Anton Bernolák: Život, dielo a kodifikácia spisovnej slovenčiny

Anton Bernolák, jazykovedec, kodifikátor prvej spisovnej formy slovenského jazyka a katolícky kňaz, patril k najpoprednejším predstaviteľom slovenského osvietenstva. Stal sa oddaným stúpencom jozefínskych reforiem a už ako mladý študent sa zaradil k propagátorom národnobuditeľských snáh slovenského národa. Od narodenia významnej osobnosti kultúrneho, náboženského a politického života, Antona Bernoláka, uplynulo v nedeľu 15. januára 2023 260 rokov.

Narodil sa 3. októbra 1762 v Slanici na Orave. Pochádzal zo zemianskeho rodu Bernolákovcov. Táto obec dnes už nejestvuje, pretože v roku 1952 bola celá oblasť zatopená vodami Oravskej priehrady. Zostal tu len malý ostrovček s dvojvežovým kostolom, kde sa slúžila Bernolákova primičná omša po jeho vysvätení za kňaza.

Oravská priehrada s kostolom, miesto primičnej omše Antona Bernoláka

Štúdium a kňazská činnosť

Do základnej školy začal Anton Bernolák chodiť v neďalekom Námestove, nakoľko v tom období v Slanici škola ešte nebola zriadená. Štúdium začal v roku 1774 na gymnáziu pravdepodobne v Ružomberku. Potvrdené je zatiaľ iba vyššie gymnaziálne štúdium na hlavnom gymnáziu v Bratislave. Pokračoval na Emerciáne v Bratislave kde sa venoval rétorike, filozofii a poetike. Neskôr navštevoval Štefaneum v Trnave kvôli filozofii. Hneď nato teológiu vo Viedni a svoje štúdiá ukončil v roku 1787 na generálnom seminári v Bratislave.

Bol zanieteným stúpencom osvietenských reforiem Márie Terézie respektíve jej syna Jozefa II. V roku 1787 je vysvätený za kňaza v Trnave. Následne nastupuje ako kaplán v obci Čeklís (dnes Bernolákovo) neďaleko Bratislavy.

Kodifikácia spisovnej slovenčiny

V tom istom roku kodifikoval prvý slovenský jazyk (bernolákovčinu). Jej základom bol západoslovenský kultúrny jazyk. Ako vysvetlenie svojho postupu napísal knihu Dissertatio-critica de literis Slavorum (Jazykovedno kritická rozprava o slovenských písmenách). Zaviedol fonetický pravopis („píš ako počuješ“). Gramatickú stavbu jazyka vyložil v diele Grammatica slavica (Slovenská gramatika) v roku 1790. Svoje presvedčenie v správnosť nového slovenského jazyka musel často hájiť pred Jozefom Ignácom Bajzom. (Bajza chcel spisovnú slovenčinu pôvodne uzákoniť ešte pred Bernolákom).

Anton Bernolák vychádzal z presvedčenia, že slovenská spisovná reč musí vychádzať z jazyka a výslovnosti ľudu a za jej základ prijal kultúrnu západoslovenčinu s niektorými stredoslovenskými prvkami. Za prvoradú pokladal výslovnosť, o ktorú sa mal opierať pravopis. Odstránil ypsilon, v pravopise sa používalo iba mäkké i. Vylúčil zo slovnej zásoby slová, ktoré považoval za neslovenské či vulgárne a namiesto nich tvoril nové slová. Slovenský jazyk oslobodzoval od českých výrazov.

Bernolákove princípy obrody slovenského spisovného jazyka a jeho pravopisu bolo treba podoprieť rozpracovaným a uceleným dramatickým systémom. Preto už v roku 1788, hneď po vydaní Dizertácie a Ortografie. spracoval gramatickú stavbu spisovnej slovenčiny. Vychádzal pritom zo vzoru početných českých gramatík a domácej gramatiky češtiny od Pavla Doležala.

V roku 1785 trávil Anton Bernolák prázdniny na fare v Devíne, kde napísal dielo Nova Bibliotheca Theologica Selecta. Mons. Marián Gavenda, vedec a miestny farár, pri príležitosti odhalenia pamätnej tabule v r. 2012 uviedol: „Pre farnosť je to pocta, že sa tu pohyboval a veľmi usilovne tu trávil prázdniny. Ako tretiak na teológii už poznal vtedajšiu svetovú teologickú literatúru, z ktorej spravil výber vyše 200 strán.

Slovenské učené tovarišstvo

Od roku 1791 pôsobil ako tajomník a kancelár arcibiskupskej vikariánskej kancelárie v Trnave. V roku 1792 viedol zriadenie Slovenského učeného tovarišstva. Svojimi pobočkami po celom Slovensku šírilo osvetu a literatúru v novom spisovnom jazyku.

Snahy o vydávanie slovenských kníh v novom spisovnom jazyku vyústili v roku 1792 do vzniku celoslovenskej organizácie stúpencov bernolákovskej spisovnej slovenčiny známej ako Slovenské učené tovarišstvo so sídlom v Trnave. Jeho vedúcou osobnosťou bol Anton Bernolák, archivárom a pokladníkom Juraj Fándly.

Hlavným cieľom spolku bolo vydávaním kníh prispievať k rozvoju nového spisovného jazyka a literatúry. V Trnave, kde sídlila pobočka spolku, sa sústredila jeho vydavateľská činnosť.

Pôsobenie v Nových Zámkoch a záver života

V roku 1797 sa stáva farárom v Nových Zámkoch. V tomto období mali Nové Zámky vyše 5 300 obyvateľov z ktorých bola polovica Slovákov a Maďarov, ale veľa obyvateľov hovorilo po nemecky. Vo farnosti zaviedol prísny poriadok, dôkladne viedol nielen účtovné doklady ale aj všetky prípisy, ktoré sú poznačené jeho vlastnoručne písanými poznámkami. Zostavoval obyvateľstvu rozličné listy i listiny, zmluvy a potvrdenia.

Počas napoleonských vojen v r. 1779 - 1800 organizoval v celom dekanáte rôzne zbierky peňazí, obväzoch a iných vecí pre vojsko o čom viedol výkazy. O týchto viedol záznamy vo svojej intenčnej knižke v r. 1801-1806 a v r. 1808-1809.

V čase napoleonských vojen napríklad zabezpečoval výstroj vojakom i finančné prostriedky pre Nitriansku stolicu. Osobné nešťastie ho postihlo v máji 1810, keď mu pri veľkom požiari v Nových Zámkoch zhoreli hospodárske stavy a utrpel značné škody, ale biskup Perényi mu ich odmietol uhradiť.

Anton Bernolák pravdepodobne zomrel náhle na zlyhanie srdca 15. januára 1813 v Nových Zámkoch. V tom čase v predtuche svojej predčasnej smrti spísal testament 9. decembra 1809.

Dielo a odkaz

Hoci na viacjazyčnom slovníkovom diele Slovár slovenskí, česko-laťinsko-ňemecko-uherskí, ktorý obsahoval napríklad aj príslovia, porekadlá či ľudové piesne, pracoval významný slovenský intelektuál už od roku 1786, jeho vydania sa nedožil. Dielo totiž vyšlo v rokoch 1825 - 1827 v Budíne najmä zásluhou Juraja Palkoviča.

Bernolákova kodifikácia spisovnej slovenčiny v roku 1787 zohrala v histórii slovenského národa mimoriadne významnú úlohu, pretože spustila prvú fázu slovenského národného obrodenia a vytvorila vhodné podmienky pre druhú kodifikáciu slovenského jazyka, ktorá prebehla v roku 1843 v Hlbokom za účasti Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Michala Miloslava Hodžu.

Bernolákovčina sa stala základom, na ktorý ideovo nadviazala štúrovská kodifikácia. Najkrajší básnický hold mu vzdal Ján Hollý (Chválospev na Antona Bernoláka) a P. O. Hviezdoslav (Prolog na 100-ročnú pamiatku smrti A. Bernoláka).

Prehľad najvýznamnejších diel

Anton Bernolák zasvätil svoj život duchovnej i národnej službe. Zomrel 15. januára 1813 v Nových Zámkoch.

tags: #anton #bernolak #knaz