Úloha zasväteného života v Cirkvi je taká závažná, že som sa rozhodol zvolať synodu, ktorá by sa podujala hlbšie uvažovať o jeho význame a perspektívach do budúcnosti vzhľadom na blížiace sa nové tisícročie. Všetci sme si vedomí, akým bohatstvom je pre cirkevné spoločenstvo dar zasväteného života v celej rôznorodosti jeho chariziem a ustanovizní.
Evanjeliové rady a sľuby
Členovia rehoľných rádov a náboženských spoločností v Katolíckej cirkvi nasledujú príklad svätého Františka z Assisi a skladajú tri sľuby. Sľubujú čistotu, chudobu a poslušnosť. Túto trojicu zaraďujeme medzi „evanjeliové rady“, ktoré „majú za cieľ odstraňovať, čo by mohlo prekážať rozvoju lásky, hoci to nie je s ňou v protiklade“ (KKC, § 1973).
„Evanjeliové rady vyjadrujú živú plnosť lásky, ktorá je stále nespokojná, že nedáva ešte viac. Svedčia o jej eláne a pobádajú nás k duchovnej ochote. Dokonalosť evanjeliového zákona spočíva podstatne v prikázaniach lásky k Bohu a k blížnemu.
Láska je kľúčom k naplneniu Kristovho evanjelia. Niekedy sa však stáva, že slová s tisícročným významom strácajú svoj pôvodný zmysel. Mnohí z nás sa môžu pozastaviť nad tým, prečo Cirkev velebí chudobu a „núti“ rehoľníkov sľubovať, že zostanú bez peňazí. Naše počudovanie však pramení z nepochopenia pojmov.
Čo znamená evanjeliová chudoba?
Byť chudobným človekom v evanjeliovom zmysle tohto slova znamená byť skutočne slobodný. Oslobodený od krehkých pozemských bohatstiev a pôžitkov. „Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú. V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ, ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú. Evanjeliová chudoba znamená nezávislosť od všetkého okrem Boha.“Evanjeliová chudoba znamená nezávislosť od všetkého okrem Boha. „Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony? A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu? A čo sa tak staráte o svoj odev?
Čistota neznamená umŕtvovať sa. Nie je negáciou prirodzených ľudských potrieb a túžob. Jej cieľom nie je uhasiť vášeň v človeku, ale kontrolovať ju, aby ako spaľujúci oheň nezničila všetko ostatné, čím sme.
Nedostatok pokory vážnym spôsobom ničí náš svet. Je príkladom toho, aký ďalekosiahly dosah môže mať, keď sa vzdáme evanjeliovej rady. Pozorujeme ho u ľudí, ktorí nedokážu nazrieť za hranice svojho ega. Neustále majú potrebu čosi si dokazovať. Šikanujú a terorizujú svoje okolie.
Poslušnosť - voči Bohu a voči evanjeliu, si vyžaduje nemalú dávku pokory. Zmieriť sa so svojou nedokonalosťou, životným poslaním, schopnosťami a vlastnosťami.
| Sľub | Význam |
|---|---|
| Čistota | Kontrola vášní, schopnosť skutočnej lásky |
| Chudoba | Sloboda od pozemských bohatstiev, nezávislosť od všetkého okrem Boha |
| Poslušnosť | Pokora, zmierenie sa so svojou nedokonalosťou |
Ak sa evanjeliové rady chudoby, čistoty a poslušnosti (slobody, obetavosti a pokory) mohli pretransformovať do podoby sľubov, znamená to, že ich napĺňanie máme pevne vo svojich rukách. Nie sme hračkami v rukách slepého osudu. To, akí slobodní, obetaví a pokorní budeme, je len a len na nás. Zbavme sa všetkých zbytočných výhovoriek. Dnes, tu a teraz rozhodujeme o tom, kým sme.
Hutný text. Každý z nás vie, že veľké životné rozhodnutie ako napr. rozhodnutie k manželskému životu alebo pre život zasvätenej čistoty musí byť vykonané na základe silnej motivácie. Iba vtedy je také rozhodnutie životaschopné. Motivácia však môže slabnúť, možno na ňu zabudnúť, môže byť ohrozená protichodnými motiváciami. V takých chvíľach je potrebná obnova a oživenie motivácie.
Život v sľuboch vyžaduje základnú dispozíciu: vášeň. Pod tým rozumiem túžbu a akési vnútorné nutkanie konať a odpovedať na Božie pozvanie preto, lebo sme dotknutí a oslovení láskou Boha a pozvaním Ježiša Krista. Bez tejto vášne nie je možné viazať sa na osobu Ježiša Krista, ako to od nás požadujú naše Konštitúcie v Prológu: „Viažeme sa na jeho osobu a službu sľubmi zasvätenej čistoty, evanjeliovej chudoby a apoštolskej poslušnosti”. Tento súvis tém je dôležitý, lebo všetky hovoria o vzťahoch, pomocou ktorých udržujeme živým svoje zasvätenie Pánovi. Samozrejme nielen v týchto častiach sa hovorí o sľuboch, ale celé Konštitúcie sú preniknuté priamo alebo nepriamo duchom sľubov.
II. vatikánsky koncil zmenil poradie sľubov. Pred koncilom sľub chudoby bol na prvom mieste, dnešné poradie je takéto: čistota, chudoba a poslušnosť. Odôvodniť túto zmenu možno takto: Sľub zasvätenej čistoty patrí na prvé miesto, lebo jednoznačne poukazuje na skutočnosť, že evanjeliové rady možno žiť len v osobnom vzťahu s Kristom. Manželstvo je vzťah lásky, aj zasvätená čistota (bezmanželskosť) je vzťah lásky. Človek, ktorý si v Ježišovom podobenstve našiel vzácnu perlu, od radosti predá všetko čo má, lebo v nájdenej perle našiel všetko. Aj ten, kto v láske ku Kristovi našiel svoj poklad, od veľkej radosti predá všetko, čo má. A tak zasvätená čistota je kľúčom ku všetkým sľubom. Tu jasne vidíme, že napr. Charizma dobrovoľnej zasvätenej čistoty života je milosť, a nemožno si ju dať vlastnými silami. Možno ju iba vyprosiť ako každú inú charizmu.
Kto sú tí chudobní, ktorých Ježiš spomína a blahoslaví? Sv. Matúš takto formuloval blahoslavenstvá: „Blahoslavení chudobní v duchu…“ (Mt 5,3). Toto rozšírenie má svoje odôvodnenie. Matúš má pred očami svoje cirkevné spoločenstvo. V takejto situácii Matúš už nemohol iba jednoducho opakovať Ježišovo vyhlásenie „blahoslavení chudobní“. Veľmi ľahko by mohlo spoločenstvo bez uváženia vzťahovať tieto slová na seba a myslieť si, istotne im patrí Božie kráľovstvo. Aby sa vyhol tomuto nedorozumeniu, k Božiemu prisľúbeniu pridáva zároveň aj Božie požiadavky.