Herec Luděk Kopřiva († 80) z komédie Slunce, seno... bol ako farár Otík neodolateľný. Hral síce farára, ale v súkromí rozhodne ako farár nežil.
Luděk Kopřiva ako farár Otík. Zdroj: extra.cz
Herca Luďka Kopřivu († 80) "spálila" rola farára Otíka z Troškovej trilógie Slunce, seno ... Až do konca života mu nikto nepovedal inak! Dokonca si ho s farárom mýlili.
Zámena s farárom v reálnom živote
Pri nakrúcaní išiel v pauze do auta na mietnom námestí a tam ho odchytili ľudia, ktorí išli na krst. A jedna z babičiek hovorí: Pokrstili by ste nám Vojtíška? A Kopřiva odpovedal: Čo o to, ja vám ho pokrstím, ale bude vám to figu platné," zaspomínal na herca režisér Zdeněk Troška (60). Kopřiva farára nehral, on sa ním stal. A bol skutočne vierohodný.
Farár Otík ale Kopřivovi prinášal aj úžitok. V Plzni vošiel do protismeru, a keď ho videl policajt, bez pokuty ho pustil. "Sodoma Gomora, velebnosti, choďte," reagoval podľa Trošku strážnik.
Legendárne hlášky farára Otíka zľudoveli a nálepky Otíka sa herec nezbavil po celý život. „Pri nakrúcaní išiel cez prestávku do auta a odchytili ho ľudia, ktorí šli na krst. Jedna z babičiek hovorí: ‚Pokrstili by ste Vojtíška'? a Kopřiva odpovedal: ‚Ja vám ho pokrstím, ale bude vám to hovno platné.‘,“ smial sa pri spomienkach režisér Zdeněk Troška. Svoje si s ním vraj užili aj policajti. Keď ho raz v Plzni zastavili, pretože prešiel do protismeru, vyviazol bez pokuty. Policajt mu údajne povedal: „Sodoma Gomora, velebnosti...
Herecké začiatky a kariéra
Talent mal údajne po otcovi, ktorý síce z existenčných dôvodov prevádzkoval krčmu pri Vltave, kde sa zastavovali všetci pltníci, ale sotva sa za posledným hosťom zabuchli dvere, už sa ponáhľal k svojim milovaným ochotníkom. Syna, ktorý bol od detstva komediant, brával so sebou. Luděk Kopřiva ani v škole nepotlačil rolu komika a spolužiakov aj učiteľov neustále bavil svojimi vymyslenými scénkami. Po vojne si podal prihlášku na DAMU a aj tam ho zobrali na prvý pokus.
Luděk Kopřiva mal podľa mnohých obrovský talent, no v živote nemal šťastie na veľa hlavných úloh. Vždy mu priradili skôr vedľajšie úlohy smiešnych mužov a takou bola aj rola farára Otíka z trilógie Slunce, seno... Napriek tomu, že mal byť len vedľajšou postavou, hlášky legendárneho farára zľudoveli a nálepky Otíka sa herec nezbavil po celý život.
Osobný život Luďka Kopřivu
Herec mal milenky, žiarlil, utrácal za pôžitky. Jeho prvou manželkou bola rozhlasová redaktorka Olga. Napriek tomu, že by sa s ňou nikdy nerozviedol, podvádzal ju a nemali spolu deti. Jeho časté aférky boli verejným tajomstvom. Keď ochorela na rakovinu, tajil pred ňou túto diagnózu. Po jej smrti sa mu zrútil svet a dostala ho z toho až ďalšia svadba.
S prvou manželkou Olgou, ktorá bola redaktorkou v rozhlase, mali veľmi zvláštny vzťah. Napriek tomu, že mal filmový farár množstvo mileniek, manželka mu bola oddane verná, no on na ňu aj tak žiarlil. Kolujú dokonca historky, že si od kamarátov požičiaval auto, aby mohol manželku sledovať, či ju náhodou nepristihne s milencom. Napriek týmto paradoxom v ich vzťahu veľmi túžili po deťoch a počas letných prázdnin zvykli cestovať k moru. No ani zmena prostredia im nepomohla a vytúženého bábätka sa nikdy nedočkali. Keď v roku 1987 Olga zomrela na rakovinu, herec veľmi trpel.
Luděk Kopřiva mal kopec mileniek a neváhal míňať peniaze na rôzne pôžitky, v skutočnosti mal však len dve osudové lásky. Druhýkrát sa oženil až v seniorskom veku. Volala sa Eva a spájal ich podobný osud - aj jej manžel zomrel na rakovinu. „Keď som s Luďkom začala žiť, mal okrem mňa ešte jednu priateľku. Ona o mne vedela, ale ja o nej nie. Potom som od nej začala dostávať listy, v ktorých ma pred ním varovala... Keby som to mala vyjadriť stručne: Luděk bol skrátka na ženské,“ smiala sa jeho druhá osudová žena Eva. Pre ňu bol nakoniec Kopřiva ochotný robiť všetko, čo jej na očiach videl. Bral ju na drahé výlety, cestovali po celom svete. Ako 71-ročný si ju zobral za ženu a o dva roky pre nich začal stavať nový dom. Hoci mal už po sedemdesiatke, k svojej druhej žene vraj zahorel láskou ako mladý študent a omladol pri nej.
Morbidný žart pred smrťou
Niekoľko mesiacov pred svojou smrťou sa Luděk Kopřiva rozhodol uložiť do vlastného hrobu na Vyšehrade aj svoju urnu. Vtedy určite netušil, že jedným zo svojich posledných kúskov spôsobí traumu jednej pani učiteľke a jej triede.
"Luděk z ničoho nič prišiel s nápadom, že chce mať v tom hrobe už aj urnu. Áno, svoju vlastnú, prázdnu schránku na popol," zaspomínal na jeden z Kopřivových nápadov jeho nevlastný syn Jan Prokeš.
Prečo sa k tomuto kroku Kopřiva rozhodol, však nikomu nevysvetlil. A tak sa celá rodina vydala na vyšehradský Slavín a s urnou zamierili k náhrobku s Luďkovým menom. Práve tu stála skupina detí v školskom veku, ktorým pani učiteľka hrob ukazovala sa slovami: "A tu je pochovaný pán herec Kopřiva. Deti, toho ste mohli vidieť v mnohých filmoch. Napríklad ako pána farára vo Slunce, seno ..." Deti súhlasne prikyvovali, ale za okamih sa ich poznávacia prechádzka premenila na malý horor. Medzi hrobmi sa k nim totiž blížil práve farár Otík - a čo viac, s urnou v rukách. "Duch, duch!" jačali šokované deti a zdesene sa dali na ústup medzi hrobkami ostatných velikánov. V šoku bola aj pani učiteľka, ktorá s otvorenými ústami sledovala, ako sa k nej blíži postava podľa nej už dávno mŕtveho Luďka Kopřivu.
"Luďka to veľmi pobavilo. Smial sa, až sa za brucho chytal," opisuje celú udalosť Jan Prokeš. "Mal ohromný zmysel pre srandu a nepokazil žiadnu zábavu. Bohužiaľ len tá pani učiteľka a jej trieda boli v ten deň určite iného názoru," dodáva Jan Prokeš.
Záver života a odkaz
Ku koncu života bol vážne chorý. Herec trpel Parkinsonovou chorobou, ku ktorej sa neskôr pridal ťažký smrteľný zápal pľúc. Už za života si Kopřiva obstaral náhrobok s nevyplneným dátumom úmrtia na pražskom Vyšehrade. Kamenár tam potom doplnil rok 2004.
Ako služobník boží sa Kopřiva nezachoval ani na konci života. Aj keď si vlastný náhrobok zaistil už niekoľko rokov pred smrťou, pohreb odmietol. Nechcel vraj, aby si ho ľudia spájali s takou smutnou spomienkou. Luděk Kopřiva zomrel 5. augusta 2004.
Napokon však hercovi diagnostikovali Parkinsonovu chorobu, ktorá podľa jeho manželky vystupňovala aj jeho negatívne vlastnosti. Čo mu však zostalo, bol jeho zvláštny zmysel pre humor a len pár mesiacov pred smrťou sa mu podaril poriadne morbídny žart. „Luděk z ničoho nič prišiel s nápadom, že chce mať v tom hrobe už aj urnu. Áno, svoju vlastnú, prázdnu schránku na popol,“ spomínal na jeden z Kopřivových nápadov jeho nevlastný syn Jan Prokeš.
Kostol v Hošticiach, kde sa natáčal film Slunce, seno... Zdroj: Wikimedia Commons
Medzi hrobmi totiž kráčal samotný farár Otík, ktorý si v rukách niesol vlastnú urnu. „Duch, duch!“ kričali deti a Luděk Kopřiva sa nevedel prestať smiať. "Luďka to veľmi pobavilo. Smial sa, až sa za brucho chytal. Mal ohromný zmysel pre srandu a nepokazil žiadnu zábavu. Bohužiaľ, len tá pani učiteľka a jej trieda boli v ten deň určite iného názoru,“ odkázal nevlastný syn legendárneho farára Otíka, ktorý sa ako služobník boží nezachoval ani na konci života. Odmietol mať verejný pohreb, prial si len rozlúčku v úzkom rodinnom kruhu.