Benediktínske kláštory na Slovensku a ich história

Benediktínsky rád, založený Benediktom z Nursie v roku 529, je najstarším katolíckym mníšskym rádom. Jeho cieľom bolo pozdvihnutie života vtedajšej spoločnosti, a to nielen v náboženskej oblasti. V duchu hesla "Ora et labora" (Modli sa a pracuj) sa benediktíni venovali velebeniu Boha, fyzickej práci, prepisovaniu rukopisov a starostlivosti o chorých.

Na území Slovenska zohrali benediktínske kláštory významnú úlohu v náboženskom, verejnoprávnom a kultúrnom živote. Medzi najvýznamnejšie patria kláštory v Zobore a Bzovíku.

Presné správy o tom, kedy sa benediktíni po prvýkrát na Slovensku usadili, sa nezachovali. Prvé stopy však siahajú pred misiu sv. Cyrila a sv. Metoda. Podľa spoľahlivých údajov možno začiatok ich pôsobenia s istotou klásť na rozhranie 9. až 10. storočia.

Medzi najdôležitejšie benediktínske miesta patrili kláštor sv. Hypolita v Nitre, kláštor sv. Benedikta v Hronskom Beňadiku, kláštor sv. Andreja-Svorada a Benedikta v Skalke pri Trenčíne a kláštor sv. Kozmu a Damiána v Ludaniciach.

Kláštory zabezpečovali nielen duchovnú správu, ale vykonávali aj činnosť hodnoverných miest a plnili ďalšie úlohy.

Benediktínsky kláštor sv. Hypolita na Zobore

Podľa všetkého najstarší kláštor na našom území založili benediktíni na kopci Zobor cca tri kilometre od Nitry. Lokalita pripomína dôležitú súčasť ranostredovekého náboženského života v regióne a jej zvyšky tvoria súčasť krajiny nad mestom. Podľa dostupných údajov bol kláštor založený pravdepodobne v roku 880, v súvislosti so vznikom Nitrianskeho biskupstva.

Veľkomoravský pôvod pripadá do úvahy po roku 880, keď sa nitrianskym biskupom stal Wiching, sám benediktínsky mních. Prvým biskupom tohto biskupstva bol Viching, pôvodne benediktínsky mních, čo podčiarkuje spojenie miesta s raným kresťanským a cirkevným usporiadaním na týchto územiach.

Maurova legenda dokladá, že zoborský kláštor fungoval už v prvej tretine 11. storočia, keďže sem prišiel sv. Svorad (cca 980 - 1030), bol prijatý opátom Filipom a dostal tu rehoľné meno Andrej.

Podľa českého kronikára Kosmasa († 1178) kráľ Svätopluk v roku 894 ukončil svoju životnú púť práve v benediktínskom kláštore na Zobore. V 11.-14. storočí plnil kláštor úlohu náboženského, verejnoprávneho a kultúrneho centra.

Pri benediktínskych kláštoroch bola spravidla aj nemocnica a lekáreň. Staré listiny dokazujú, že kláštor patril k významným cirkevným inštitúciám v Uhorsku: vychovávali tu kňazov a mal väzby na kláštor benediktínov v rakúskom St. Pöltene. Tiež sa tu spisovali a uchovávali dôležité listiny. Benediktíni sa okrem duchovnej činnosti venovali aj poľnohospodárstvu - zakladali prvé vinohrady, ktoré sú také typické pre dnes husto osídlenú a zastavanú časť mesta - Zobor. Okrem toho benediktíni obrábali polia, pestovali ovocie, chovali včely. Opátstvu sa darilo aj vďaka rozsiahlym majetkom.

Koniec opátstva priniesol konflikt medzi ostrihomským arcibiskupom a uhorským kráľom Matejom Korvínom. Mnísi nadŕžali arcibiskupovi, čo viedlo Korvína k tomu, že v roku 1468 opátstvo zrušil. Kláštor potom v roku 1471 vyplienilo poľské vojsko vojvodu Kazimíra a majetky pripadli nitrianskemu biskupstvu.

Miesto ožilo koncom 17. storočia, keď tu nitriansky biskup Blažej Jaklin zriadil nový kláštor pre kamaldulský rád. V roku 1782 bol kláštor zrušený a inventár bol prenesený do iných kostolov.

Ruiny kláštora, ktoré sú predmetom archeologického výskumu sa nachádzajú v areáli Špecializovanej nemocnice sv. Svorada Zobor.

V roku 1663 v areáli kláštora postavili kaplnku a v roku 1691 získal nitriansky biskup povolenie usadiť v areáli kamaldulských mníchov. Tí následne postavili veľkoryso poňatý kláštor o samostatnými mníšskymi príbytkami. V roku 1782 Jozef II. kamaldulský rád v rakúskej monarchii rozpustil, čím sa začalo obdobie chátrania areálu, ktoré najviac postihlo práve kláštorný kostol a mníšske príbytky. Časť hospodárskych budov našla druhotné využitie. Od konca 50. rokov 20. storočia tu sídli nemocnica (dnes Špecializovaná nemocnica sv. Svorada Zobor, n.V súčasnosti v areáli nemocnice nájdeme zvyšky obvodových múrov barokového kláštorného kostola a odkryté murivo jedného z mníškych príbytkov.

Počias viacerých archeologických výskumov areálu boli odkryté časti základového muriva či ich negatívov, ktoré odborníci datujú do stredovekého obdobia. V roku 1942 Ľudmila Kraskovská odkryla niekoľko úsekov základových murív spolu s keramikou datovateľnou do 14. - 15. storočia. V rokoch 1961 - 62 A. Habovštiak objavil zvyšky muriva, ktoré mali patriť mladšej stredovekej fázy kláštora. V roku 1997 bolo zdokumentovaná kultúrna vrstva z 9. - 11. Až po roku 2000 sa tu naskytla možnosť systematických výskumov, ktoré vedie M. Samuel. Podarilo sa odkryž ďalšie úseku stredovekých murív spolu so časťami tehlovej dlažby. Datované boli do prvej polovice 13. storočia strieborných fenigom salcburského arcibiskupstva. Výskum súčasne preukázal, že tieto časti kláštora boli v 13. či začiatkom 14. storočia poškodené až zničené. V roku 2008 bola pri ďalšom výskume objavená kamenná hlavica stĺpika zdobená volutami a datovaná do 12. storočia.

V utorok 12. mája 2015 začali archeológovia z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre s výskumom v areáli benediktínskeho kláštora sv. Hypolita na Zobore. Podľa jednej z verzií tu zomrel kráľ/knieža Svätopluk.

Nitrianska organizácia cestovného ruchu v spolupráci s UKF Nitra, Katedra muzeológie pripravuje osadenie informačných tabúľ. Bude pripravená i brožúrka o histórii tohto miesta. Veď už v 9. Storočí, za čias Veľkej Moravy tu bol prvý kláštor na území našej krajiny. Tu mnísi učili našich v škole, bola tu nemocnica, lekáreň. Mnísi sa starali o pozdvihnutie poľnohospodárstva i remesiel.

Kostol sv. Jozefa. a kláštor dal vybudovať nitriansky biskup Blažej Jaklin v rokoch 1692 - 1695 pre kamaldulský rád - vetvu benediktínov, na starých základoch benediktínskeho kláštora z 9. storočia.

Benediktínsky kláštor sv. Hypolita bol založený v dobe Veľkej Moravy najneskôr r.

Na západnom svahu majestátneho Zobora stoja pozostatky benediktínskeho kláštora sv. Hyppolita. Benediktíni sa popri kristianizácii zaslúžili aj o zvýšenie životnej úrovne obyvateľov, pozdvihnutie poľnohospodárstva a remesiel, či založenie vinohradov a vinohradníctva. Zo Zobora pochádza aj prvá zachovaná písomná zmienka o škole na území Slovenska.

Traduje sa, že práve „čierni“ mnísi priniesli pestovanie viniča. Vysadili zoborské vinohrady a založili tradíciu vinohradníctva a vinárstva v Nitre. Prvé vinice vznikli na miestach dnešnej Šindolky. Tu sa i dnes s úspechom dorába víno výnimočnej kvality. V stredoveku sa víno spod Zobora vyvážalo, napr. do Poľska a Ruska.

Význam a postavenie zoborského kláštora v 14. a najmä v 15. storočí však postupne klesal. V tom čase hospodársky, ale aj duchovný úpadok benediktínskeho rádu zasiahol celú Európu. Nové kláštory takmer nevznikali a desiatky starých zanikli.

Kráľ Matej Korvín odovzdal významné benediktínske kláštory - Pannonhalmu, Pécsvárad, Szekszárd a Zobor ostrihomskému arcibiskupovi Jánovi Vitézovi. Neskôr v roku 1468 pápež Pavol II. pridelil na žiadosť kráľa Mateja Korvína všetky majetky Zoborského benediktínskeho opátstva nitrianskemu biskupstvu a kapitule. V roku 1471 kláštor prepadlo a zničilo vojsko poľského kráľa Kazimíra.

Pred koncom 15. O histórii tejto výnimočnej lokality máme ešte stále viac informácií z písomných prameňov, ako z dokladov hmotnej kultúry objavenej archeologickým výskumom. Jednou z príčin tohto stavu je, že výskumy mali charakter záchranných akcií vyvolaných stavebnou činnosťou a ich časový a priestorový rozsah bol limitovaný. Veríme, že pre Nitru, ale aj pre celé Slovensko sa toto „posvätné“ miesto podarí revitalizovať a sprístupniť verejnosti tak, aby dôstojne pripomínalo svoju nezastupiteľnú úlohu v dejinách nášho národa.

Benediktínsky kláštor sv. Hipolyta v období 11. - 13. storočia plnil dôležitú funkciu jedného z centier duchovného, verejnoprávneho a kultúrneho centra v Uhorsku. Ako sme už spomenuli, heslom benediktínov bolo Ora et labora - Modli sa a pracuj.

Kráľ Štefan I. v roku 1006 obdaroval kláštor sv. Hipolyta. Za kráľa sv. Ladislava v roku 1083 vyhlásili v Nitre na hrade v katedrále sv.

So Zoborským kláštorom sa spája niekoľko dôležitých prameňov k našim dejinám, ako sú: najstaršie v origináli zachované listiny z nášho územia (Zoborské listiny z roku 1111 a 1113), najstaršia uhorská legenda (tzv. Maurova legenda o sv.

Hoci o založení zoborského kláštora sa nezachovali žiadne písomné správy, podľa väčšiny historikov bol založený už v 9. storočí, najneskôr okolo roku 880, kedy v Nitre vzniklo biskupstvo, ktorého prvým biskupom bol benediktín Viching. Existenciu kláštora už v tomto období naznačuje aj legenda o úmrtí kráľa Svätopluka zaznamenaná českým kronikárom Kosmasom /╬ 1178/ počas jeho pobytu na Nitriansku.

O živote nitrianskych pustovníkov sa dozvedáme z legendy, ktorú niekedy medzi rokmi 1064-1070 napísal Maurus, nitriansky rodák, žiak učilišťa pri zoborskom kláštore. Neskôr sa stal opátom a od roku 1036 biskupom v Päťkostolí. Základné informácie mu poskytol Benedikt a opát Filip.

Legenda o živote sv.Svorada a Benedikta je napísaná po latinsky v rýmovanej próze. Považuje sa za cenný literárny a historický spis i faktografické dielo zo slovenského prostredia. Podáva informácie o existencii zoborského kláštora sv. Hypolita, kostola sv. Emeráma v Nitre, o škole pri benediktínskom kláštore a pod.

Kláštor Bzovík

Prvá písomná zmienka o kláštore v Bzovíku pochádza z roku 1135. Objekt vznikol pôvodne ako benediktínsky kláštor zasvätený prvému uhorskému kráľovi Štefanovi. Románsky dvojvežový kostol, ku ktorému pribudla neskôr po dostavbách kláštorná budova, bol jednou z našich najvýznamnejších románskych stavebných pamiatok.

Začiatkom 16. storočia sa jeho majiteľom stal Žigmund Balaša. Ten v roku 1530 z kláštora vyhnal rehoľníkov a objekt obstaval mohutným opevnením. V roku 1620 hrad vyhorel a koncom 17. storočia sa opäť vrátil cirkvi. V roku 1678 ho dobyli povstalci Imricha Tököliho. Po krátkom vlastníctve rádu jezuitov a ostrihomského arcibiskupa začal objekt začiatkom 19. storočia pustnúť.

Stredoveký opevnený kláštor získala obec od štátu pred piatimi rokmi za 3700 eur. V zmluve o prevode majetku, ktorú v tom čase obec podpísala so štátom, je zakotvené, že dedina musí pamiatku najmenej päť rokov využívať na kultúrne účely. Podľa vtedajšej starostky o iné ako kultúrne využitie tejto pamiatky obci ani nešlo.

Po roku 1989 vzniklo niekoľko iniciatív na obnovu života v kláštore. Konali sa tam koncerty, ale aj rôzne stretnutia záujmových občianskych skupín.

Bzovík 29. januára (TASR) - O ďalší grant na obnovu stredovekého kláštora v obci Bzovík v okrese Krupina žiada tento rok tamojšia samospráva Ministerstvo kultúry SR. "Z programu Obnovme si svoj dom ministerstva kultúry získala obec grant naposledy v roku 2011," povedal TASR nový starosta Boris Sedmák. Bolo to približne 20.000 eur, ktoré sa použili na rekonštrukciu mosta a vstupnej brány a na niektoré nosné drevené konštrukcie. Odstránili sa tak viaceré nebezpečenstvá, ktoré hrozili návštevníkom pri vstupe do areálu.

"Aj keď sme odvtedy žiadali o príspevok každý rok, peniaze sme už nedostali," konštatoval starosta. Napríklad v roku 2012 žiadali o ďalších viac ako 130.000 eur a to na obnovu kláštornej kaplnky, podporu im však neschválili.

Benediktínsky kláštor v Krásnej

Niekdajší benedektínsky kláštor v Krásnej je najstarším doposiaľ známym kláštorom vo východoslovenskom regióne, rovnako jedným z najstarších benediktínskych kláštorov v bývalom Uhorsku. Dobudovaný bol koncom 12. storočia a nikdy neprešiel podstatnejšou prestavbou, no pomerne skoro i zanikol.

J. Macák v lokalite Breh, kde sa kláštor nachádzal, urobil zisťovací výskum v rokoch 1968 - 1970, pri ktorom tu našiel keramický materiál, ale i medenú mincu z čias Štefana IV. (1162 - 1164). Ďalšie poznatky o existencii kláštora museli vychádzať predovšetkým z archeologického výskumu.

Je dôvodné predpokladať, že rovnako ako iné benediktínske kláštory mal aj kláštor v Krásnej svojho kronikára. Písomné pamiatky sa však nezachovali. Predpokladá sa, že došlo k ich zničeniu v búrlivých časoch 15. a 16.

Medzi najznámejšie nálezy, ktoré lokalita poskytla, patrí dvojsečný meč s pomerne dobre zachovanou čepeľou a rukoväťou. Tento sa však nenašiel priamo na mieste niekdajšej stavby kláštora, ale v bagrovisku na ťažbu štrku. Časovo ho je možné zaradiť do polovice 10. storočia. Podľa predpokladov meč patril náčelníkovi, alebo vojvodcovi. Nález patrí k jednému z piatich doposiaľ známych mečov tohto typu v Európe. Na jednej strane čepele mal nápis: "+INGLER II".V bagrovisku sa našiel takiež fragment dreveného člna, ktorý odborníci zaradili do 10. až 12.

Čo sa týka samotných sakrálnych stavieb, archeológovia po vyhodnotení výsledkov a konfrontáciach so málo rozsiahlymi zachovanými správami konštatovali, že na mieste benediktínskeho opátstva sa nachádzali dva kostoly s troma stavebným fázami. Na základe písomných správ, ktoré sa vzťahujú na Krásnu, je možné datovať vznik prvého kostola ešte pred rok 1143, pravdepodobne ešte v 11. storočí.

Je možné, že zbúranie tohto kostlíka a následovné postavenie baziliky a kláštora súviseli so snahami panovníka Ladislava I. a Kolomana I. Belo Polla k tomuto uvádza: " Spomenutí panovníci pokračovali v kristianizačnom diele Štefana I. Vieme, že Ladislav I. všemožne podporoval kresťanstvo a že podľa vzoru Štefana I. zakladal aj nové biskupstvá a kláštory na území uhorského štátu. Pravdepodobne už v tých časoch sa na východné Slovensko dostali beneditínski mnísi, ktorým tamojší zemepáni - Abovci - zverii pastorizáciu týchto oblastí a povolili založiť kláštor v Krásnej.

O benediktínoch vieme, že na území Uhorska, a teda aj na Slovensku, patrili k najstarším mníšskym komunitám a že na Slovensku už pôsobili v 9. - 11. storočí. Ich kultúrno-ekonomicko-kristianizačná činnosť vyhovovala vtedajšej vládnucej vrstve. Benediktíni totiž okrem iného v zmysle svojich regúl hospodársky kultivovali okolie, v ktorom sa usadili.

Keď benediktíni prišli do Krásnej, pravdepodobne dostali do správy i kostol, ktorý stál na geograficky výhodnej polohe. Na polohe, akú si benediktíni zásadne vyhľadávali, ktorá bola jednak chránená, jednak mala okolie už osídlené, a nakoniec aj preto, že vyhovovala ich podmienkam. Krásňanský kostol bol vystavaný na polohe Breh a navyše na dôležitej historickej ceste, ktorá viedla cez Košickú kotlinu povodím Torysy, cez Šariš do Poľska a povodím Hornádu na Spiš a odtiaľ ďalej na západ a juhozápad, odkiaľ mali krásňanskí benediktíni spojenie s prípadnými staršími benediktínskyi kláštormi a eremitóriami na strednom a západnom Slovensku.

Príslušníci tejto novej benedktínskej komunity sa hneď po príchode do Krásnej pravdepodobne neuspokojili s oným malým kostolom, ktorý im tunajší zemepáni dali, preto začali uvažovať o výstavbe vlastného kostola s kláštorom. Keďže kostol bol malý na ich misijnú a kultúrno-hospodársku činnosť, rozhodli sa upraviť a prestavať ho podľa štýlu, ktorý môžeme sledovať na benediktínskych kláštoroch. Za ich rozhodnutím nasledovali činy, lebo podľa správy v Bratislavských análoch jágerský biskup Martýrius už v roku 1143 vysvätil tunajšie opátstvo zasvärené Panne Márii, ktoré muselo mať vybodovaný aspoň kostol a najpotrebnejšie priestory.

Je pravdepodovné, že na prelome 11. a 12. storočia v oblasti terajšieho východu Slovenska doznievalo staré pohanské náboženstvo a rýchlejšie zavedenie kresťanstva malo podporiť opátstvo. Je pravdepodobné, že práve ono malo za úlohu podnietiť i vzrast a vybudovanie silného mesta v Košickej kotline.

Ako sme už spomenuli, prvú písomnú zmienku o benediktínoch v Krásnej poznáme z roku 1143. Okrem toho, že vieme o vysvetení opátstva jágerským biskupom, nevieme nič o prvých opátoch a predstavených, naviac sa ďalšie správy o lokalie na dlhší čas strácajú. Ďalšie infromácie sa zachovali až z roku 1219, kedy sa vo Varadínskom registri spomína krásňanský opát Cyegel. Tento obvinil a poslal do Varadína pred "boží súd" dvoch dedinčanov, ktorí kradli a mali aj "iné neresti".

V 13. storočí kláštor často navštevovali vyslanci z jágerského biskupstva. Opát Ján z Krásnej sa spomína, že v roku 1280 bol svedkom, ako župan Dionýz z rodu Aba odovzdal dedičné panstvo v Krásnej Ondrejovi, synovi Dávida z rodu Aba. Ďalšiu správu máme z roku 1330. V roku 1332 opát odhadol svoj majetok ma 100 mariek ročného príjmu, z čoho odviedol pápežský desiatok 10 mariek. V roku 1335 sa spomína pát Ján, ktorý so svojim predchodcom má len spoločné meno, ale ide o inú osobu. Jeho nástupníkom bol opát Peter, ktorý sa v roku 1342 zúčastnil na schôdzi predstavených benediktínskych kláštorov na Vyšehrade. Tento obnovil spor o spomínanú obec Župč proti prepoštovi Pavlovi z Jasova.

Na základe informácií o sporoch o majetok je možné sa domnievať, že úlohou opáta bola správa majetku kláštora. O veľkosti majetkov Krásňanského opátstva sa dozvedáme z listiny z roku 1337. Podľa nej patrilo kláštoru niekoľko celých obcí ako aj časti niektorých iných dedín. Za opáta Demetera nastala hospodárska konsolidácia opátstva. Opát sa postavil proti zemepánovi Janovi, synovi Petra, ktorý mal záujem zmocniť sa časti majetku opátstva. Krajinský sudca Štefan Bebek vo Vyšehrade rozhodol v prospech opáta. Demeterov nástupca Ján majetok ešte rozšíril. Po ňom nastúpil opát Andrej. Ked si však zemepáni Czudarovci vymohli patronátne právo nad opátstom, z vedúceho miesta odišiel. Jeho miesto sa obsadilo až 4. augusta 1396. Zemepáni za opáta určili Michala, syna Ladislava z Ozoroviec. Tento viedol niekoľko sporov.

S mestom Košice v roku 1400, keď žaloval Košičanov, že obsadili kláštorný vinohrad, jednému poddanému zobrali kone za 60 florénov a vyrubávajú krásňanský les. 30. marca 1401 pápež Bonifác IX. vyhovel žiadosti opáta a opátstvo v Krásnej získalo právo predávať odpustky pre všetkých pútnikov, ktorí prídu na odpust a dajú kláštoru almužnu.

Okrem majetkových sporov mal kláštor v 15. storočí i ďalšie starosti. Robili im ich jiskrovci a bratríci bojujúci na území terajšieho Slovenska, od roku 1447 aj na území východoslovenského regiónu. Útočili predovšetkým na cirkevné inštitúcie. Je pravdepodobné, že sa zmocnili kláštorov v Jasove a v Myšli, a určite nenechali na pokoji ani opátstvo v Krásnej. V roku 1485 po smrti Štefana sa Rozgoňovci stali zemepánmi Krásnej a za opáta dosadili syna košického richtára J. Toklera. V roku 1490 požiadalo opátstvo o pomoc kráľa Vladislava II (1490-1516), ktorý po vymretí rodu Rozgoňovcov získal patronátne právo. Vladislav II. o ochranu opáta požiadal mesto Košice.

22. mája 1541 sa majetky opátstva rozdelili medzi viacerých uchádzačov. Tu skončila éra majetnosti, samotnému opástvu ostali prakticky len zbytky. Proces dovŕšil kráľ Ferdinand I., ktorý 14.

Prehľad benediktínskych kláštorov na Slovensku

Nasledujúca tabuľka poskytuje stručný prehľad najvýznamnejších benediktínskych kláštorov na Slovensku:

tags: #benediktinsky #klastor #na #slovensku