Benediktínsky kláštor Spišské Podhradie: História a súčasnosť

Spišské Podhradie je obec, nad ktorou sa vypína jeden z najväčších hradov na svete - Spišský hrad. Ak sa však chcete na Spišský hrad dostať kratšou cestou, choďte na hrad z Hodkoviec. Najstaršie osídlenia na tomto území pochádzajú z 5. tisícročia pred n.l. Na prelome 11.-12. storočia sa hradný kopec začal osídľovať natrvalo. V tomto období sa začal stavať Spišský hrad. Vtedy začali vznikať v jeho okolí malé osady. Spojením takýchto troch vzniklo aj Spišské Podhradie na sútoku Jablonovského a Teledinského potoka (Uhľového).

V 12. storočí bolo predhradím Spišského hradu, ale už v polovici 13. storočia sa stalo od hradu nezávislým mestom. Prvá písomná zmienka je z roku 1249. V roku 1279 bolo známe ako Fanum St. Mariae. Neskôr patrilo pod Spoločenstvo spišských Sasov. Ďalším pomenovaním mesta bolo Villa Saxorum.

V stredoveku bolo významným a prosperujúcim mestom. V roku 1677 richtárovi Jakubovi Güntherovi predložilo cechové artikuly 16 cechov: debnársky, hrnčiarsky, murársky, ševcovský, čižmársky, mäsiarsky, súkennícky, krajčírsky, kožušnícky, zámočnícky, tkáčsky, remenársky, kováčsky, puškársky, pivovarnícky a stolársky. Preslávili sa mäsiari spišskými párkami, ktoré vynikali mimoriadnou kvalitou a do roku 1914 sa dodávali denne aj do reštaurácií a hotelov v Budapešti, kde sa ponúkali ako špecialita. V súvislosti s rozvinutou výrobou plátna na Spiši v meste fungovala aj modrotlačiarenská dielňa s konským mangľom.

V roku 1608 boli pri zakladaní najstaršieho farbiarskeho cechu v celkom Uhorsku, v Levoči, aj majstri zo Spišského Podhradia, Michal Herman a Ján Tibeli. V roku 1770 tu bolo 250 remeselníckych dielní. Rozvoj mesta bol úzko spätý s obdobím „saskej kolonizácie„. Silná komunita ich potomkov tu žila až do prelomu 18.-19. storočia.

Najznámejšou časťou dnešného mesta je Spišská Kapitula, trojloďový kostol s dvojvežovým priečelím, gotickým polygonálnym presbytériom, severnou sakristiou a bočnou kaplnkou. Spišská kapitula býva označovaná aj ako slovenský Vatikán. Od konca 12. storočia je sídlo Spišského prepoštstva, od roku 1776 sídlom Spišského biskupstva.

Spišská Kapitula: Cirkevné mestečko s bohatou históriou

Spišská Kapitula je starobylé cirkevné mestečko, ktorého dejiny sa začali písať už na konci 12. storočia. Návštevníci tohto miesta sú niekedy zaskočení jeho názvom, ktorý vyplýva z tradícií hlbokého stredoveku. Pomenovanie Spišská Kapitula sa odvodzuje od názvu kapitula kanonikov. Išlo o zbor, konvent duchovných, ktorí žili sčasti ako rehoľníci, sčasti zastávali aj úlohy svetských kňazov. A práve kapitula kanonikov dala pomenovanie aj tomuto miestu - svojmu sídlu.

Na čele kolegiátnej kapituly kanonikov stál až do r. 1776 prepošt. Išlo o dnes už málo používanú cirkevnú hodnosť, ktorá bola na stupni hierarchie nižšie ako biskup. Jurisdikcia spišského prepošta sa vzťahovala na obyvateľstvo historickej Spišskej župy, ktorej hranice sa tak kryli s cirkevným územím, nazývaným Spišské prepoštstvo. Spišský prepošt pritom sám hierarchicky podliehal ostrihomskému arcibiskupovi, nakoľko aj Spišské prepoštstvo patrilo do územia Ostrihomskej arcidiecézy.

Najstaršia zachovaná písomná zmienka o spišských prepoštoch je listina uhorského kráľa Ondreja II. z roku 1209, ktorá spomína prepošta Adolfa. Ten už zrejme sídlil niekde na území dnešnej Spišskej Kapituly. Od Adolfa následne stálo na čele tejto cirkevnej inštitúcie postupne 45 prepoštov.

Situácia sa zmenila v r. 1776, kedy cisárovná Mária Terézia a pápež Pius VI. k územiu Spišského prepoštstva pridali historické župy Liptov a Orava a zriadili Spišské biskupstvo. To si až podnes zachovalo svoje pôvodné hranice. Spišská Kapitula sa vtedy stala sídlom spišských biskupov a katedrálnej kapituly kanonikov. Od r. 1776 dodnes viedlo Spišskú Kapitulu i Spišskú diecézu postupne 14 biskupov. Súčasným spišským diecéznym biskupom je Mons. Štefan Sečka.

V dejinách Spišskej Kapituly sa okrem zriadenia biskupstva samozrejme odohralo mnoho ďalších udalostí, ktoré ovplyvnili nielen stavebný vývoj tohto mestečka, ale aj dejiny širšieho okolia. Spomenúť treba aspoň niektoré.

Vrchol stredovekého stavebného vývoja zažila Spišská Kapitula v 13. až 15. storočí. Kapitula bola vtedy spolu s blízkym Spišským hradom kráľovskou inštitúciou. Ako také sa oba komplexy tešili priamej pozornosti dvora uhorských kráľov z rodu Arpádovcov a Anjouovcov, ale aj magnátskeho rodu Zápoľskovcov.

Nasledujúce, 16. storočie, znamenalo stagnáciu katolicizmu na Spiši, ktorá nastala najmä v dôsledku šírenia reformácie. Spišská Kapitula sa vtedy síce s problémami, no predsa udržala ako jedna z mála katolíckych inštitúcií na Spiši.

Obnova katolíckeho ducha v 17. storočí nastala v dôsledku príchodu jezuitov, ktorí sa v Spišskej Kapitule usídlili r. 1648 a založili v širokom okolí známe gymnázium.

Jezuitská rehoľa bola načas zrušená r. 1773. Ich majetky a budovy dostalo novoerigované biskupstvo, ktoré vzniklo v už spomínanom roku 1776. Nasledoval ďalší rozvoj tunajších kultúrnych a edukačných inštitúcií. Najskôr vznikol v r. 1815 Spišský kňazský seminár, pre ktorý bol adaptovaný pôvodný jezuitský kláštor. V r. 1819 zas v budove pôvodného jezuitského gymnázia vznikol Učiteľský ústav v Spišskej Kapitule, ktorý bol prvým svojho druhu v Uhorsku vôbec.

Po sľubných začiatkoch 20. storočia prišli dve svetové vojny, ktoré sa však Spišskej Kapituly v podstate nedotkli. Horšia situácia nastala po r. 1948 a nástupe totalitného režimu. Ten totiž so sebou priniesol nielen ideologický ale aj priamy fyzický tlak, ktorý vyústil do perzekúcií a násilného zániku takmer všetkých cirkevných inštitúcií Spišskej Kapituly. Budovy kňazského seminára a učiteľského ústavu najskôr obsadila Československá ľudová armáda a neskôr Zbor národnej bezpečnosti, ktorý tu umiestnil školu pre svojich dôstojníkov. Kanonické domy boli zrekvirované a premenené na ubytovacie kapacity nižšieho štandardu pre zamestnancov JRD.

Postupná obnova jednotlivých inštitúcií i zanedbaných pamiatok začala až po r. 1989 a trvá dodnes.

Spišská Kapitula je komplexom budov. Tvorí ju neskororománska Katedrála sv. Martina zo začiatku 13. storočia, goticky prestavaná koncom 15. storočia, bývalý prepoštský palác z konca 13. storočia, prestavaný v 18. storočí do dnešnej podoby biskupskej rezidencie, ďalej desať domov kanonikov zo 14. až 18. storočia, kaplánka zo 17. storočia, bývalý jezuitský kláštor rovnako zo 17. storočia, ktorý bol v r. 1815 prestavaný na Spišský kňazský seminár a funkcionalistická budova učiteľského ústavu, ktorá pre túto školu bola postavená v r. 1933. Všetky uvedené budovy sú usporiadané do podoby ulice v smere západ - východ. Celý komplex stavieb bol v r. 1665 obohnaný jednotnými hradbami, do ktorých sa vstupuje troma hlavnými bránami, umiestnenými na východe a na západe.

Spišská Kapitula bola samostatnou obcou až do r. 1948, kedy sa stala ulicou mestečka Spišské Podhradie. Je mestskou pamiatkovou rezerváciou a spolu so Spišským hradom a s Kostolom Svätého Ducha v blízkej Žehre bola pre svoje jedinečné pamiatkové hodnoty už r.

Spišské biskupstvo vzniklo vyčlenením z Ostrihomského arcibiskupstva 13. marca 1776. Pápež Pius VI. tak urobil bulou Romanus pontifex, ktorú vydal na základe dekrétu Márie Terézie zo začiatku roka 1776. Spolu so Spišským biskupstvom vzniklo aj Banskobystrické a Rožňavské biskupstvo.

Sídlom Spišského biskupstva sa stala Spišská Kapitula, ktorej história siaha pravdepodobne do 12. storočia, i keď prvou písomnou zmienkou o Spiši je až listina uhorského kráľa Ondreja II. z roku 1209. Prostredníctvom nej bamberský biskup Ekbert (brat uhorskej kráľovnej Gertrúdy, prvej manželky Ondreja II.) predáva rozsiahle územie medzi Snežnými horami a v povodí rieky Poprad spišskému prepoštovi Adolfovi a jeho sestre. Je pravdepodobné, že prepoštova sestra, jej manžel Rutger a aj samotný Adolf (prvý po mene známy spišský prepošt) pochádzali z blízkeho okruhu kráľovnej Gertrúdy.

Týmto nás táto listina oboznamuje s existenciou komitátu a aj s existenciou cirkevnej organizácie Spiša, ktorá bola reprezentovaná Spišským prepoštstvom a jeho prepoštom. Aj napriek tomu, že sa nám nezachovala žiadna listina, ktorá by nás oboznamovala s presným dátumom založenia Spišského prepoštstva, spomínaná listina nám potvrdzuje to, že v roku 1209 už prepoštstvo existovalo. Okrem toho na Pažici (oproti dnešnému biskupskému sídlu) pravdepodobne už v 11. storočí existoval benediktínsky kláštor zasvätený sv. Martinovi.

Pri prepoštovi vznikol čoskoro zbor kanonikov, teda kapitula, ktorá mala spočiatku štyroch členov. Neskôr sa počet kanonikov zvyšoval, až sa napokon ustálil na počte desať osôb. Okrem tohto samotná kapitula mala od 13. storočia aj ďalšiu dôležitú funkciu, a to funkciu hodnoverného miesta, čiže verejného kráľovského notárstva. Už v 13. storočí tu bola založená kapitulská škola, v roku 1646 sa tu usadili jezuiti a v roku 1648 aj založili gymnázium.

Spišské prepoštstvo bolo v roku 1776 panovníčkou Máriou Teréziou a pápežom Piom VI. povýšené na Spišské biskupstvo, ktoré sa tak vyčlenilo z Ostrihomského arcibiskupstva. V roku 1815 tu bol založený seminár pre kňazov a v roku 1819 aj najstarší učiteľský ústav v Uhorsku.

Po nástupe biskupa Jána Vojtaššáka v roku 1921 sa duchovný život v diecéze obnovil. Postupne vznikali nové vzdelávacie a výchovné inštitúcie, charita, farnosti, spolky, či združenia. V jednotlivých farnostiach diecézy bola zavedená každodenná poklona Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej podľa presného plánu, ktorý sa zachováva aj dodnes. V roku 1925 sa uskutočnila diecézna synoda, ktorej závery na dlhé roky pomohli zachovať duchovný život a účinné riadenie diecézy aj počas nespravodlivého väznenia biskupa Vojtaššáka, ale aj po jeho smrti až do pádu komunizmu. Spišská diecéza bola počas komunizmu takmer 40 rokov bez biskupa. V danej dobe bola riadená tzv. kapitulnými vikármi.

V roku 1989 sa spišským biskupom stal Mons. František Tondra, ktorý v zmenených okolnostiach doby obnovil všetky potrebné inštitúcie a duchovný život v diecéze. Na konci svojho pôsobenia vyhlásil Druhú diecéznu synodu.

Územie Spišskej diecézy, konkrétne Spišskú Kapitulu, Levoču, Vysoké Tatry a Poprad, navštívil pápež sv. Ján Pavol II. v dňoch 2. - 3. júla 1995 počas svojej druhej pastoračnej návštevy Slovenska.

Letecký pohľad na Spišskú Kapitulu

Vznik biskupstva: Pápež Pius VI. bulou Romanus pontifex z 13.3.1776, na základe dvorného dekrétu Márie Terézie z 15.1.1776, zriadil nové biskupstvá Banskobystrické, Rožňavské a Spišské vyčlenením z Ostrihomského arcibiskupstva. Spišské biskupstvo bolo vytvorené pripojením Liptova a Oravy k bývalému Spišskému prepoštstvu (1198 - 1776) a stalo sa sufragánom Ostrihomu.

Pius VII. bulou Super universas orbis terrarum Ecclesias z 9.8.1804, na základe dekrétu Františka I. z 5.8.1804, ustanovil Košické a Satmarské biskupstvo vyčlenením z Jágerského biskupstva, pričom Jáger bol povýšený na arcibiskupstvo. Sufragánmi Jágerskej provincie sa okrem Košíc stali aj Spiš a Rožňava. 29.5.1922 vzala Svätá Stolica do vlastnej správy okrem Trnavskej administratúry, Nitrianskeho a Banskobystrického biskupstva aj Spišské biskupstvo.

Pavol VI. apoštolskou konštitúciou Qui divino 30.12.1977 zriadil na Slovensku cirkevnú provinciu s metropolou v Trnave. Spiš sa stal jej súčasťou. Pápež Ján Pavol II.

Školstvo v Spišskej Kapitule

• 1992 - Otvorenie základnej školy. Vyučovanie začalo 1.2.1992. Vyučovalo sa v 14 triedach a 7. ročníkoch. Riaditeľom sa stáva Mgr. Gustáv Turčina.
• 2002 - Súčasťou školy sa stáva ŠSZČ- školské stredisko záujmovej činnosti, ktoré ponúka širokú možnosť mimoškolskej činnosti. Tiež vzniklo školské športové stredisko zamerané na bežecké lyžovanie a biatlon. Pedagogickým zástupcom RŠ sa stáva Ing. Michal Švento.
• 2006 - Od 1.9.2006 je súčasťou školy materská škola. V materskej škole sa vyučuje v 2. oddeleniach. Vyučujú tri učiteľky. MŠ slávnostne 4.9.2006 vysvätil pomocný spišský biskup Štefan Sečka. Zástupcom RŠ pre mimoškolskú činnosť a MŠ sa stáva Ing.
• 2010 - Od 1.1.2010 sme sa stali Cirkevnou spojenou školou so zložkami: ZŠ a MŠ Andreja Radlinského a Cirkevné gymnázium Andreja Radlinského. Od 1.2.2010 sa riaditeľom školy stáva Mgr.

Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule

Spišské podhradie je obec, nad ktorou sa vypína jeden z najväčších hradov na svete - Spišský hrad. Ak sa však chcete na Spišský hrad dostať kratšou cestou, choďte na hrad z Hodkoviec. Najstaršie osídlenia na tomto území pochádzajú z 5. tisícročia pred n.l. Na prelome 11.-12. storočia sa hradný kopec začal osídľovať natrvalo. V tomto období sa začal stavať Spišský hrad. Vtedy začali vznikať v jeho okolí malé osady. Spojením takýchto troch vzniklo aj Spišské Podhradie na sútoku Jablonovského a Teledinského potoka (Uhľového).

tags: #benediktinsky #klastor #spisske #podhradie