Vysoká nad Uhom, dedinka ležiaca asi desať kilometrov od ukrajinských hraníc, sa stala známou ako pútnické miesto, kam ročne prichádzajú tisícky mladých ľudí. Dôvodom je príbeh Anny Kolesárovej, šestnásťročného dievčaťa, ktoré zomrelo na sklonku druhej svetovej vojny v roku 1944, keď ju v jej dome zabil sovietsky vojak, pretože sa bránila znásilneniu. Anna je dnes vzorom a príkladom pre mladých veriacich, ktorí v nej vidia človeka, ktorý si svoju čistotu a panenstvo cenil viac ako svoj pozemský život.
Kňaz Tomáš Tupta, ktorý v obci pôsobí, zohráva dôležitú úlohu v pastoračnej starostlivosti o týchto mladých ľudí. „Chlapci tu dievčatám recitujú báseň Dievča od básnika katolíckej moderny Svetloslava Veigla,“ hovorí kňaz Tomáš Tupta, ktorý pôsobí v obci. Neďaleko jej hrobu vo Vysokej nad Uhom stojí veľká biela socha dievčaťa, ktorému z hrude vyviera prúd kvetov. Socha dievčaťa neďaleko cintorína postavená na počesť Anny Kolesárovej.
Púť radosti a Domček Anny Kolesárovej
Posledných desať rokov tam chodia stovky až tisíce mladých pútnikov. Prichádzajú v piatok večer, v nedeľu odchádzajú. Púť pre mladých od 16 rokov sa volá „púť radosti“. V súčasnosti sa vo Vysokej koná približne jedna púť mesačne.
Do Vysokej prichádzajú aj mladí, ktorí boli sami zneužívaní alebo znásilnení. Stretáva ich aj kňaz Tupta, ktorý vo Vysokej vedie pastoračné centrum Anny Kolesárovej s názvom Domček. Do Domčeka prichádzajú mladí kedykoľvek, nemusí sa práve konať púť. „V lete je Domček vždy miestom prijatia. Tomáš Tupta v kaplnke Domčeka. Hrob Anny Kolesárovej.
V pivnici Domčeka sa nachádza kaplnka, kde je pod oltárom položená „kniha čistých sŕdc“, do ktorej píšu svoje pozdravy a venovania mladí ľudia, ktorí chcú zostať pannami a panicmi až do manželstva. „Niektorí sa pýtajú, prečo tu máme kaplnku v pivnici.
Príbeh Anny Kolesárovej a jeho vplyv
O Anne Kolesárovej panuje množstvo mýtov, čo je dané najmä tým, že o jej príbehu a smrti sa vie najmä sprostredkovane. Bratislavčanka Bea, ktorá chodí do Domčeka vo Vysokej každý mesiac, je presvedčená, že Anna pred útočníkom neutiekla, ale postavila sa mu čelom, pretože nechcela ohroziť ostatných ľudí ukrytých v pivnici. Anna zomrela pred viac ako 70 rokmi a jej príbeh už zrejme pre časový odstup nikdy nebude možné zrekonštruovať presne tak, ako sa stal.
Jej príbeh žil medzi ľuďmi vo Vysokej nad Uhom ďalej, až sa po páde komunistickej moci opäť rozšíril medzi mladých, ktorí v stovkách začali putovať k jej hrobu. Z kroník sa dá vyčítať napríklad to, že bola veriaca, chodila na spovede a že kňaz Anton Lukáč, ktorý vtedy žil, bol presvedčený o tom, že žila čistým životom a príbeh jej smrti bol výnimočný.
Príbeh Anny Kolesárovej mnohí prirovnávajú k životu svätej Márie Goretti. Túto jedenásťročnú Talianku sa začiatkom 20. storočia pokúsil znásilniť jej 18-ročný sused Alessandro, no keďže sa bránila, dobodal ju nožom. Mária zomierala niekoľko hodín, počas ktorých Alessandrovi odpustila.
Anna Kolesárová bude blahorečená v sobotu 1. septembra v Košiciach na štadióne Lokomotívy. Vstup na slávnosť je bezplatný a program sa začína už o siedmej ráno.
Domček Anny Kolesárovej ako miesto prijatia pre utečencov z Ukrajiny
Od 24. februára, teda od vypuknutia vojny na Ukrajine, sa Domček Anny Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom premenil na miesto prijatia pre ukrajinské rodiny s deťmi, ale aj pre dobrovoľníkov, ktorí prichádzali na viacero dní pomáhať na hranice. Domček dnes nerobí to, na čo bol postavený. Domček, keď vznikal, reagoval na potrebu, ktorá bola. Tento silný príbeh z čias vojny je prameňom aj pre dnešnú mládež, ktorá prichádza a vyprosuje si milosť čistého života a čistých vzťahov. Toto miesto je hlavne o novom živote.
Počas celého obdobia pandémie od marca 2020, kedy sa všetko zatvorilo, sme sa pýtali: „Pane Bože, čo vlastne od nás chceš v tejto situácii?“ Žiť s ľuďmi, ako sa dalo. Keď 24. februára začala vojna, vzišla potreba z návalu utečencov, ktorí prechádzali cez hranice, postarať sa o nich. My máme vzdušnou čiarou na hranicu sedem kilometrov. Automaticky sme sa teda otvorili.
Začali sme týchto ľudí „zachytávať“. Umiestňovať v našich priestoroch, aj u nás v pastoračnom centre, v Domčeku, aby zažili teplo a prijatie, aby sa mohli vyspať, najesť, umyť sa. Tie prvé dni boli pre nich veľmi náročné. Tie prvé dni boli pre nich veľmi náročné. Čakali 700 metrové rady. Ľudia tam mrzli. Tak sme hneď pohľadali teplý čaj. Začali sme na hranicu nosiť čaj.
Len za prvý náročný týždeň, prešlo cez Domček približne 240 utečencov. Najmä mamičky a deti. Bolo to veľmi silné. Vidieť na jednej strane bolesť a beznádej a na druhej strane po dni, dvoch, ako sa postupne menili. Ako sa otvárali. Boli vďační za každý jeden moment, za každý jeden prejav lásky.
Na krízovom štábe nás poprosili, aby sme si vzali na starosť podporu dobrovoľníkov. Ľudské zdroje sa rýchlo vyčerpávajú. Aby Vysoká nad Uhom aj skrze charizmu tohto miesta, sa stala miestom prijatia pre tých, ktorí sú unavení zo služby na hraniciach. Aby mohli sem prísť, oddýchnuť si, vyspať sa. Duchovná služba, vypočutie. Zároveň možnosť svätých omší.
Teda dominuje u nás ľudskosť, prijatie ľudí. Zároveň chodíme na hranice povzbudiť dobrovoľníkov. Veľa to urobí v tej trme-vrme ľudí, príbehov, tráum, ktoré musia na hraniciach počúvať. Zrazu príde niekto a spýta sa, ako sa majú, čo prežívajú.
Človek plánuje jedno a robí druhé. Lebo konkrétna núdza ukáže konkrétnu potrebu. Kresťanský postoj je práve tento postoj. Nie je to niečo, na čo sa človek pripravuje, chystá. Nie. Je to niečo, čo je súčasťou nášho bytia. To je to nádherné. Láska musí byť súčasťou toho všetkého.