Pre viac než dve miliardy kresťanov i neveriacich predstavujú Vianoce sviatky pokoja a mieru spojené s rodinnou pohodou a vzájomným obdarúvaním. Spájajú sa s nimi známe tradície, ako zdobenie vianočného stromčeka, vianočné darčeky, či spievanie kolied. Ale čo vlastne stojí za týmto sviatkom, ktorý je považovaný za najkrajší čas v roku? Prečo máme zvyky, ako je zdobenie stromčeka v decembri, keď sme uprostred zimy, a čo všetko sa vlastne skrýva za históriou Vianoc?
Kresťanské Vianoce sú sviatkom oslavujúcim narodenie Ježiša Krista, ktoré predstavuje ústredný bod kresťanskej viery. Samotné slávenie Vianoc ako sviatku narodenia Ježiša Krista sa začalo formovať v 4. storočí nášho letopočtu. Prvé zaznamenané slávenie Vianoc v Ríme pochádza z roku 336. Práve tento moment - narodenie Božieho Syna v jednoduchosti a pokore - sa stal základom kresťanských Vianoc.
Ježišovo narodenie má pre kresťanov duchovný význam. Symbolizuje príchod spásy a nádeje pre hriešne ľudstvo. Tento sviatok každoročne 25. „od roku 336 cirkev formálne prevzala 25. december, ale obsahovo ho zmenila ako deň Kristovho narodenia,“ dodal Gažík. Zároveň zdôraznil, že v tradícii západnej cirkvi sa pevne ustálil 25. december; vo východnej cirkvi 6. január, keďže používa odlišný kalendár.
Ak máte niektoré medzery v histórii Vianoc, čítajte ďalej a dozviete sa nielen zaujímavé fakty, ale aj to, že Vianoce boli v niektorých obdobiach histórie úplne zrušené.
Biblický príbeh Vianoc
Ježiš sa narodil asi 140 kilometrov od Nazareta, v mestečku Betlehem. Jozef a Mária tam idú na príkaz panovníka, aby sa zapísali do vtedajšieho registra obyvateľstva. Cesta pešo im trvá niekoľko dní a Mária je v tom čase už vo vysokom štádiu tehotenstva. Mesto je plné pocestných, ubytovne praskajú vo švíkoch, Jozef a Mária nachádzajú len provizórne útočisko, pravdepodobne v prístrešku pre zvieratá.
Cisár nariadil sčítanie ľudu, a preto Jozef, potomok Dávidovho rodu, musel spolu so svojou tehotnou manželkou Máriou cestovať z Nazaretu do Betlehema, mesta ich predkov. Cesta bola dlhá a namáhavá. Narodenie Ježiša sprevádzali podľa Biblie zázračné znamenia. Pastieri sa ponáhľali k maštali, kde našli novonarodeného Ježiša, poklonili sa mu a šírili túto zvesť ďalej. Zároveň hviezda na oblohe priviedla mudrcov z Východu, často nazývaných traja králi.
Ježišova matka Mária je jednoduché mladé dievča. Môže mať okolo 16 rokov a ako jej rovesníčky, aj ona je pripravená na vydaj. Mária a jej snúbenec Jozef pochádzajú z Nazareta. Nečakaná návšteva anjela však radikálne mení ich život. Napriek tomu, že Mária s Jozefom ešte spolu sexuálne nežijú, Boh spôsobí, aby Mária otehotnela. Mária prijíma túto úlohu od Boha s pokorou a dôverou. Jozef sa stáva nevlastným otcom a ochrancom zvláštneho dieťaťa, ktoré na pokyn anjela pomenujú Ježiš. V Biblii často vidíme, že mená majú hlbší význam. Meno Ježiš napríklad znamená, „Boh zachraňuje“.
Pastieri navštívia Ježiša ako prví. Uprostred noci sa im zjavia anjeli a povedia im o tomto mimoriadnom dieťati. Byť pastierom nebolo veľmi vychytené zamestnanie, pastierov považovali za spodinu spoločnosti. I keď ich tradícia nazýva kráľmi, Biblia ich spomína ako „mudrcov z východu“. Možno sú to mágovia, učenci alebo naozaj králi. Pravdepodobne však ide o vzdelaných mužov, ktorí sa zaoberajú astronómiou. Dôvodom ich putovania je zvláštna hviezda. Chápu ju ako znamenie príchodu nového kráľa a chcú sa s ním stretnúť. Hviezda ich dovedie do Izraela.
O týchto mužoch vieme veľmi málo. V priebehu rokov dostali mená: Melichar, Gašpar a Baltazár. Tieto mená však v Biblii nenachádzame. Vlastne ani nevieme, či boli traja - mohlo ich byť pokojne aj dvanásť, ako to býva na Oriente zvykom. Hviezda hrá vo vianočnom príbehu dôležitú úlohu. Zvláštny úkaz na oblohe privedie mudrcov priamo k Ježišovi. Naozaj existovala takáto „hviezda“? Takmer všetci astronómovia sa dnes zhodujú: áno! Čo presne ľudia v tom čase videli na oblohe, zostáva nejasné. Mohla to byť konjunkcia dvoch planét alebo Halleyho kométa.
Vo vianočnom príbehu majú dôležité miesto aj anjeli: zjavia sa Márii, Jozefovi aj pastierom. Ježišovo narodenie je také dôležité, že od neho odvodzujeme celý náš letopočet. T. j. prvý rok od jeho narodenia označujeme ako 1. rok po Kristovi (resp. 1. rok nášho letopočtu). Zdá sa však, že pri výpočtoch nastal omyl a že to bolo o 4 - 6 rokov skôr, ako si mysleli naši predkovia. Nevieme, ktorý rok to presne bol, a asi to nebolo ani 25. decembra. December je aj v Izraeli príliš chladný na to, aby v tom čase pastieri nocovali vonku s ovcami. A ako vlastne poznáme tento príbeh, keď sa to stalo tak dávno? Pretože je zapísaný v Biblii. Biblia je pre kresťanov najdôležitejšou knihou na svete. V prvej časti, Starej zmluve, sa dočítame o počiatkoch ľudstva, o tom, že sme hriešni, aj o Záchrancovi, ktorého sľúbil ľuďom Boh. Tieto proroctvá sa naplnili práve príchodom Ježiša. Druhú časť Biblie, Novú zmluvu, napísali Ježišovi priatelia a nasledovníci.
Zdá sa, že v betleheme chýba jedna dôležitá vianočná postava: Santa! Dôvod je jednoduchý: nemá nič spoločné s pôvodným vianočným príbehom. Legendu o Santovi alebo Mikulášovi priniesli do USA holandskí osadníci. Tu sa zmiešala s nemeckou tradíciou rozdávania darčekov a neskôr sa stala svetoznámou najmä vďaka firme Coca-Cola.
Ako začali Vianoce?
História Vianoc je skutočne fascinujúca. Prvé Vianoce, ako ich poznáme dnes, sa oslavovali približne v 4. storočí, no to neznamená, že by tento termín bol spojený len s narodením Ježiša. December bol už dávno pred týmto obdobím plný rôznych pohanských sviatkov, ktoré mali svoju symboliku a zvyky. Napríklad v Nórsku slávili obdobie Yule, v Nemecku si uctievali boha Odina a Rímania sa venovali Saturnáliám, počas ktorých oslavovali boha poľnohospodárstva, Saturna. Okrem toho, 25. decembra sa konali aj oslavy Juvenálií, ktoré boli venované detskému bohu Mithrovi.
Keď sa šírilo kresťanstvo, Vianoce ako sviatok narodenia Ježiša neexistovali. V tejto dobe sa viac oslavovalo Ježišovo zmŕtvychvstanie počas Veľkej noci. A ak sa pozrieme do Biblie, nezistíme presný dátum jeho narodenia. Mnohí sa zhodujú, že Ježiš sa narodil 6. januára, čo je dátum, ktorý dodnes slávia pravoslávni kresťania. V čase okolo 25. decembra však prebiehali stále pohanské oslavy Juvenálií.
Kľúčovým momentom, ktorý zmenil dátum osláv narodenia Ježiša, bol až pápež Július I., ktorý v 4. storočí určil, že Vianoce budeme oslavovať 24. decembra. Jeho rozhodnutie však zostáva zahalené tajomstvom, pretože nie je úplne jasné, prečo sa rozhodol práve pre tento dátum. História naznačuje, že pápež sa snažil posilniť vplyv kresťanstva a zamedziť ďalšiemu šíreniu pohanských osláv, ktoré boli populárne v tomto období.
V priebehu storočí sa Vianoce rozšírili po celom svete, a do roku 432 už tento sviatok slávili v Egypte a postupne aj v ďalších častiach sveta. Vo stredoveku sa tak Vianoce stali bežnou súčasťou všetkých národov, čím pohanské oslavy ustúpili do pozadia. V tomto období sa už slávili ako sviatok narodenia Ježiša 24. decembra, kým 6. január sa stal dňom príchodu troch kráľov.
Vianoce boli aj zrušené
Nie všetci panovníci však boli nadšení z Vianoc a niektorí sa pokúsili ich úplne zrušiť. Najznámejším prípadom zrušenia Vianoc je obdobie vlády Olivera Cromwella v Anglicku v 17. storočí. Tento politik a vodca puritánov sa rozhodol, že Vianoce sú pohanským sviatkom a v Anglicku ich zakázal. Našťastie tento zákaz netrval príliš dlho. V roku 1660, keď sa na trón dostal Karol II., sa Vianoce opäť obnovili.
Zaujímavé je aj to, že Vianoce neboli nikdy zavedené v Severnej Amerike hneď po jej osídlení. V roku 1620, kedy pristáli prví osadníci na americkom kontinente, ešte Vianoce nepoznali a dočasne boli v Bostone zakázané, pretože Američania vtedy odmietali všetko britské. Až po Americkej revolúcii sa Vianoce stali oficiálnym štátnym sviatkom až 26. júna 1870.
História vianočných stromčekov pre deti | Prečo máme vianočné stromčeky?
Tradícia vianočného stromčeka
Vianoce bez krásne vyzdobeného vianočného stromčeka si nevieme ani predstaviť a tento tradičný symbol Vianoc nám v našich domovoch dokáže vyčarovať neuveriteľne príjemnú atmosféru. Zdobenie vianočného stromčeka je jednou z najobľúbenejších tradícií, ktorá roky spája rodiny. Tento zvyk, ktorý do našich domovov prináša okrem stromčeka aj množstvo svetielok, má tiež zaujímavý pôvod. Aj keď pojem „vianočný stromček“ sa začal používať až v 19. storočí, jeho korene siahajú do pohanských čias, kedy sa stromy uctievali ako symboly života.
Ozdobený vianočný stromček sa stal na prelome 18. a 19. storočia neodmysliteľným a bezpochyby tým najkrajším symbolom Vianoc. Možno vás to prekvapí, ale ozdobený stromček nebol s počiatku vôbec spojený s kresťanstvom. Zelená farba vetvičiek bola symbolom života a vetvičky mali odháňať zlé bosorky. Vešanie ozdôb na stromček malo skôr obetný význam a pripisovali sa mu magické vlastnosti, spojené s pritiahnutím hojnosti úrody na nasledujúci rok.
Kresťania tento zvyk prebrali a začali ozdobovať pôvodne duby. Až v 7. storočí sv. Bonifác rozhoduje, že by sme mali ozdobiť jedličku, pretože jej tvar a špička symbolizujú nebeskú trojicu. Ozdoby na stromčeky majú taktiež pôvod v pohanskom zvyku. V minulosti sa najčastejšie používalo imelo, ktoré malo byť podľa tradícií zázračným prostriedkom. Sviečky a svetielka, ktoré si dnes na Vianociach nevieme predstaviť, zase symbolizujú Ježiša Krista, ktorý je podľa kresťanského učenia svetlom sveta. No ich význam sa spája aj s pohanskými obradmi, kde oheň zohrával nezastupiteľnú úlohu.
Najstaršia zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku je z roku 1570 z Nemecka. Počiatky vianočného stromčeka preto nespochybniteľne nachádzame práve v Nemecku. Za vznikov vianočného stromčeka stáli pôvodne protestanti a luteráni, ktorí vznikli odčlenením od majoritného kresťanstva. Protestanti nám taktiež priniesli aj tradíciu vianočných darčekov, ktoré zaviedli v 20.
Pôvodné vianočné stromčeky si však nemôžeme predstavovať tak, ako ich poznáme dnes. Stromčeky mali skromné zdobenie, zdobili ich iba sviečky, neskôr papierové ozdoby, ozdoby zo skla, ozdoby zo sušeného ovocia či orechov. Vianočné osvetlenie zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka dodnes. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a s všakovakými farebnými vzormi.
Na územie Uhorska sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. Začiatkom 18. storočia sa prvý vianočný stromček objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov, od ktorých sa postupne inšpirovali ďalšie a ďalšie meštiacke, protestantské rodiny. Postupne trendu vianočných stromčekov podľahli aj rodiny, ktoré neboli protestantské a rozšíril sa do Prešporku a ostatných slovenských miest. Vianočné stromčeky sa udomácnili najskôr v mestách a postupne prenikli aj na dediny. Do roľníckej kultúry prenikli až medzi koncom 19.storočia a 30. rokoch 20.storočia. V časoch 1. Československej republiky boli vianočné stromčeky na Slovensku stále odmietané najmä na strednom a východnom Slovensku niektorými kňazmi a rodinami.
Tradícia vianočných darčekov
Darčeky sú neodmysliteľnou súčasťou Vianoc. Aj keď pôvod darovania darčekov nie je úplne jasný, vieme, že sa tradícia rozdávania darčekov objavila už v staroveku. Gašpar, Melichar a Baltazar priniesli Ježiškovi dary, a podobné tradície existovali už počas pohanských Saturnálií, kedy sa darčeky rozdávali podľa bohatstva. Množstvo darov sa teda líšilo, od vzácnych papagájov a parfumov až po jednoduché hračky, oblečenie či rybie kosti.
Dnes si Vianoce bez darčekov nevieme predstaviť. V rôznych častiach sveta ich prinášajú rôzni symbolickí predstavitelia - Ježiško, Santa Claus, Dedo Mráz alebo Striga La Befana v Taliansku.
Vianoce na Slovensku
Na Slovensku sa obdobie Vianoc začína tzv. Štedrým dňom, ktorým sa končí obdobie adventu. Patrí k nemu štedrovečerná večera, pred ktorou sa v mnohých rodinách dodržiava pôst. Súčasťou večere sú vianočné oblátky, vyprážaná ryba (kapor) a zemiakový šalát, kapustnica, alebo tiež šošovicová polievka. Jedlá sa líšia podľa regiónov Slovenska.
Katolíci chodia na tzv. polnočné omše, ktoré sa však často konajú aj skôr, než o polnoci. Polnočná bola zavedená v polovici 5. storočia a začala sa sláviť v rímskej bazilike Santa Maria Maggiore. V tomto chráme sú uložené relikvie z betlehemských Jasličiek. S polnočnou omšou a so Štedrým večerom sa spája spievanie vianočných piesní a kolied. Svetoznáma je rakúska melódia Tichá noc, svätá noc, ktorú skomponoval v roku 1818 organista Franz Xaver Gruber. V českých kostoloch je obľúbená Česká mše vánoční, alebo ľudovo tzv. rybovka, cirkevná skladba, ktorú v roku 1796 zložil skladateľ a zberateľ ľudových piesní Jakub Jan Ryba.
V gréckokatolíckej cirkvi sa slávi v neskorších večerných hodinách Veľké povečerie. V evanjelických chrámoch sú slávnostné štedrovečerné služby Božie na Štedrý deň popoludní a večer. Slávnostné bohoslužby sa konajú aj v Reformovanej kresťanskej cirkvi a v iných kresťanských chrámoch.
Po Štedrom dni nasleduje prvý sviatok vianočný, Narodenie Pána (25. december), ktorým si kresťania pripomínajú narodenie Ježiša v Betleheme i jeho vstup do dejín ľudstva, ktorému priniesol spásu.
Druhým sviatkom vianočným, 26. decembra, si kresťania pripomínajú Svätého Štefana, diakona a prvého mučeníka, ktorý bol pre vieru v Ježiša Krista ukameňovaný.
K vianočným sviatkom patrí aj 6. január, slávnosť Zjavenia Pána (Traja králi).