Ktorý evanjelista napísal posledné evanjelium a kedy?

V kresťanskej tradícii sú štyria evanjelisti: Matúš, Marek, Lukáš a Ján. Každý z nich napísal evanjelium, ktoré rozpráva príbeh Ježiša Krista z iného pohľadu. V tomto článku sa zameriame na to, ktorý evanjelista napísal posledné evanjelium a kedy sa to stalo.

Svätý Ján napísal posledné, štvrté evanjelium okolo roku 70 n. l. Preto sa často označuje ako Ján Evanjelista. Okrem toho je aj autorom troch Jánových listov a Zjavenia apoštola Jána.

Svätý Lukáš

Život a pôsobenie

Svätý Lukáš ("Osvietený") bol tretí zo štyroch evanjelistov. Podľa starocirkevnej tradície bol pôvodom pohan a pochádzal zo sýrskej Antiochie. Dosvedčujú to aj znalosti tamojších pomerov, zachytené v Skutkoch apoštolov (Sk 11, 19 - 30; 13, 1 - 3; 14, 26 - 28). Podľa apoštolských listov Lukáš bol spoločníkom a pomocníkom sv. Pavla (Kol 4, 14; Flm 24; 2 Tim 4, 11). Pavol ho v Liste Kolosanom nazýva „milovaným lekárom“ (4, 14).

Údaje tradície, pokiaľ ide o jeho pôsobenie, ďalšie životné osudy, ako aj o jeho smrť, sa rozchádzajú. Podľa niektorých hlásal evanjelium v Achájsku, podľa iných v Itálii, Galii a Dalmácii. Zomrel pravdepodobne v grécky Thébach alebo v Parmase. Jeho sviatok sa slávi 18. októbra.

Autorstvo a teologický význam

Lukáš napísal tretie synoptické evanjelium. Podľa starocirkevnej tradície Lukáš ako autor evanjelia je jediný evanjelista, ktorý podľa vzoru starovekých spisovateľov uvádza svoje evanjelium prológom v klasickej gréčtine (Lk 1, 1 - 4). Pridŕžal sa schémy Markovho evanjelia a použil aj prameň logií (t. j. prameň Ježišových výrokov). V Prológu Lukáš uviedol, že sa opieral o svedectvá očitých svedkov, ktorých správy podrobne preštudoval, zhodnotil a redakčne spracoval. Na začiatku evanjelia opisuje pôvod Jána Krstiteľa a Ježišovo detstvo. I keď nemal úmysel podať Kristov životopis, jednako sa usiluje dať do súladu Ježišov život s profánnou chronológiou.

Teologický význam Lukášovho evanjelia spočíva v tom, že sa v ňom vyzdvihuje Kristus ako opravdivý Spasiteľ a Pána (gr. Soter a Kýrios - Lk 2, 11) a že je Božím Synom (Lk 1, 32; 3, 21 a nsl.) Okrem toho sa v evanjeliu podčiarkuje osobitný Kristova pozornosť voči ženám, najmä voči Kristovej matke Márii. Podľa teológa Lukáša je úlohou kresťanov žiť po kresťansky a budovať Kristovu Cirkev v každodennom živote. Základnou opciou kresťanstva je nasledovať Krista. Vernosť Kristovi možno zachovať najmä modlitbou (Lk 11, 1; 18, 1; 22, 46). Kristus je vzor modlitby (Lk 22, 41 - 45). Lukášovo teologické myslenie stelesňuje myšlienka všeobecnej spásy ľudí.

Teologický obsah Lukášovho evanjelia možno lepšie chápať vtedy, ak sa berie do úvahy štúdium a porovnávanie jeho druhého diela Skutky apoštolov.

Svätý Marek

Život a pôsobenie

Sv. Marek je označovaný za autora druhého evanjelia. Spolupracoval so sv. Pavlom, sv. Petrom i Barnabášom. Evanjelium podľa tradície napísal zo samotného kázania sv. Petra v Ríme, kde boli vynechané pre miestny ľud „zbytočné“ rozpravy o židovských obyčajoch. Neskôr sa na pokyn sv. Petra vybral hlásať evanjelium do Egypta. Zomrel mučeníckou smrťou, keď pohania vtrhli na ranné bohoslužby, okolo krku mu obviazali slučku a potupne ho ťahali ulicami mesta až kým neskonal. Celej Cirkvi zanechal ohromné bohatstvo v podobe spomínaného druhého evanjelia, z ktorého neskôr čerpali aj ďalší traja evanjelisti.

Autorstvo a charakteristika evanjelia

Sv. Marek je autorom druhého evanjelia. Hoci mal latinské meno, podľa historikov bol pôvodom Žid, synovec sv. apoštola Petra. Podľa všetkého nepatril medzi učeníkov Ježiša Krista, keďže v tých časoch bol ešte mladíkom. Pri opise udalostí umučenia vo svojom evanjeliu spomína bezvýznamnú príhodu, pri ktorej vojaci chytili nejakého mladíka zahaleného do plachty. Ten im však plachtu nechal v rukách a ušiel. Niektorí tvrdia, že týmto mladíkom bol práve sv. Marek. Podľa Nového zákona jeho plné meno bolo Ján Marek. On aj jeho matka Mária boli v prvej Cirkvi známi a vážení.

Dom jeho matky v Jeruzaleme podľa všetkého slúžil ako miesto stretávania pre Ježiša a jeho apoštolov a potom aj pre kresťanov. V Skutkoch apoštolských sa opisuje vyslobodenie sv. Petra z väzenia. Peter bežal odtiaľ priamo do „domu Márie, matky Jána, ktorý sa volá Marek“ (Sk 12). Mnohí tam boli vtedy zhromaždení a modlili sa za neho. Po Turícach Marek hlásal evanjelium spolu s Barnabášom a Pavlom. Z tejto prvej misijnej cesty sv. Pavla sa však predčasne vrátil do Jeruzalema (Sk 13,13). Potom sprevádzal Barnabáša na ostrov Cyprus (Sk 15,39). Takisto pôsobil v Ríme spolu so sv. Petrom.

Svoje evanjelium napísal Marek pravdepodobne v Ríme pred rokom 60. Písal v gréčtine pre kresťanov, ktorí pochádzali z pohanských národov. Podľa tradície čerpal predovšetkým z rozprávania sv. apoštola Petra. Jeho evanjelium je najstaršie spomedzi všetkých štyroch evanjelií. Je písané špeciálne pre pohanov v Ríme - Marek nespomína židovské obyčaje, nespomína polemiky Ježiša so Židmi, nehovorí o podobenstvách, ktoré predpokladajú poznanie židovských obyčajov, a mlčí o tom, čo by mohlo navodzovať myšlienky, že Židia sú v Božom kráľovstve uprednostňovaní.

Podľa tradície Peter neskôr kázal Marekovi, aby šiel hlásať evanjelium do Egypta. Hovoria o tom mnohé starokresťanské spisy.

Systematickosť a dôraz na Ježiša Krista

Marek chcel presvedčiť veriacich, že Ježiš je Kristus, Boží Syn. Robí to spôsobom neobyčajne systematickým. Hovorí to v prvej vete, ktorá znie: „Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna.“V prvej časti udáva dôvody, že Ježiš je Mesiášom, a Peter to potvrdí odpoveďou na Ježišovu otázku, za koho ho pokladajú: „Ty si Mesiáš.“ (8, 16) Je to v polovici Markovho evanjelia. Druhá časť sa venuje poukázaniu, že Ježiš je Synom Božím. V závere evanjelia túto pravdu odkrýva rímsky stotník pod krížom. „Tento človek bol naozaj Boží Syn.“ (15, 39)

Svätý Marek, prosím, oroduj za nás.

Prehľad autorstva a datovania evanjelií:

tags: #ktory #evanjelista #napisal #posledny #evanjelium