Banská Štiavnica, mesto s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, sa pýši jedinečnou Kalváriou, ktorá patrí medzi jej tradičné symboly. Nachádza sa na severovýchodnom okraji mesta, na kopci Scharffenberg, známom aj ako Ostrý vrch. Táto kalvária je súbor samostatných sakrálnych stavieb postavených v barokovom slohu.
Kalvária Banská Štiavnica
História Kalvárie
Iniciátorom výstavby banskoštiavnickej Kalvárie bol jezuita František Perger. Na začiatku prác bolo potrebné vynaložiť nemalé úsilie, aby sa začalo s výstavbou na Ostrom vrchu. Najprv odkúpili pozemky a následne dostali súhlas od ostrihomského arcibiskupa. Ďalej pokračovali v získavaní financií na jej realizáciu. Peňažnými darmi prispel magistrát mesta, bohatí ťažiari či banícke rodiny. Na výstavbe sa podieľali mnohí obyvatelia a remeselníci.
14. septembra 1744 položili základný kameň banskoštiavnickej Kalvárie a počas siedmich rokov postavili dielo, ktoré medzi slovenskými Kalváriami nemá obdobu. Jej otcom bol jezuita František Perger. Zaobstaral pozemok, presvedčil mestskú radu, veľkoleposťou projektu nadchol budúcich donorov jednotlivých kaplniek, zbieral peniaze na stavbu a organizoval všetky práce.
Kalváriu postavili na vrchu Scharffenberg. Vrch vlastnil aj s okolitými pozemkami Leopold Ondrej Fritz, ktorý niekedy konvertoval k evanjelikom, lebo ešte ako žiak navštevoval jezuitské gymnázium v Banskej Bystrici. V Banskej Štiavnici bol exponovaným členom mestskej evanjelickej komunity a známe boli aj jeho spory s katolíckou majoritou v meste. Je preto dosť prekvapujúce a ťažko pochopiteľné, ako ho Perger dokázal presvedčiť, aby vrch prepustil katolíkom pre stavbu Kalvárie. Po ústnej dohode, pravdepodobne z číreho altruizmu, bez akejkoľvek odmeny ho daroval pre tento účel.
Každá rehoľa mala svojich architektov a staviteľov aj z vlastných radov (v tej dobe v jednej osobe) a Perger, ktorý viedol stavebné práce, mal určite aj predstavu o architektonickom pláne stavby. Len z nedávnej doby je objav plánu Kalvárie, ktorý učinil Lászlo Bedenfy v maďarskej Szechényiho knižnici (Szilágyi, str. 11-14). Plán je podpísaný Mikovínym (bez krstného mena). Kartograf Samuel Mikovíny sa narodil v rodine evanjelického kňaza a bol by ďalšou dôležitou osobnosťou z radov evanjelikov majúcej rozhodujúci podiel na stavbe Kalvárie. Jeho plán bol určite zostavený podľa ideového Pergerovho zámeru, je asi jej prvým plánom, z ktorého vyšla definitívna predstava o Kalvárii.
Na sochárskej výzdobe Kalvárie sa v rozhodujúcej miere podieľala pravdepodobne dielňa Dionýza Stanettiho z Kremnice, ktorá dodávala hotové sochy a reliéfy z kameňa i dreva. V inom zdroji sa pripúšťa autorstvo sôch tirolskému sochárovi Františkovi Antonovi Räsnerovi (Čelko, str. 14). Priamo na mieste však v menšej miere pracovali aj miestni kamenári a sochári, po mene sú známi len Sturm a Ján Michal Pfrimb. Dominujúcim maliarom bol Anton Schmidt, ktorý sa do Štiavnice prisťahoval z Rakúska. Pripisuje sa mu výzdoba troch kostolov Kalvárie a kaplnky Svätého hrobu.
Reliéfy v kaplnkách boli opatrené spočiatku len nemeckými nápismi. V priebehu 19. storočia boli k nim dotesané slovenské nápisy (a nemecké čiastočne upravené). Autorom slovenských textov je páter Málik (Vincent Andrej Málik 1819 - 1873), učiteľ slovenčiny na piaristickom gymnáziu.
Osud Kalvárie po roku 1948
Banskoštiavnická kalvária, hoci je jedným zo symbolov mesta, nemala naklonený osud. Po prevrate v roku 1948 pripadla štátu. Od tohto obdobia začala postupne chátrať. V rokoch 1978 - 1981 prebehla jej čiastočná rekonštrukcia.
Obnova Kalvárie
K pomerne rozsiahlym opravám prišlo koncom 70. rokov 20. storočia pod dohľadom pamiatkárov Ivana Gojdiča a Silvie Paulusovej. Obnovu v tomto období viedol miestny farský správca Karol Benovic. Investorom reštaurátorských prác sa stala Okresná pamiatková správa v Žiari nad Hronom. Počas obnovy v tomto období dala zreštaurovať reliéfy a kované mreže troch prípravných kaplniek. Boli obnovené fasády štyroch hlavných kalvárskych objektov v červeno-bielom prevedení, do bytu strážcu inštalovali rozvody vody a elektriny. Prišlo k premiestneniu prípravných kaplniek pod Dolný kostol a všetky kaplnky boli omietnuté. S obnovou Kalvárie sa začalo na jar 1977 prácami na elektrifikácii areálu, v roku 1981 sa všetky práce ukončili a 20. septembra obnovenú Kalváriu pred svätou omšou posvätil biskup Július Gábriš.
V roku 1993 bola Banská Štiavnica zapísaná do zoznamu UNESCO, ale prínos tohto počinu pre Kalváriu bol len pozvoľný. Nechránená Kalvária za mestom bola krátko po zmene režimu vystavená vandalom a zlodejom, ktorých aktivity kulminovali pred rokom 2000. Podľa zoznamu stratených pamiatok sa na Kalvárii z počtu 78 sôch a výtvarných prvkov zachovalo len 9 sôch. Mimo tento zoznam sú našťastie zachránené všetky drevené reliéfy z kaplniek. Všetky tieto originály sú dnes uložené v citadele Starého zámku v expozícii nazvanej príznačne Kalvária v azyle.
Obnova Kalvárie a práce jednoduchšieho charakteru sa v podstate začali v roku 2005, keď sa zameral stav Dolného kostola a začal reštaurátorský výskum jeho fresiek. Začali sa práce na obnove kaplniek Krížovej cesty a celkové geodetické práce a projektové práce. Vykonané práce sa týkali statického zabezpečenia objektov, odvodňovacích riešení, rozvodov elektroinštalácie a pod. Na ne mohla potom nadviazať reštaurátorská obnova.
Do konca roka 2009 boli na Kalvárii opravené všetky strechy. Koncom leta 2011 bol za Dolným kostolom v priestore bývalej farskej záhrady dokončený amfiteáter s kapacitou 200 miest pre kultúrne podujatia (napriek výhradám Krajského pamiatkového úradu). Do roku 2015 bolo z celkového počtu 14 kaplniek Krížovej a Mariánskej cesty opravených 10. V rokoch 2018 2019 osadili na chodníky prvé masívne dubové zábradlia a samotné chodníky sa vydláždili vyzbieranými skalami z bazaltu.
S obnovou sa na Kalváriu vrátil náboženský život. V Dolnom kostole sa v roku 2013 obnovilo konanie bohoslužieb, a asi po viac ako 4 desaťročiach odslúžil prvú omšu biskup Michal Rábek 6. augusta 2018 v Hornom kostole.
Horný kostol, ktorý je pohľadovo najdominantnejším objektom celej Kalvárie, bol po niekoľkomesačnej prerušovanej skúšobnej prevádzke trvale osvetlený v nočných hodinách od 27. novembra 2012. V nasledujúcom a v roku 2019 osvetlenie rozšírili aj na ďalšie kaplnky. Projekt nočného osvetlenia zrealizovaný s podporou SSE sa zavŕšil počas Veľkej noci 2021 nasvietením Svätých schodov, v konečnej podobe zahŕňa osem najvyššie uložených kaplniek a aj Žalár.
Za súčasnú a stále ešte prebiehajúcu obnovu Kalvárie treba poďakovať hlavne dvom osobám: Milanovi Macharíkovi, ktorý spočiatku viedol skautské hnutie na drobných prácach na Kalvárii a Kataríne Voškovej z miestneho pamiatkového úradu. Iniciatíva zápisu Kalvárie do zoznamu 100 najohrozenejších pamiatok sveta nadačnej organizácie World Monuments Fund v roku 2007. V roku 2008 boli obaja pri založení občianskeho združenia Kalvársky fond. Táto inštitucionizácia bola v podstate predpokladom pre získavanie prostriedkov na záchranu a opravu Kalvárie. Kalvárskemu fondu sa podarilo získať veľké granty WMF, Ministerstva kultúry SR, Nadácie VUB a Stredoslovenskej energetiky.
Prípravné kaplnky
Pri obnove Kalvárie, ktorá sa konala medzi rokmi 1977-1981 boli tri prípravné kaplnky premiestnené bližšie k Dolnému kostolu. Bolo to z hlavne z dôvodu rozširujúcej sa zástavby mesta, pretože pri kaplnkách stáli už nové budovy, ale hlavne sa pripravovala stavba cestného obchvatu, kde kaplnky prekážali. Pôvodné kamenné kaplnky sa zbúrali a namiesto nich sa postavili ich repliky z tehly. Do nových preniesli len najhodnotnejšie architektonické články, reliéfne obrazy a kované mreže (Longauer, str. 53). Komplexná obnova exteriéru vrátane plechových striech prípravných kaplniek sa vykonala v prvej polovici roka 2018.
1. zastavenie: Ježiš sa lúči s matkou
Prvú prípravnú kaplnku dalo postaviť osadenstvo banskej štôlne sv. Michala. Na súčasné miesto bola kaplnka premiestnená asi z päťstometrovej vzdialenosti. V kaplnke bola v roku 2015 osadená epoxidová kópia reliéfu.
2. zastavenie: Diabol pokúša Ježiša
Druhú prípravnú kaplnku dal postaviť Ján Nepomuk Mitrovský, ktorý v rokoch 1735 až 1747 zastával funkciu komorského grófa. Na kaplnke v roku 1995 odhalili pamätnú tabuľu zakladateľovi Kalvárie Františkovi Pergerovi.
3. zastavenie: Ježiš umýva nohy apoštolom
Tretiu prípravnú kaplnku dal postaviť Spolok štiavnických mestských baníkov. Kaplnka bola postavená nad prameňom, ktorého voda bola efektne vyvedená z džbánu v rukách Ježiša Krista. Na rozdiel od drevených reliéfov v ostatných kaplnkách bol tento preto kamenný. Po premiestnení kaplnky (medzi rokmi 1968-1971) sa aktéri prestavby snažili zachovať efekt tečúcej vody a nad kaplnkou poniže Dolného kostola vykopali preto studňu hlbokú štyri metre. Z nej voda samospádom stekala do kaplnky, ale časom prestala.
Dolný kostol
Kostol pozostáva z ústrednej kaplnky Poslednej večere a bočných kaplniek Božského srdca Ježišovho a Bolestného srdca Panny Márie. Po bokoch ústrednej kaplnky bol byt strážcu Kalvárie a sakristia. Počas rekonštrukcie na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia bol byt opravený a bol v ponuke pre prípadného nového strážcu, ale žiadny záujemca sa nenašiel. V sakristii je v súčasnosti zriadená výstavná miestnosť. Do veží kaplniek vedú točité kamenné schody. Nad atikou v podobe iluzívnej balustrády boli pôvodne sochy sv. Petra a sv. Pavla, ktoré sa nezachovali.
Duchovný program a púte
V septembri 2019 vyhlásil banskobystrický biskup Mons. Marián Chovanec Kalváriu za diecézne pútnické miesto. V súčasnosti sa počas roka na Kalvárii pravidelne slúžia sväté omše počas sviatku Povýšenia svätého Kríža (14. september). Tento sviatok, resp. najbližšia nedeľa k tomuto dňu, je zároveň hlavná Kalvárska púť, kedy sa na amfiteátri nad Dolným kostolom stretne zvyčajne niekoľko stoviek veriacich.
Okrem Kalvárskej púte slúžia kňazi z farnosti Banská Štiavnica aj ďalšie sv. omše pri rôznych príležitostiach. Okrem toho slúžia počas roka sv. omše aj kňazi z iných regiónov v doprovode skupinky pútnikov. Ročne ich býva približne 25-30. Nakoľko Dolný kostol je plne vybavený k sláveniu sv. omše (s výnimkou organu), okrem kňaza (potrebné si zabezpečiť) a konzultácie s nami, nie je potrebné nič iné.
Prevažne cez pôstne obdobie veriaci z farnosti Banská Štiavnica, ale aj z iných regiónov, organizujú krížové cesty.
Kalvárska púť sa uskutoční v tomto roku 13. a 14. septembra. Vigílna sv. omša začne v sobotu o 17:00 v Hornom kostole.
V roku 2025 sa plánujú nasledovné duchovné akcie:
- V čase pôstu (5.3.-18.4.2025) budú v prípade dobrého počasia bývať nedeľné krížové cesty o 15:00.
- Kalvárska púť 13. a 14. septembra 2025.
Aj tento rok vás pozývame zapojiť sa do stráženia Božieho hrobu v kaplnke za Horným kostolom. Stráženie začne na Veľký piatok 18.4. 2025 o 20:00.
Praktické informácie pre návštevníkov
Banskoštiavnická kalvária sa nachádza na severovýchodnom okraji Banskej Štiavnice. Ak sa rozhodnete navštíviť Kalváriu pešo z centra mesta, odporúčame začať na Trojičnom námestí v centre Banskej Štiavnice. Pokračujte smerom na Botanickú záhradu a odtiaľ po Lesníckej ulici.
Parkovanie je zabezpečené vedľa informačného centra (ulica Pod Kalváriou) s kapacitou 25 miest.
Keď sa budete vracať zo Štiavnickej Kalvárie určite sa zastavte aj v Infocentre. Môžete si tu kúpiť malý darček ale nájdete tu aj informačné príručky na ďalšie výlety v Štiavnici a aj v jej okolí.