Biblia: Boh je všade, kde sa stretnú v jeho mene – Výklad a význam

V kresťanskej viere má hlboký význam koncept, že Boh je prítomný všade tam, kde sa veriaci stretávajú v Jeho mene. Tento článok sa zameriava na výklad tohto biblického princípu a jeho aplikáciu v živote kresťana.

Odkrývanie právd a prehlbovanie vzťahu k Bohu

Po ťažkých životných skúškach a hľadaní správnej cesty sa človek môže rozhodnúť, že bude počúvať len Boha. Takto sa začína výučba s Bohom, ktorá zahŕňa čítanie Biblie, odkrývanie právd a porozumenie, a prehlbovanie vzťahu k Bohu skrze Ježiša, vedené Božím Duchom.

Vždy, keď som mala otázku, Ježiš mi na ňu odpovedal cez Stana, čo som vedela zo skupiniek. Nebolo však dňa a ani nie je, aby mi Ježiš neukázal, čo Stano povedal a vysvetľoval.

Po nejakom čase som cítila samotu a úpadok na duchu. Vedela som, že sa mám vrátiť do tejto Božej rodiny. To však satan nechcel. Nejaký čas som si to neuvedomovala, kto ma odrádza sa vrátiť. Po čase som si začala všímať okolnosti, ktoré sa diali. Začala som si klásť otázku. V pondelok, utorok vo štvrtok a ani v piatok nemávam nijaké vybavovačky alebo iné svetské veci. Iba v stredu, práve keď mávame našu skupinku. Satan použil moju rodinu, aby som sa na skupinku vôbec nedostala. Nejaký čas sa mu to darilo.

Božia moc je Božia moc a tú nepremôže nikto a nič. Pomaly som sa začala dostávať späť na skupinky. Najskôr to bolo na začiatok, potom koniec alebo v strede skupinky. Za tých pár zúčastnení na skupinke mi Ježiš a výučba s Ježišom cez Stana potvrdil, čo som sa naučila.

Význam Božieho slova

Božie slovo má obrovskú silu a význam v živote veriaceho. Biblia nás učí, čo máme počúvať a čo skúmať:

• Počúvaj, nie však všetkých: Nikto nech vás nezvedie prázdnymi rečami, lebo pre toto prichádza hnev Boží na neposlušných synov. Nebuďte teda ich spoluúčastníci. Veď ste boli kedysi tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi; ako deti svetla žite.
• Pozeraj, nie však všetko: Ale všetko skúmajte a čo je dobré, toho sa držte! (Biblia - 1. Solúnčanom 5,21)
• Rozprávaj, nie však vždy: Sťa zlaté jablká na striebornom podnose je slovo vyrieknuté v pravý čas.

Svätý Otec Lev XIV zdôrazňuje, že život v skutočnosti prináša zmysel, smer a nádej. Nádej pôsobí ako hlboko zakorenený impulz, ktorý nás udržiava v ťažkostiach, ktorý nám bráni vzdať sa v únave z cesty, ktorý nám dáva istotu, že púť existencie nás privedie domov.

Bez nádeje hrozí, že život sa bude javiť ako prestávka medzi dvoma večnými nocami, krátka prestávka medzi tým, čo bolo predtým, a tým, čo bolo po našej pozemskej ceste.

Cirkev a spoločenstvo

V nedeľu 9. novembra slávi Cirkev sviatok Posviacky Baziliky svätého Jána v Lateráne, prvej baziliky postavenej v Ríme. Táto bazilika bola prvou, ktorá bola postavená po edikte cisára Konštantína, ktorý v roku 313 udelil kresťanom slobodu vyznávať svoje náboženstvo.

Svätý Otec Lev XIV pripomína, že najvyšším pravidlom v Cirkvi je láska. Nikto nie je povolaný dominovať; všetci sú povolaní slúžiť. Nikto by nemal vnucovať svoje vlastné názory; všetci sa musíme navzájom počúvať. Nikto nie je vylúčený; všetci sme povolaní zúčastňovať sa.

Výzvy a nádeje

Svätý Otec Lev XIV hovorí, že naše životy sú poznačené nespočetnými udalosťami, plnými rôznych nuans a zážitkov. Niekedy sa cítime radostní, inokedy smutní, inokedy naplnení alebo stresovaní, spokojní alebo demotivovaní. Žijeme uponáhľané životy, sústredíme sa na dosahovanie výsledkov a dokonca dosahujeme vysoké, prestížne ciele.

Hlboko vo vnútri cítime, že nám stále niečo chýba. V skutočnosti sme neboli stvorení pre nedostatok, ale pre plnosť, aby sme sa radovali zo života a zo života v hojnosti, podľa Ježišovho vyjadrenia v Jánovom evanjeliu (porov. 10,10). Táto hlboká túžba v našich srdciach môže nájsť svoju konečnú odpoveď nie v úlohách, nie v moci, nie v vlastníctve, ale v istote, že existuje niekto, kto zaručuje tento konštitutívny impulz našej ľudskosti; vo vedomí, že toto očakávanie nebude sklamané ani zmarené. Táto istota sa zhoduje s nádejou.

Kristovo zmŕtvychvstanie nás učí, že žiadne dejiny nie sú tak poznačené sklamaním alebo hriechom, aby ich nemohla navštíviť nádej. Žiadny pád nie je definitívny, žiadna noc nie je večná, žiadna rana nie je určená na to, aby zostala otvorená navždy. Nech sa cítime akokoľvek vzdialení, stratení alebo nehodní, neexistuje žiadna vzdialenosť, ktorá by mohla uhasiť neochvejnú silu Božej lásky.

Boh je verný

Boh je verný vo svojich prísľuboch a ostane verný aj napriek nevere človeka. On je totiž Boh, nemôže byť iný, dokonalosť patrí k jeho podstate. Mocou tejto jeho vernosti všetci, ktorí zomreli s Kristom, všetci, ktorí zotrvajú v jeho službe, spolu s ním budú žiť, spolu s ním budú kraľovať vo večnosti.

Boh každého, kto k nemu prichádza, obdarúva bohatstvom svojich milostí. Každý, kto k nemu prichádza, je očistený z malomocenstva hriechu. Boh to prisľúbil a je verný svojmu sľubu. Moje neverností nezmenšujú jeho vernosť v ničom.

Ruženec a spravodlivosť

Svätý Ján Pavol II sa veľmi rád modlieval celých pätnásť desiatkov - teda celý veľký ruženec a o ňom napísal: „Ruženec je mojou najmilšou modlitbou. Je to nádherná modlitba! Očarujúca svojou prostotou i svojou hĺbkou. V tejto modlitbe mnoho ráz opakujeme slová, ktoré počula Panna Mária, keď sa jej prihovoril archanjel alebo jej príbuzná Alžbeta. K týmto slovám sa pripája celá Cirkev. Cez ne sa dostávame do živého spojenia s Kristom, a to takpovediac skrze srdce jeho Matky. Naše srdce zároveň môže v týchto desiatkoch ruženca obsiahnuť všetky skutočnosti, ktoré tvoria život jednotlivca, rodiny, národa, Cirkvi a ľudstva.

Pán Ježiš vyjadruje duchovné napätie, ktorému musíme byť otvorení - nielen aby sme dosiahli pravú spravodlivosť, ale predovšetkým aby sme ju hľadali, najmä zo strany tých, ktorí sú povolaní ju uskutočniť v rôznych historických okolnostiach. „Hladovať a smädiť“ po spravodlivosti znamená uznať, že si to vyžaduje osobné úsilie interpretovať zákon čo najhumánnejším spôsobom.

Viera a Ducha Svätý

Človek okrem pokladu viery dostal aj Ducha Svätého, aby jeho mocou mohol chrániť tento vzácny poklad, aby jeho mocou mohol žiť vierou. Je potrebné mať väčšiu vieru v to, že Boh ma vo svojej dobrote vždy vyslyší, že on mi vždy udelí to najlepšie pre mňa, možno to nebude hneď, možno budem musieť veľmi dlho čakať.

Chudobní môžu byť svedkami silnej a neochvejnej nádeje práve preto, že ju stelesňujú uprostred neistoty, chudoby a nestability. Keď uznáme, že Boh je naša prvá a jediná nádej, aj my prechádzame od prchavých nádejí k trvalej nádeji.

Lakomstvo a láska

Apoštol Pavol vystríha pred lakomstvom, vystríha pred nebezpečenstvom plynúcim z bohatstva a odporúča usilovať sa dosiahnuť spravodlivosť, nábožnosť opierajúcu sa o lásku. K takému životu privádza viera a od takého života závisí večný život. Bohatí len zriedkavo zachovávajú Božie zákony, lebo blahobyt im totiž všetko zatieňuje, ničoho sa nevedia zrieknuť.

Sväté písmo nás vedie na ceste od kladenia otázok k viere. Ak nás izolujú a vedú k zúfalstvu, znevažujú aj našu inteligenciu. Bolo by lepšie, ako v žalmoch, premeniť naše otázky na prosby, náreky a prosby o spravodlivosť a pokoj, ktoré nám Boh prisľúbil. Takto si budujeme most k nebu, aj keď sa zdá, že nedostávame žiadnu odpoveď.

Nový život v Kristovi

Boh spasí toho človeka, ktorý má čisté ruky, teda toho, kto nekrivdí biednemu, ale má veľkú starosť o všetkých, kto nepodvádza svojich blížnych, kto neberie nespravodlivú odmenu, kto vo svojom srdci neprechováva zradu, hnev a urážky, kto nie je náhlivý k sporom...

Prečo mi Ježiš do takej situácie hovorí, že prišiel, aby som mal život? Veď žijem. Aký život to mám mať? Je to iný život. Nie len ten telesný, ale nový. Dostal som ho pri krste. Len ho asi nemám v hojnej miere, lebo diabol, skúšky, „starosti, bohatstvo a rozkoše života ho postupne udusili" (pozri Lk 8, 12 - 14).

„Pane Ježišu, verím, že si zomrel za moje hriechy a vstal z mŕtvych. Dnes prichádzam k tebe a vyznávam, že doteraz som žil len sám pre seba a mnoho z toho, čo v sebe teraz vidím, ma napĺňalo falošným šťastím. Teraz to všetko ľutujem. Uznávam, že nie som schopný sám žiť nový život, ktorý som od teba prijal pri krste. Preto ti odovzdávam riadenie svojho života. Vstúp do môjho srdca a oddnes ty buď mojím Pánom. Sformuj ma podľa svojej vôle, nauč ma žiť tvoje slovo. Chcem prežívať, že ma máš rád.

Hľadanie Boha

Skús niekedy vojsť do kostola bez toho, aby si sa zastavil pri sväteničke, bez prežehnania, bez pokľaknutia pred svätostánkom. Len vojdi a postav sa chrbtom ku svätostánku tak, aby si bol čo najbližšie pri stene. Zadívaj sa na ňu a predstav si, že by si sa mal cez tú stenu dostať. Holými rukami. Tak sa niekedy pokúšame prejsť životom... Potom sa pomaličky otoč, pričom vnímaj, ako sa priestor okolo teba „uvoľňuje". Ako stena mizne a otvára sa ti výhľad na svätostánok. A tam je Ježiš. Volá ťa k sebe. Nemusíš urobiť už nič, aby si sa k nemu dostal, len kráčať.

Potrebujeme pre svoje prežívanie viery aj takéto zážitky. Je to niečo ako zakúsiť Ježišov pohľad plný lásky (pozri Mk 10, 21). Ako počuť jeho volanie: „Hor' sa, priateľka moja, krásava moja, a poď!" (Pies 2, 10). To tebe sa Boh takto prihovára.

Radosť zo života

Existuje starý vtip o tom, ako meteorológ na telefonickú otázku predpovedá tuhú zimu na základe toho, že Indiáni už tri mesiace rúbu drevo. Pritom nevie, že mu volá šaman, ktorý to rúbanie dreva nariadil... Niekedy, žiaľ, tak vyzerá aj náš život viery. Robíme nesprávne uzávery len na základe toho, čo vidíme, bez skúmania „pozadia".

Ponúkam jedno, ktoré mi je veľmi blízke - radovať sa zo života. Radosť v Pánovi (teda nie hocaká radosť - pozri Flp 4, 4) totiž patrí medzi základné znaky, ktoré sprevádzajú skutočné obrátenie. Takmer plačem od radosti, keď píšem tieto riadky. Mám totiž pred sebou text evanjelia najbližšej nedele (28. 10.) o uzdravení slepého Bartimeja (Mk 10, 46b - 52). Príbeh o radosti Boha, ktorý uzdravuje, a radosti človeka, ktorý je uzdravený. Koľko sa ten človek natrpel!

Pokánie a láska

V predošlom čísle Aktivizačníka som hovoril o radosti v Pánovi, ktorá patrí medzi základné znaky, sprevádzajúce skutočné obrátenie. Tento týždeň si trochu priblížime druhý takýto znak, ktorými sú slzy pokánia. Počúvaj, Izrael: Pán, náš Boh, je jediný Pán! Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou.

Postup je veľmi jednoduchý: Zakaždým, keď si uvedomím nejaké zlyhanie proti láske, postavím sa v srdci (a môžem to vyjadriť aj skutočným zastavením sa či státím) pred Boha, vyznám mu svoj hriech, oľutujem ho a poprosím, aby ma viedol svojím Duchom pri ďalších krokoch pokánia. Tými sú odprosenie človeka, ktorému som ublížil (ak som mu ublížil „len" v srdci, tak to odprosenie urobím v modlitbe pred Bohom), náprava škody, ktorú som spôsobil, v prípade ťažkého hriechu stretnutie s Ježišom v jeho Cirkvi skrze sviatosť zmierenia.

Obrátenie a dôvera

Keďže Rok viery ledva začal, dovolím si ešte raz hovoriť o obrátení. Tentoraz nie o okamžitom, ale o takom, ktoré prebieha postupne a jeho „objekt" si možno ani neuvedomuje, čo sa s ním deje. Ak chcú biskupi a kňazi evanjelizovať, v prvom rade musia sami prejsť obrátením.

Obrátenie vedie aj k túžbe, aby aj tí, ktorých máme radi, začali žiť s Ježišom alebo aby prehĺbili svoj vzťah s ním. A napokon obrátenie vedie aj k tomu, o čom čítame v nedeľnom evanjeliu - k úplnej dôvere.

Putovanie

Slovo aktivizačník môže vzbudzovať dojem, že jeho úlohou je čitateľa viesť k aktivitám. Od chvíle krstu sme totiž na ceste - obrazne sme prešli vodami Červeného mora a zachránení z moci diabla sme sa vydali na cestu do zasľúbenej zeme. Židom toto putovanie v dejinách trvalo 40 rokov. My naň máme celý život. Je na nás, ako ochotne putujeme, či sa zbytočne nezastavujeme, či neodbočujeme...

Akcia je cieľom sama osebe. Po nej si človek povie: „Mám to za sebou." Tá istá akcia je pri putovaní len maličkou zastávkou, akoby vydýchnutím na ceste. Po jej skončení pútnik kráča ďalej: „Stúpajú a síl im stále pribúda" s očami upretými na konečný cieľ: „.... až na Sione uvidia Boha najvyššieho" (Ž 84, 8).

Určite bude stáť za to zobrať do ruky Bibliu a nájsť si texty o putovaní. Napríklad v Knihe Exodus a v Knihe Numeri. Texty o pádoch i víťazstvách, pri ktorých však vždy platilo: „Pán šiel pred nimi..., aby im ukazoval cestu" (Ex 13, 21). Alebo si zober žalm (16) z nedeľnej liturgie slova a pripomínaj si: „Pána mám vždy pred očami" (cieľ). „Raduje sa moje srdce a moja duša plesá" (radosť na správnej ceste). „... je po moje pravici, nezakolíšem sa" (opora).

Tabuľka: Dôležité aspekty duchovného života

Tento článok poskytuje hlbší pohľad na biblický koncept Božej prítomnosti tam, kde sa veriaci stretávajú v Jeho mene. Dúfame, že tieto úvahy prispejú k prehĺbeniu vašej viery a duchovného života.

tags: #biblia #boh #je #vsade #kde #sa