V živote každého veriaceho zohráva Duch Svätý nezastupiteľnú úlohu. Je darom od Boha, ktorý nás vedie, posilňuje a napĺňa. Apoštol Pavol v liste Timotejovi pripomína dôležitú skutočnosť: "Boh nám zaiste nedal ducha bojazlivosti, ale (ducha) moci, lásky a sebaovládania." (2. Tim. 1,6-7). Čo to znamená a ako tento dar správne rozvíjať v našom živote?
Ikona zobrazujúca zoslanie Ducha Svätého na apoštolov.
Roznecuj v sebe dar Boží
Aby sme boli efektívni v službe a Boh mohol skrze nás použiť dary, ktoré nám dal a zveril, musíme mu to dovoliť a musíme svoj dar „rozbaliť“ a používať. Pavol práve v tomto povzbudzuje Timotea - to znamená, že jeho dar mohol byť nečinný, spiaci. Dar nebude fungovať automaticky- rovnako ako oheň, aj dar je potrebné rozdúchavať a udržiavať.
Strach ako prekážka
Čo v našich životoch spôsobuje, že to, čo Pán od nás chce, aby sme robili, nefunguje, že sme nečinní? Ten najhlavnejší dôvod je strach. Strach nám bráni prekročiť ľudský tieň a úplne sa odovzdať Bohu, aj keď vo vnútri vieme, že by to bolo správne a dopadlo by to dobre. Sme zastrašovaní týmto svetom, bojíme sa konfrontácie s okolím, blízkymi, svojim telom, sme zastrašovaní diablom. A preto sme nefunkční a nepoužiteľní - o to nepriateľovi našich duší ide. Pavol preto hovoril Timoteovi: „Boh nám zaiste nedal ducha bojazlivosti, ale (ducha) moci, lásky a sebaovládania.“
Zastrašovaný človek stráca svoju autoritu v Duchu - pretože „Boh nám nedal Ducha bojazlivosti /zbabelosti, nesmelosti/“ - Vidíte, je to duch a určite nie je od Boha. Naopak, my máme „ducha moci /sily/, lásky a sebeovládania /rozvahy, zdravého rozumu/“ - vidíme ten zásadný rozdiel!!!
Definícia zastrašovania
- urobiť plachým, bojazlivým
- naplniť strachom
- premôcť úzkosťou, hrôzou; vydesiť
Cieľom zastrašovania je brániť ti v akcii, donútiť alebo dotlačiť ťa do poníženia a podrobenia. Zastrašovanie ťa chce premôcť pocitom menejcennosti a strachu. Už viac nie si slobodný, aby si plnil Božiu vôľu.
Pôvodcom zastrašovania je strach, ktorý má korene v diablovi - ten ho zasial ešte v rajskej záhrade. Napadá nás prostredníctvom myšlienok, predstáv a videní, alebo použije okolnosti a tých, ktorých má vo svojej moci, aby nás zastrašili. Nech už je to akokoľvek, jeho jediným cieľom je obmedziť a ovládať nás!
Duch zastrašovania prináša zmätok, stratu odvahy a frustráciu. Všetko sa odrazu bude zdať ochromujúce, zložité a hlavne nemožné. Čím väčšie zastrašovanie, tým väčší pocit bezmocnosti, a tým menšia odvaha. Ak sa zo zastrašovaním nevysporiadaš okamžite, spôsobí, že urobíš nesprávne veci, ktoré by si ináč nikdy neurobil. Preto: „Nedávajte miesto diablovi.“
JEDINÝ SPÔSOB, AKO ZVÍŤAZIŤ NAD STRACHOM JE STRATIŤ VLASTNÝ ŽIVOT - ODOVZDAŤ HO VO VIERE BOHU
BUDEŠ SLÚŽIŤ TOMU, PRED KÝM MÁŠ BÁZEŇ. - ĽUDIA ALEBO BOH! Ten výber je na nás. Ak vieš, že máš v sebe takýto „prístupový bod“ pre zastrašovanie, modli sa, aby ťa Pán Ježiš oslobodil. Je výborné, ak sa s týmto zápasom podelíš s niekým, komu dôveruješ, aby ti pomohol niesť bremeno a modlil sa za teba - „Vyznávajte si teda navzájom hriechy a modlite sa jeden za druhého, aby ste boli uzdravení. Veľa zmôže účinná modlitba spravodlivého“ Jak.5,16
O Duchu Svätom hovorí Biblia neraz obraznou, symbolickou rečou. Prirovnáva Ho k vetru, ktorý slobodne veje, kam chce (Ján 3, 8; por. aj Skutky 2, 2). Nemožno Ho obmedzovať, spútať, zmanipulovať. Písmo sväté prirovnáva Ducha aj k holubici (Matúš 3, 16) - k nežnému bytiu, ktoré nie je problém odplašiť, zahnať. Kým za obrazom Ducha Svätého ako vetra je výpoveď o slobodnom pôsobení Ducha, obraz holubice hovorí o nežnom, jemnom, nenásilnom, láskyplnom pôsobení Ducha Svätého.
Biblia prirovnáva Ducha i k ohňu. Písmo sväté nás nabáda: „Ducha neuhášajte!“ (1. Tesalonickým 5, 19) V obraze ohňa je ukryté mnohé: ničivá sila ohňa - Duch Svätý chce zničiť modly, ku ktorým sa klamne utiekame. Reformátor Ján Kalvín povedal, že „ľudské srdce je továrňou na modly.“ „Vyrábame“ si vždy nové a nové modly. Tieto modly - falošných bohov chce oheň Ducha zničiť.
Oheň prečisťuje - Duch Svätý prečisťuje našu vieru, náš kresťanský charakter, aby sme žili podľa príkladu Pána Ježiša Krista.
Oheň rozmrazuje - podobne Duch Svätý rozmrazuje chladné ľudské srdcia.
Oheň zohrieva - v spoločenstve cirkvi by mal každý zažiť, pocítiť teplo Božej, Ježišovej lásky.
Oheň osvetľuje - keď sa mocou Ducha Svätého dávne texty Písma svätého stanú živým Božím slovom pre nás, je naša životná cesta svetlejšia a vidíme aspoň na pár krokov dopredu (Ž 119, 105).
Ako udržiavať oheň Ducha
Oheň treba udržovať. Oheň, ak má ničiť modly, prečisťovať našu vieru a charakter, rozmrazovať srdcia, hriať a svietiť, potrebuje byť trvalo udržiavaný. Oheň na oltári pre ohnivú obeť zapálil sám Boh (3. Mojžišova 9, 24; 2. Kronická 7, 1 - 3) a musel byť trvalo udržovaný (3. Mojžišova 6, 2 . 6). Krstom aj v nás zažal - zapálil Pán Boh oheň svojho Ducha. „V jednom Duchu sme boli pokrstení“, „jedným Duchom napojení“ - čítame v súvise s Duchom Svätým a krstom (1. Korintským 12, 13). Oheň Ducha však má horieť. Treba ho udržovať, neuhášať ho, veď zažal ho sám Pán Boh.
Ako aktivovať dary Ducha | Joseph Prince
Duch Svätý je Božím darom pre nás. Pohŕdať Božím darom, prekážať pôsobeniu Ducha, uhášať Ho, sa, skôr či neskôr, vypomstí.
Kedy uhášame Ducha?
Keď nedbáme o to, aby v nás Jeho oheň horel. Keď nás v našom vnútri (svedomí) Duch Boží varuje a upozorňuje, že niečo nie je v poriadku, no my ignorujeme Jeho jemný hlas. I vtedy, keď sa len obhliadame späť a vravíme: Kedysi, pred mnohými rokmi som v cirkvi konal to a to..., keď žijeme iba zo spomienok. Podobne, ak máme určité dary od Pána Boha, a všetci nejaké máme, avšak nevyužívame ich na Božiu slávu, pre rast a budovanie Pánovej cirkvi. Keď sme chladní k potrebám našich blížnych, a namiesto vzájomného povzbudzovania sa vo viere, sme si navzájom ľahostajní, ba až nevraživí.
Ducha Svätého nemôžeme premôcť ani zahubiť, On slobodne veje, kam chce a my Ho nemôžeme obmedzovať či spútať. Ducha však môžeme zarmútiť a On sa od nás vzdiali. K tomu najhoršiemu vôbec patrí, keď sa od nás Duch vzdiali.
Nezarmucujte Svätého Ducha Božieho
Nielen človeka, ale aj Ducha Svätého môžeme zarmútiť: skutkami i slovami. Napomenutie: „Nezarmucujte Svätého Ducha Božieho“, píše apoštol Pavel v Liste Efezským (4, 30) práve v súvise so slovami, hnevom a krikom. Ako všetkých ďalších ľudí, aj nás, kresťanov, ovplyvňuje náš nervový stav i okolnosti, v ktorých sa nachádzame. A predsa máme byť iní, lebo na sebe nesieme pečať Ducha Božieho (Efezským 4, 30). Duchom má byť poznamenaná aj naša reč i náš vzťah k blížnym.
Výzva: „Nezarmucujte Svätého Ducha Božieho“, nie je požiadavkou po samoúčelnej cnosti, ale nabádaním, aby sme, v záujme druhých, vedome čelili svojmu „horšiemu ja“. V záujme druhých neklamem, lebo lož rozbíja jednotu medzi ľuďmi. V záujme blížnych nezaháľam, aby som z odmeny za prácu mohol pomáhať ďalším. V záujme druhých nehovorím mrzké slová, pretože dobrým, múdrym a láskavým slovom môžem pomôcť a potešiť.
S súvise s napomenutím: „Nezarmucujte Svätého Ducha Božieho“, zaznieva z Písma výzva: „Nedávajte miesto diablovi“ (Efezským 4, 30). Ak proti zlu v nás nebojujeme, uhášame a zarmucujeme Ducha Svätého.
„Boh nám však nedal ducha bojazlivosti, ale (ducha) moci a lásky a sebaovládania (2. Timoteovi 1, 7). Neuhášajme teda Ducha Svätého, nezarmucujme Ho, ale prosme, aby nás naplnil (por. Efezským 1, 16 - 20; 3, 14 - 19; 5, 18b).
| Obraz Ducha Svätého | Význam |
|---|---|
| Vietor | Slobodné pôsobenie Ducha |
| Holubica | Nežné, jemné, nenásilné pôsobenie |
| Oheň | Ničivá sila, prečisťovanie, rozmrazovanie, zahrievanie, osvetľovanie |