Ako prebieha omša: Od Popolcovej stredy po Veľký piatok

V tomto článku sa podrobne pozrieme na priebeh omše počas významných období v cirkevnom roku, ako sú Popolcová streda, pôstne obdobie a Veľký piatok. Vysvetlíme si symboliku a význam jednotlivých obradov, aby sme lepšie pochopili ich hlbší zmysel.

Popolcová streda

Počas Popolcovej stredy sa udeľuje pomazanie popolom na znak pokánia. Popolcová streda je dňom pokánia v celej Cirkvi, ktorý obnáša prísny pôst a zdržovanie sa mäsitého pokrmu. Zdržovanie sa mäsitého pokrmu sa nemôže nahradiť iným skutkom pokánia. Pôst znamená iba raz do dňa sa dosýta najesť, pričom možno prijať trochu pokrmu ešte dvakrát v priebehu dňa. Cieľom pôstu je rozvíjať čistú, svätú a duchovnú činnosť.

Čo symbolizuje robenie krížika popolom na čelo? Má nám pripomínať pominuteľnosť nášho života, aby sme si uvedomili, že náš pozemský život je len dočasný, lebo všetci sme pútnikmi do nebeskej vlasti (Flp 3,20). Keď naši prví rodičia Adam a Eva spáchali hriech, Boh povedal Adamovi: „V pote svojej tváre budeš jesť svoj chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, z ktorej si bol vzatý, lebo prach si a na prach sa obrátiš!“ (Gn 3,19)

V prvý deň pôstneho obdobia Cirkev v liturgii nabáda veriacich, aby sa zriekli hriechu a konali skutky pokánia a zadosťučinenia. V prvom čítaní prorok Joel vyzýva jednotlivcov aj celé spoločenstvo, aby sa obrátili: „…nech sa trasú všetci obyvatelia zeme, lebo prichádza Pánov deň, áno, blízko je.“ Milosrdný Pán nám ponúka toto posvätné pôstne obdobie, aby sme sa obrátili k Pánovi „roztrhnutím srdca, nie odevu.“ V druhom čítaní nás svätý Pavol žiada, „aby sme sa zmierili s Bohom“. „Hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy!“ (2 Kor 6,2)

Pred niekoľkými rokmi sa pápež Benedikt XVI. takto prihovoril veriacim pri slávení Popolcovej stredy: „Štyridsaťdňové obdobie prípravy na Veľkú noc je priaznivý a milostivý čas, ako nám symbolizuje aj prostý obrad udeľovania krížika popolom na čelo a v liturgii je vyjadrený dvomi výrokmi: „Kajajte sa a verte evanjeliu“ a „Pamätaj, človeče, že si prach a na prach sa obrátiš“. Pokánie a obrátenie znamená zmeniť smerovanie našej životnej cesty. Obrátenie znamená plávať proti prúdu. Tento prúd predstavuje povrchný životný štýl, ktorý je premenlivý a klamlivý a často nás robí otrokmi zlého alebo väzňami morálnej priemernosti. Ale keď sa obrátime, smerujeme k vysokej úrovni kresťanského života a odovzdávame sa živému a zosobnenému Evanjeliu, ktorým je sám Ježiš Kristus. Evanjelium nás vyzýva, aby sme zanechali svoj sebecký život zameraný len na seba a obrátili sa k núdznym a biednym. Všetko, z čoho máme v živote úžitok, je Božím darom. Svätý Pavol sa pýta: „Čo máš, čo si nedostal?“ (1 Kor 4,7)

Ústami proroka Izaiáša Boh prehovoril: „Či nie to je pôst, ktorý sa mi ľúbi, keď rozviažete zväzky zločinné a roztvoríte zvierajúce putá, prepustíte zlomených na slobodu a rozlámete každé jarmo? Či nie, keď lámeš chudobným svoj chlieb, potulných bedárov zavedieš do domu, ak vidíš nahého, zaodeješ ho a pred svojím telom sa neskrývaš? Vtedy ako zora vypukne ti svetlo a uzdravenie ti náhle vyklíči: bude ťa predchádzať tvoja spravodlivosť a Pánova sláva uzavrie tvoje rady.

Pôstne obdobie je výnimočný čas milosti, príležitosť na obrátenie a duchovný rast. Je logické, že začíname pôstne obdobie slávením Popolcovej stredy. Prostredníctvom obradu, keď nám kňaz robí na čelo krížik popolom, uznávame, že sme hriešnici a potrebujeme pokánie a duchovnú obnovu. Tak ako Jonáš odmietol Božie volanie a išiel vlastnou cestou, aj my sa často búrime proti Božiemu plánu. Boh vo svojej láske nám však dáva príležitosti, aby sme si uvedomili svoje chyby.

Blahoslavený pápež Ján Pavol II. vo svojom príhovore k pôstnemu obdobiu v roku 1979 povedal: Pokánie neznamená len námahu, bremeno, ale aj radosť. Niekedy je to hlboká radosť ľudského ducha, potešenie, ktoré nikde inde nenájdeme. Zdá sa však, že dnešný človek už do istej miery stratil cit pre túto radosť. Stratil sa aj hlboký zmysel tej duchovnej námahy, ktorá nám umožňuje znovu objaviť samého seba v plnosti pravdy nášho vnútra. Naša civilizácia, najmä západný svet, ktorý je úzko spätý s rozvojom vedy a techniky, si uvedomuje potrebu rozumovej a fyzickej námahy. Vytratil sa však zmysel pre duchovnú námahu, ktorej plody pociťujeme vo svojom vnútri. Celé pôstne obdobie ako príprava na Veľkú noc je systematickou výzvou k tejto radosti, ktorá pramení z námahy vynaloženej na to, aby sme znovu našli samého seba. Boh tiež hovorí o „radostnom pôste“ k prorokovi Zachariášovi. Pôstne dni niekoľkých mesiacov „budú pre Júdov dom plesaním, radosťou a veselou slávnosťou.

Každá doba má svoje ohavnosti. Používanie antikoncepcie, zvýšená miera potratov, legalizácia homosexuality a manželstva s rovnakým pohlavím, neviazaný sex (spolužitie bez uzatvorenia manželstva), rozvody, strata viery a satanizmus, ako aj všetky škandály vo vnútri Cirkvi - to sú ohavnosti modernej doby. Keď vstupujeme do tohto slávnostného pôstneho obdobia, uvedomme si potrebu „vzdychať a jajkať“ nad týmito ohavnosťami. Využime túto príležitosť, ktorú nám Boh dáva, a prosme Pána, aby sa zmiloval nad nami aj nad celým ľudstvom. Prosme Ducha Svätého, aby sme otvorili svoj sluch aj srdcia pre Božie slovo, a tak ako Ninivčania aby sme sa úprimne kajali za naše zlé skutky a rozhodli sa obrátiť a nasledovať Božie cesty.

Obrad udelenia popola na Popolcovú stredu.

Svadba v kostole

Svadba v kostole je jeden z druhov svadby, ktorý pre niektorých snúbencov predstavuje splnený sen. Nezabúdajte však na to, že cirkevný obrad nie je len krásnou rozprávkou, ale má taktiež svoje náležitosti a podmienky. Najdôležitejšou podmienkou cirkevného sobáša je, že aspoň jeden zo snúbencov musí byť pokrsteným kresťanom. V prípade, že je pokrstený len jeden z vás, musíte požiadať biskupstvo o takzvaný dišpenz, teda povolenie na uzavretie manželstva s kresťanom. Ak si neviete dať rady, obráťte sa na svojho oddávajúceho kňaza, ktorý vám určite rád pomôže.

Pretože cirkev neuznáva rozvody, musí to byť váš prvý zväzok. Druhýkrát môže do cirkevného manželstva vstúpiť len vdovec alebo vdova. Výnimku tvoria tiež ľudia, ktorých manželstvo je podľa cirkevného práva neplatné. Ďalším predpokladom pre tento zväzok je vaša osobná viera a rozhodnutie, že v nej budete vychovávať aj svoje deti. Poslednou podmienkou je potom absolvovanie prípravy na manželstvo. S tou je vhodné začať dostatočne včas pred uzatvorením manželstva, najlepšie rok. Za náuku je zodpovedný kňaz, ktorý vás bude oddávať. Počas niekoľkých stretnutí, s vami postupne preberie rôzne vieroučné aj manželské témy.

Čo sa týka viery vašich svedkov, nemusíte si s ňou robiť starosti. Svedok sa pri cirkevnej svadbe k ničomu nezaväzuje, vyššie spomínané podmienky sa preto naňho nevzťahujú. Bohato mu teda postačí občiansky preukaz a schopnosť vypočuť a potvrdiť dopredu určené slová.

Svadba v kostole pre neveriacich?

Ak ste obaja neveriaci a nepokrstení, v katolíckom kostole, bohužiaľ, manželstvo uzavrieť nemôžete. V prípade, že sa nechcete brať na úrade alebo v inom civilnom prostredí, existuje pre vás v podstate len jeden variant, a to „odsvätený“ kostol alebo kaplnka. V tej vás neoddá kňaz, ale iná osoba kompetentná na civilné sobáše, najčastejšie starosta alebo jeho zástupca.

Či sa vám to páči alebo nie, prípravy na svadbu v kostole nezahŕňajú len výber svadobných šiat a kvetov, ale tiež aj veľa papierovania. Aby sme vám to čo najviac uľahčili, pripravili sme pre vás zoznam dokumentov, bez ktorých sa počas cirkevného obradu nezaobídete.

Doklady pre farský úrad:

• žiadosť o uzavretie manželstva (predpísané tlačivo, ktoré potvrdíte na matrike)
• potvrdenie o absolvovaní cirkevných sviatostí - krst, prvé sväté prijímanie a birmovka alebo iné sviatosti, ktoré si vyžaduje daná cirkev (v prípade, že ste uvedené sviatosti absolvovali v kostole, v ktorom plánujete uzavrieť manželstvo, táto povinnosť automaticky odpadá)
• údaje o svedkoch: meno, priezvisko, adresa a rodné číslo (u cudzincov sa namiesto rodného čísla uvádza dátum a miesto narodenia)

Doklady pre matričný úrad:

• vyplnená žiadosť o uzavretie manželstva
• občianske preukazy
• rodné listy
• fotokópia úmrtného listu manžela/manželky (ak ide o vdovca/vdovu)
• sobášny list zaniknutého manželstva (v prípade, že je jeden zo snúbencov rozvedený alebo bolo jeho manželstvo vyhlásené za neplatné)

Aspoň sedem dní pred sobášom ste ako snúbenci povinní predložiť na matrike vypísanú žiadosť o uzavretie manželstva spolu so všetkými dokladmi a dokumentmi spomínanými vyššie. Po overení správnosti všetkých údajov vašu žiadosť úradne potvrdia a vy ju takto potvrdenú následne zanesiete na príslušný farský úrad.

Po svadobnom obrade sa vyhotoví zápisnica o uzavretí manželstva, ktorú je povinný orgán cirkvi, pred ktorým sa manželstvo uzavrelo (najčastejšie oddávajúci farár) doručiť na príslušnú matriku do troch pracovných dní. Asi týždeň po svadbe je možné vyzdvihnúť si na matrike sobášny list. S ním sa potom dostavíte na akékoľvek oddelenie dokladov Policajného zboru a požiadate o vydanie nového občianskeho preukazu. Okrem vybavenia občianky vás, samozrejme, neminú ani ďalšie posvadobné povinnosti.

Termín svadby si dohodnete s oddávajúcim kňazom, a to najneskôr tri mesiace pred plánovaným obradom. Čo sa týka miesta, cirkevný sobáš sa zvyčajne oslavuje v domovskej farnosti jedného zo snúbencov. Ak plánujete svadbu v inom kostole, budete potrebovať takzvané prepustenie z farnosti. Ide o povolenie farára z vášho miesta bydliska na to, že môže svadba prebehnúť inde. Pokiaľ máte svojho obľúbeného kňaza a želáte si, aby vás oddal on, budete navyše potrebovať súhlas duchovného, ktorý ma poverenie na službu vo vami vybranom kostole.

Priebeh svadby v kostole trvá aj s omšou približne 90 minút. Je možná aj skrátená verzia bez omše, ktorá sa praktikuje hlavne v prípade, keď je jeden zo snúbencov nepokrstený, inej viery alebo nepraktikujúci. Svätá omša je považovaná za spoločné a vznešené slávenie, preto by nebolo vhodné, aby bola pre niektorého zo snúbencov len „nevyhnutnou súčasťou“ obradu.

A ako samotná svadba prebieha? Pred vchodom do kostola vás privíta váš oddávajúci kňaz. Potom spoločne vstupujete dovnútra; tiež je možný variant, keď ženích už pred oltárom čaká na nevestu, ktorá vchádza ako posledná. Nevesta stojí pri oltári vľavo, ženích vpravo. Ak obrad prebieha priamo počas svätej omše, je jeho začiatok rovnaký ako pri jej klasickom slávení. Počas úkonu kajúcnosti sa snúbenci v duchu spovedajú zo svojich hriechov a prosia Boha o odpustenie. Následne oni samotní alebo iné osoby, ktoré sa zhostia tejto úlohy, čítajú zo Svätého písma. Potom kňaz prečíta evanjelium, prihovorí sa všetkým pomocou kázne a po tom všetkom konečne pristúpi k udeleniu sviatosti manželstva. Svadobčania povstanú a budúci manželia musia kňazovi odpovedať na tri otázky týkajúce sa sľubu vernosti. Tak si vzájomne položia ruky na seba a kňaz im ich omotá štólou. Ako ďalšie v poradí nasleduje zloženie manželského sľubu.

Manželský sľub:

„Ja, (doplňte svoje meno), beriem si teba (uveďte meno partnera/partnerky), za manžela/manželku a sľubujem pred všemohúcim Bohom, že ti budem verným/vernou manželom/manželkou a že ťa nikdy neopustím ani v šťastí ani v nešťastí, ani v zdraví ani v chorobe a že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života.“

Nasleduje výmena svadobných obrúčiek a ďalšie príhovory snúbencov, ktoré kňaz zakončí slovami „Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje“. Potom cirkevný obrad pokračuje modlitbami kňaza a je zakončený požehnaním novomanželov aj všetkých prítomných. Nevesta so ženíchom podpíšu zápisnicu o uzatvorení manželstva a sú oficiálne svoji.

Výhodou svadby v kostole je bezpodmienečne samotné miesto. Asi len ťažko nájdete krajšie priestory, ktorým hudba organu dodá nezameniteľnú atmosféru. Pre veriace osoby je navyše uzavretie manželstva v kostole silným duchovným zážitkom, ktorý symbolizuje vstup do novej životnej etapy. Tiež k vám bude mať kňaz osobnejší prístup, keďže sa vzájomne spoznáte už počas predsvadobnej náuky. Pokiaľ sa beriete v klasickom kostole, ďalšou výhodou je bezpochyby pevne nestanovená cena. O výške príspevku môžete rozhodnúť viac-menej sami.

Na svadbu v kostole je samozrejmosťou zvoliť vhodné oblečenie. Pre ženícha je ideálny klasický oblek vrátane saka, nevesta by si mala obliecť svadobné šaty umiernenej farby, dĺžky aj strihu, najlepšie so zakrytými ramenami.

Svadobný obrad v kostole.

Veľký piatok

Veľký piatok je dňom hlbokého dojatia z Ježišovej lásky. Ide o jeden z najdôležitejších dní kresťanskej viery, kedy si veriaci pripomínajú umučenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. Cirkev v tento deň nevysluhuje sviatosti, okrem spovedania a pomazania chorých. Oltár je odhalený a Cirkev neslávi obetu omše až do slávnostnej vigílie, čiže nočného bdenia s očakávaním vzkriesenia. V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň, ako takmer jediný deň roka, neslúži svätá omša a oltáre sú bez chrámového rúcha. Namiesto eucharistickej obety sa koná liturgia umučenia Pána.

Obrady začínajú v tichosti. Popoludní okolo tretej hodiny, ak z pastoračných dôvodov netreba zvoliť neskoršiu hodinu, sa slávi liturgia umučenia Pána. Samotná liturgia veľkonočnej vigílie sa začína zapaľovaním veľkonočného ohňa a svätením veľkonočnej sviece - paškálu. Tá je stredobodom veľkonočnej slávnosti.

Úvodné obrady

Kňaz a diakon, ak je prítomný, sa oblečú ako na omšu do rúcha červenej farby. V tichosti prídu k oltáru, poklonia sa, ľahnú si dolu tvárou, alebo ak je to vhodnejšie, kľaknú si a zotrvajú chvíľu v tichej modlitbe. Potom kňaz a posluhujúci odídu k sedadlám.

Liturgia slova

Prvou časťou je liturgia slova, kde máme opäť prednášané pašie a homíliu. Po nich zaznievajú modlitby veriacich. Pašie nahrádzajú evanjelium a sú opisom utrpenia Ježiša. Potom sa číta prvé čítanie z Knihy proroka Izaiáša (52,13 - 53,12) s príslušným žalmom. Pašie sa čítajú bez sviečok a bez incenzácie, bez pozdravu a bez poznačenia knihy znakom kríža. Číta ich diakon; ak ho niet, kňaz. Čítať ich môžu aj lektori laici; v takomto prípade, ak je možné, treba vyhradiť kňazovi časti, v ktorých hovorí Kristus.

Po pašiách kňaz prednesie krátku homíliu. Poslednou časťou liturgie slova je modlitba veriacich. Diakon, alebo ak ho niet, posluhujúci laik, stojí pri ambóne a prednáša výzvu, ktorou oznámi úmysel. Potom všetci zotrvajú chvíľu v tichej modlitbe.

Poklona svätému krížu

Po modlitbách veriacich nasleduje slávnostná poklona svätému krížu. Kňaz, stojac pred oltárom otočený tvárou k ľudu, vezme kríž, poodhalí jeho vrchnú časť, vyzdvihne ho a začne spievať Hľa, drevo kríža. V speve mu pomáha diakon, prípadne spevácky zbor. Všetci odpovedajú Poďte, pokloňme sa. Keď ospievajú, všetci si kľaknú a chvíľu zotrvajú v tichej adorácii. Potom kňaz odhalí pravé rameno kríža, znova pozdvihne kríž a spieva Hľa, drevo kríža. Napokon odhalí celý kríž, pozdvihne ho a tretí raz spieva Hľa, drevo kríža.

Na poklonu sa vystaví iba jeden kríž. Keď sa pre veľké množstvo veriacich nemôžu všetci jednotlivo pokloniť krížu, postupuje sa takto: Keď sa už istá časť kléru a veriacich poklonila krížu, kňaz ho vezme, stane si do stredu pred oltárom a niekoľkými slovami vyzve prítomných, aby sa spoločne poklonili krížu. Počas poklony svätému krížu sa spieva antifóna Pane, vzdávame úctu tvojmu krížu, impropériá, hymnus Útulný kríž alebo iný vhodný spev.

Sväté prijímanie

Oltár sa prikryje plachtou, rozprestrie sa naň korporál a pripraví sa misál. Medzitým diakon alebo (ak niet diakona) sám kňaz prijme náplecné vélum a prenesie na oltár Najsvätejšiu sviatosť najkratšou cestou z miesta, kde bola uschovaná, pričom všetci v tichosti stoja. Potom ide rozdávať prijímanie veriacim.

Potom kňaz vyzve: Modlime sa. Podľa okolností možno zachovať chvíľu posvätného ticha. Potom si vezme náplecné vélum bielej farby, zoberie ostenzórium (monštranciu) a nesie ho v procesii k Pánovmu hrobu. Sprevádzajú ho štyria akolyti so zapálenými sviecami.

Oltár sa po skončení slávenia obnaží. Eucharistická poklona pri Pánovom hrobe trvá až do začiatku slávenia liturgie Veľkonočnej vigílie vo Svätej noci.

Veľký piatok je jedným z dvoch dní prísneho pôstu. Je to deň pôstu a pokánia. Na Veľký piatok sa veriaci postia od mäsitých pokrmov. Do sýtosti sa môžu najesť len raz za deň.

Obrad poklony svätému krížu na Veľký piatok.

Očistec a pomoc dušiam v ňom

Svätá omša je jednou z najsilnejších zbraní, ako pomáhať dušiam v očistci. Je to preto, lebo síce naše dobré skutky sú veľmi záslužné, prínosné a cenné, avšak ak ich spojíme so svätou omšou je omnoho účinnejšie. Pre duše to má veľmi silný efekt. ,,Keď sa za mnohé sväté duši slúži svätá omša, počas tej doby netrpia.“ (sv. Ježiš sv. Faustíne povedal: ,,Na osobný súd si nesieš so sebou každú svätú omšu a tieto sväté omše budú tvojimi orodovníkmi. Horlivým počúvaním svätej omše poskytuješ, čo najviac pomoci dušiam trpiacim v očistcovom ohni. Jediná svätá omša, ktorej sa zúčastníš vo svojom živote ti viac osoží, než početné obetovanie inými za teba po tvojej smrti. Dušiam v očistci zvlášť pomáhajú gregoriánske sväté omše. To znamená 30 obslúžených svätých omší počas 30 dní za dušu zomrelého v očistci.

Sväté prijímanie je ďalším prostriedkom na pomoc dušiam v očistci. Je takmer nemožné, aby náš Pán vo svätom prijímaní odmietol naše prosby za trpiace duše. Sv. Gertrúde sa podarilo vyslobodiť mnoho duší v očistci a Ježiš jej raz povedal: ,,Je nepravdepodobné, žeby som mal odmietnuť tvoju modlitbu za duše v očistci v týchto dňoch, keď si ku mne zasvätená vo svätom prijímaní.“ Teda nemôžeme pochybovať, že časté prijímanie sv. prijímania je vynikajúcim prostriedkom, ktorým môžeme splatiť vlastné zadlženie a môžeme najefektívnejšie pomôcť trpiacim dušiam. Tiež si sami musíme uvedomiť veľký úžitok svätého prijímania. Sväté prijímanie je potrebné na to, aby sme zostali dobrými kresťanmi a aby sme zostali v spojení s Bohom.

V knihe Judita je napísané: ,,Vedzte, že Pán vypočuje naše modlitby, ak pred Jeho tvárou zotrváme v pôste a modlitbách.“ Duše kým žili nehľadeli na následky okamžitých uspokojení (som smädný - napijem sa, som hladný - najem sa). Nedokázali si niečo odriecť. Preto teraz musia odčiniť aj to najmenšie potešenie, ktoré vzniklo, najmä tie hriešne. Aby sme my pomohli trpiacim dušiam, musíme Bohu poskytnúť zadosťučinenie za hriechy, ktoré Ho urazili. Týmto požiadavkám musíme vyhovieť zodpovedajúcimi skutkami zmierenia. Pôstom svoje telo krotíme a trestáme, keď niečo odopierame. Má to vplyv aj na našu dušu. Pôst môžeme obetovať aj za seba, ale tiež za duše v očistci. Pôstom zmierňujeme hriechy, ktoré sme spáchali my alebo duše. Pôst je dobré obetovať v spojení s Kristovým pôstom, vtedy má väčšiu silu. Sám Ježiš sa postil na púšti 40 dní i Mojžiš zotrval v pôste 40 dní.

Ak si prajeme úľavu pre trpiace duše, musia byť uvoľnené putá neprávosti, ktoré zväzujú našu dušu. Naša duša nesmie byť v zajatí akéhokoľvek hriechu. Ak má byť náš pôst záslužný, musíme nabádať na slová sv. Augustína: ,,Načo nám bude užitočné, ak sa zdržíme vína, ale budeme opití hnevom. Ak sa zdržíme mäsa, ale ako divé zvieratá zničíme povesť a dobré meno našich susedov.“ Všetky skúšky, ktoré na nás doliehajú sa snažme znášať s trpezlivosťou a dôverou v Božie riadenie a obetujme ich na úľavu trpiacim dušiam v očistci. Týmto si aj my sami môžeme otvoriť brány neba. Pri pôste by sme nemali byť nahnevaní, lebo sme hladní, či smädní a kričať na všetkých naokolo.

Tabuľka: Porovnanie obradov a sviatostí

tags: #ako #postupuje #omsa