Baroková Katedrála svätého Františka Xaverského: História a Architektúra

Katedrála svätého Františka Xaverského, situovaná v Spišskom Podhradí (Na Pažici), je pozoruhodnou barokovou kaplnkou s bohatou históriou a jedinečnou architektúrou. Táto sakrálna stavba, pôvodne známa ako Kaplnka sv. Františka Xaverského, zohráva významnú úlohu v koncepcii Spišského Jeruzalema.

Hlavný oltár Katedrály sv. Jána Krstiteľa v Trnave

História a Stavebný Vývoj

Baroková kaplnka má štvorcový pôdorys. Na južnej strane sa nachádza pravouhlý otvor do polooblúkovo zaklenutého vnútorného priestoru s rovným uzáverom a s predsadeným parapetom na oltár. Ihlanovitá šindľová strecha je na vstupnej strane vysunutá a kryje vstupný priestor. Na zadnej fasáde kaplnky je segmentovo zaklenutý výklenok.

S vznikom malého sakrálneho objektu sa spája meno spišského prepošta Juraja Báršoňa a zároveň jedna legenda. V roku 1669 mal prepošt Báršoň po neúspešných pokusoch rôznych exorcistov vyhnať z istej Poľky zlého ducha pomocou vyobrazenia sv. Františka Xaverského. Zlý duch si mal vybrať - buď nešťastnú ženu opustí, alebo pobozká obraz sv. Františka.

Na pamiatku úspešného exorcizmu prepošt Báršoň v roku 1669 postavil na Pažici v poradí už druhú kaplnku, tentoraz zasvätenú sv. Františkovi Xaverskému. Orientácia stavby vzhľadom ku Katedrále sv. Martina a vtedy už existujúcej Kaplnke sv. Rozálie naznačuje pokračovanie v koncepcii Spišského Jeruzalema - Kaplnka sv. Františka Xaverského predstavuje pevnosť Antóniu - sídlo rímskej posádky v Jeruzaleme a zároveň miesto, kde Pilát odsúdil Ježiša Krista.

Kaplnka pripomína pevnosť Antóniu aj svojou dispozíciou. Podobne ako Antónia je pevnosťou v meste, pristavanou zvnútra k mestským hradbám, tak aj Kaplnka sv. Františka Xaverského spĺňa ako jediná dvojakú úlohu - spredu je kaplnkou, zozadu má výklenok, smerujúci von zo Spišského Jeruzalema, podobne ako sedem božích múk po obvode Pažice, ktoré symbolizujú hradby Jeruzalema.

Kaplnka sa tešila veľkej priazni pútnikov, najmä chorých a postihnutých rôznymi neduhmi. Jej okolie sa v 17. storočí podobalo mnohokrát skôr táborisku, nakoľko sa pri nej zhromažďovalo veľké množstvo chorých v nádeji na uzdravenie. O sto rokov neskôr návštevnosť ustúpila.

Po vzniku Spišského biskupstva a následne po zavedení hygienických opatrení Márie Terézie a najmä cisára Jozefa II. o pochovávaní a umiestňovaní cintorínov spišský biskup Karol Salbeck zakázal pochovávanie v okolí Katedrály sv. Martina. Nový cintorín pre laických služobníkov chrámu a celej Spišskej Kapituly bol v roku 1787 zriadený v okolí Kaplnky sv. Františka Xaverského.

Cintorín podľa všetkého nevydržal dlho. Už v roku 1796 sa nespomína a o kaplnke samotnej sa uvádza, že je zničená. K jej renovácii došlo začiatkom 19. storočia pod vedením vtedajšieho spišského kanonika Jozefa Csecha. Ten sa o stav kaplnky zaujímal aj neskôr, už ako košický biskup. V roku 1829 venoval na jej údržbu 50 zlatých.

Pamiatková Ochrana a Rekonštrukcie

K poslednej väčšej obnove kaplnky došlo ešte v roku 1900. Potom chátrala, najmä počas obdobia socializmu. Až v roku 2010 Spišské biskupstvo na vlastné náklady dalo opraviť šindľovú strechu.

Súčasný stav a využitie

Stav kaplnky je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Katedrála svätého Františka Xaverského, Banská Bystrica

Ďalšie Sakrálne Stavby v Regióne

V okolí Spišského Podhradia sa nachádzajú aj ďalšie významné sakrálne stavby:

• Kostol Nanebovzatia Panny Márie, farský kostol je jednoloďová pozdnegotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou, ktorá bola založená v 13. storočí ešte ako románska.
• Kostol sv. Kríža, slovenský kostol je jednoloďová neskorogotická stavba na nepravidelnom pôdoryse bez veže z druhej polovice 15. storočia.
• Evanjelický kostol, jednoloďová empírová stavba na pôdoryse gréckeho kríža, bez veže, z rokov 1803 - 1807.
• Na Námestí SNP sa nachádza Katedrála svätého Františka Xaverského ako aj biskupský palác.

San Giuseppe dei Teatini: Barokový Skvost Palerma

Pre porovnanie, presuňme sa do Palerma, kde sa nachádza kostol San Giuseppe dei Teatini, ďalší skvost barokovej architektúry. Tento kostol, situovaný na námestí Quattro Canti, bol postavený v rokoch 1612-1677 teatínmi, ktorí patrili k perlám protireformácie. Fasáda je elegantná a klasicistická, interiér je však skvostne barokový.

Na výzdobe interiéru sa podieľali také barokové veličiny, akými boli napríklad Giuseppe Serpotta či Giovanni Borremansa. Bohato zdobený hlavný oltár z polychrómovaného mramoru a kupola pokrytá farebnou glazovanou keramikou dotvárajú ikonický barokový obraz Palerma.

Exteriér kostola je výnimočným príkladom sicílskeho baroka, fasádu chrámu tvorí socha sv. Gaetana. Dominantou je kupola architekta Guiseppe Marianiho, pokrytá modrožltou majolikou - Giuseppe Mariani sa inšpiroval rímskou Santa Andrea della Valle. Budova má tvar krídlového latinského kríža s kupolou a kaplnkami v bočných lodiach.

Medzi najznámejšie umelecké diela v chráme patrí obraz Guglielma Borremansa Pád vzbúrených anjelov. Antonio Manna, alebo Vincenzo Manna sú autormi vyobrazení evanjelistov, mne učarovala aj nádherne vyrezávaná orechová kazateľnica, bohato intarzovaná a zdobená pozlátenými postavami (18. stor.).

Ako každý barokový chrám, aj San Giuseppe dei Teatini má viacero kaplniek. Kaplnka sv. Jozefa je vyzdobená drevenou sochou sv. Jozefa s Ježiškom, na stenách sú scény zo života sv. Jozefa. Kaplnka teatína sv. Andreu Avellina je zdobená erbom šľachtickej rodiny Avellinovcov a nachádza sa tu aj maľba Sebastiana Concu. Nádherná je tiež kaplnka Madonna della Purita s nádherným oltárom s mramorovou výzdobou a kaplnka Madony z Trapani s bohatou barokovou výzdobou.

Hlavný oltár je vyrobený z čierneho mramoru a je intarzovaný drahými polodrahokamami a bronzovými ornamentmi. Ukrižovaný Ježiš je vytvorený zo slonoviny, kríž je z achátu a bronzu.

Presbytérium je bohato zdobené štukou a maľbami od Filippa Tancrediho. Fresky v apside sú dielom Andreu Carreru a Giacinta Calandrucciho z Trapani a od Domenica Castelliho. Vo vnútri chrámu sa nachádza krypta, ktorá je prístupná - presakuje do nej voda, Palermčania veria že ide o liečivú vodu.

Kupola San Giuseppe dei Teatini

Univerzitné Budovy v Trnave

Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa je jednou z najstarších budov Trnavskej univerzity. Pôvodne na jeho mieste stál gotický chrám zasvätený tomu istému svätcovi. So stavbou chrámu sa začalo v roku 1630 a jeho projektantom bol Talian Majster Antonio. Chrám je považovaný za prvú stavbu raného baroka na Slovensku.

Arcibiskupský palác bol postavený v roku 1562 na starších základoch niekoľkých farských domov. Univerzitní študenti bývali v burzách, konviktoch a v seminároch, ktoré sú na ulici Jána Hollého a na začiatku Halenárskej ulice.

Medzi ďalšie významné budovy patria Adalbertínum (burza sv. Vojtecha), Seminarium rubrorum (seminár červených klerikov), Marianum (Mariánsky seminár) a Šľachtický konvikt. V krátkom vyčnievajúcom piatom krídle budovy je umiestnená Kaplnka Sv. Kríža. Hneď vedľa, ale už na Halenárskej ulici, je Stephaneum (seminár sv. Štefana). Ako posledný objekt národnej kultúrnej pamiatky Univerzitné budovy v Trnave je Oláhov seminár.

Významné osobnosti spojené s Katedrálnym chrámom sv. Jána Krstiteľa:

tags: #barokova #katedrala #frantiska #xaverskeho