Veľká noc je jedným z najvýznamnejších sviatkov v kresťanskom kalendári. Pripomína vzkriesenie Ježiša Krista, ktoré je základným kameňom kresťanskej viery. Tento sviatok však so sebou prináša aj množstvo otázok a úvah o jeho pôvode, význame a spôsobe oslavovania.
Dnes už málokto vie, že kresťanské sviatky Veľkej noci majú svoj pôvod v židovskom sviatku pésah a sú tiež spojené s pohanskými rituálmi. Veľkonočné zvyky majú svoje korene v časoch, kedy starý Slovania slávili v jarnom období začiatok poľnohospodárskych prác. Starý Slovania neslávili Veľkonočné sviatky, ale tieto sviatky nazývali letnými sviatkami.
Pôvod a Symbolika
Význam pôvodu slova ,,veľká“ treba hľadať tiež ešte v časoch židovského otroctva, v starovekom Egypte. Vajíčka majú byť symbolom plodnosti, obnovenia života. Korbáč bol symbol zdravia a plodnosti. Vode sa pripisovala očistná funkcia, verilo sa, že obliate dievča bude mať husté vlasy a krásnu, zdravú pleť. Symbol baránka sa tiež nachádza už predkresťanských tradíciách.
V súvislosti so zvykom piecť veľkonočné mazance „s ich žiarivo hnedým povrchom so znakom… kríža“ kniha Easter and Its Customs (Veľká noc a jej zvyky) uvádza: „Kríž bol pohanským symbolom“ Kríž totiž nemá nič spoločné s Ježišom Kristom. Grécke slovo, ktoré sa bežne prekladá ako „kríž“, je stauros. Základný význam tohto slova je „vztýčené brvno alebo kôl“.
Apoštol Pavol hovorí: „Kristus nás vykúpením oslobodil z kliatby Zákona tým, že sa stal kliatbou namiesto nás, lebo je napísané: ‚Prekliaty je každý, kto je povesený na kôl („kto visí na dreve“, Katolícky preklad).‘“ Pavol tu cituje 5. Mojžišovu 21:22,23 kde sa jasne hovorí o kole, nie o kríži. Kríž, ktorý je dnes považovaný za symbol kresťanstva, má dlhú predkresťanskú históriu. Poznali ho už starí Egypťania, Číňania aj Kréťania.
Po prijatí kresťanstva sa cirkev premyslene rozhodla do týchto najväčších sviatkov zasadiť kresťanské slávenie Veľkej noci. Otázkou však zostáva ak je oslava Veľkej noci taká dôležitá, prečo v Biblii nie je nijaký výslovný príkaz, aby sme ju slávili? V jednom skoršom vydaní diela The Encyclopædia Britannica sa hovorí: „V Novom zákone nie je ani náznak slávenia sviatku Veľkej noci a nie je ani v spisoch apoštolských Otcov.
Biblia prikazuje kresťanom sláviť iba Slávnosť na pamiatku Kristovej smrti, známu aj ako Pánova večera, ale nie Veľkú noc. Je to slávnosť, ktorú mal zaviesť sám Ježiš v poslednú noc svojho pobytu na zemi.
V Grécku majú pri veľkonočnom stole zaujímavý zvyk - skôr než sa uvarené vajcia skonzumujú nasleduje tzv. - tsougrisma, kedy jeden drží vajíčko a povie „Christós Anésti“, druhý člen rodiny tiež drží vajíčko a odpovie „Alithós Anésti“ a navzájom ťuknú vajíčkom jeden druhému. Ten komu sa vajíčko nerozbije, pokračuje ďalej až sa vystriedajú všetci členovia rodiny. Nemci tiež dodržujú zaujímavý veľkonočný zvyk. Na Veľkonočnú nedeľu si deti pripravia slamené hniezdo, ktoré im rodičia starostlivo ukryjú v dome alebo na záhrade.
Biblické Citáty a Ich Význam
Veľkonočné sviatky každý rok sprevádza Žalm 118. Už od počiatku bol v kresťanskej kerygme považovaný za starozákonný podklad pre obhajobu Kristovho vyvolenia (porov. Sk 4,11). Jeho slávny obraz zavrhnutého uholného kameňa na seba aplikoval už samotný Ježiš (porov. Mt 21,42; Mk 12,10; Lk 20,17).
Nie je vždy jednoduché Žalm 118 jednoznačne uchopiť. A to už v jeho starozákonnom kontexte. Striedajú sa v ňom totiž výpovede so silnou individuálnou ako aj kolektívnou formou. Možno ho totiž čítať ako spev žalmistu, ktorý jasá nad tým ako ho Boh zachránil, a rovnako je zjavne vo svojej súčasnej podobe upravený tak, že si vieme živo predstaviť jeho použitie pri liturgii. Dôkazom toho druhého sú slová o prechádzaní chrámovou bránou (v. 19. 20.), ako aj skutočnosť, že jeho verš 26 („Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.“) sprevádzal Ježišov vstup do Jeruzalema.
Prvá bohoslužobná strofa pozostáva z vôbec prvých dvoch veršov samotného Žalmu. Tie sú zároveň úvodom prvej časti žalmu, ktorej funkciou je výzva na oslavu (vv. 1-4). Dôvody na Božiu oslavu sú menované dva. Ide o Pánovu dobrotu a milosrdenstvo. Čitateľovi Biblie tieto konkrétne vlastnosti vytvárajú prepojenie na udalosti, keď Boh tvoril svet (dobrota) a keď s trpezlivosťou oslobodil a viedol vyvolený národ z otroctva (milosrdenstvo).
Druhá strofa načiera už z polovice Žalmu (vv. 16ab. 17) a to z tej časti, kde sa žalmista zmieňuje o kríze a záchrane (vv. 5-18). Boh je tu opísaný v pozícii vojenského víťaza, na čo odkazuje obraz jeho mocnej pravice. Pán je jediný, kto dokázal zvíťaziť nad žalmistovými nepriateľmi a ten takto mohol ostať nažive. Veľmi dobre si to uvedomuje a vie, že ho to zaväzuje k tomu, aby o týchto skutočnostiach hlásal ďalej.
Posledná liturgická strofa prináša často citované verše 22 a 23 z tretej časti, ktorá je zjavne zasadená do chrámovej bohoslužby (vv. 19-28). Niet preto divu, že sa tu používa metafora kameňa, keďže tento materiál sa používal iba na najvznešenejšie stavby, akými boli paláce a chrámy. V centre textu tak máme niečo, načo majú ľudia a Boh rôzny pohľad. V tom, čo ľudskí stavbári považovali za odpad, vidí Pán potenciál dodať stabilitu celej stavbe.
Pôvod Veľkej noci
Niektoré ďalšie biblické citáty, ktoré sa spájajú s Veľkou nocou a kresťanskou vierou:
- "Ale, ako je napísané: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“ (1. Korinťanom 2,9)
- "Pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Otec: voláme sa Božími deťmi a nimi aj sme. Preto nás svet nepozná, že nepoznal jeho." (1. Jánov 3:1)
- "Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého." (Ján 14,21)
- "Napokon, bratia, radujte sa, zdokonaľujte sa, povzbudzujte sa navzájom, rovnako zmýšľajte, žite v pokoji a Boh lásky a pokoja bude s vami." (2. Korinťanom 13,11)
- "Ako sa otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja." (Žalm 103,13)
Oslava a Zamyslenie
Každý rok sa však očakáva, že sa vrátime k známym textom, ktoré rozprávajú príbeh Ježišovej smrti a vzkriesenia, alebo vysvetľujú jeho význam. Niekedy stačí jediná fráza, aby podnietila našu predstavivosť. Naša známosť Biblie nám možno bráni vidieť prekvapenie tohto verša. Prečo považoval Pavol (či predchádzajúci autor piesne) za nutné pridať frázu „a to smrť na kríži“? Pretože smrť je jedna vec, ale ukrižovanie je druhá.
Nám je veľmi ťažké úplne pochopiť, aké hrozné bolo ukrižovanie. Ak ste videli film Mela Gibsona Umučenie Krista, tak ste videli niečo z tých múk. Nejde však iba o mučenie, ale aj o význam - čo kríž znamenal - to bolo hrozné. Na ukrižovanie… sa mal pozerať čo možno najväčší počet ľudí. Poníženie, ktoré bolo spôsobené verejnou agóniou, bolo hlavným znakom tejto metódy popravy spolu s predlžovaním agónie.
Bola to krutá forma reklamy, či verejného oznámenia: Tento človek je smetím sveta, ktorý nemá čo žiť, je to ako hmyz, a nie ľudská bytosť. Preto Filipanom 2 dodáva a to smrť na kríži. Stvoriteľ bol zabitý svojím stvorením. Hovor o poslušnosti až na smrť! Tvorca života sa poddal smrti. Ale Pavol tu hovorí: Toto je Boh. Takýto je Boh. Premysli nanovo všetko, čo si doteraz myslel o Bohu, o jeho moci, majestáte a dívaj sa na toho umierajúceho Človeka, pribitého na drevo, lapajúceho po dychu.
Dúfame, že vás tieto kresťanské citáty inšpirovali na vašej ceste duchovného putovania a priniesli vám útechu, povzbudenie a nádej. Nech sú tieto citáty večnou pripomienkou Božieho milosrdenstva a nekonečnej lásky k nám všetkým.