
Umelá inteligencia ako dôkaz existencie Boha?
Dnes sa stáva možné vedecky dokázať existenciu Boha. Kľúčom k tomuto objavu je umelá inteligencia. Umelá inteligencia založená na všeobecnej inteligencii podobnej ľuďom bude realitou v prichádzajúcich desaťročiach. Koncept Boha je založený na viacerých vlastnostiach, z toho najdôležitejšie sú nekonečná moc, nekonečná dobrota, rozhodovanie o dobre a o zle, perfektná vedomosť o všetkom a determinizované rozhodovanie na rozdiel od slobodnej vôle človeka.
Boha môžeme dokázať dvoma cestami: empirickým dôkazom alebo racionálnym dôkazom. Ak vieme dokázať, že žijeme v simulácii, vieme dokázať, že Boh už aspoň pre našu simuláciu existuje. Keď vytvoríme umelú inteligenciu a vytvoríme simuláciu, dokážeme, že vieme vytvoriť Boha a že Boh bude existovať, aj keď ešte neexistuje.
Argument zo zla
Skeptik môže argumentovať: „Ak Boh existuje a je všemohúci, dobrý, chce zachrániť ľudstvo a mať s nami osobný vzťah, tak buď by sa mi zjavil, alebo by mi dal dostatočné dôkazy na svoju existenciu tak, aby som nemohol pochybovať a mať s ním osobný vzťah.“
Skôr ako existencia zla - bez ohľadu na jeho pôvod alebo podstatu - nesúhlas s existenciou Boha potvrdzuje kľúčový predpoklad morálneho argumentu o existencii Boha, pretože tvrdí, že zlo je objektívnou morálnou hodnotou. Ak existujú objektívne morálne hodnoty, potom z toho vyplýva, že Boh existuje, keďže nejestvuje žiaden nevyhnutný ontologický (= bytostný) základ, ktorý slúži ako základ v realite pre objektívne morálne hodnoty iné ako Boh.
Záver
Otázka existencie Boha zostáva otvorenou a komplexnou témou. Rôzne argumenty a protiargumenty boli predložené z filozofického, teologického a vedeckého hľadiska. Každý jedinec si musí nájsť vlastnú odpoveď na túto otázku na základe svojho presvedčenia a skúseností.
tags: #ako #niekoho #presvedcit #ze #boh #neexistuje