Kláštor Najsvätejšej Bohorodičky sa nachádza mimo centra obce Horné Orešany. Vedie k nemu spevnená cesta, ktorá je denno-denne využívaná na prechádzky rodín, nakoľko poskytuje jedinečné výhľady na Malé Karpaty.
História a duchovný význam
Doba na prelome 5. - 6. storočia, kedy žil sv. Benedikt, bola veľmi rozporuplná. Bolo to asi 200 rokov od nastolenia náboženskej slobody, ktorú v r. 313 vybojoval pre kresťanov cisár Konštantín. V tomto historickom období, ktoré sa volá aj „sťahovanie národov“, sa Európa zmietala v tlaku vojnových konfliktov. Národy a etnické skupiny sa premiestňovali z pôvodných území z východu na západ a hľadali si nové výhodné miesta na troskách starých ríš. Územie Rímskej ríše v 5. stor. ničili Huni; po nich Germáni. Po páde Ríma (r. Bola to teda vojensky aj spoločensky veľmi neistá doba. No napriek tomu Cirkev rástla. Začalo sa v nej rozvíjať mohutné misijné hnutie s cieľom evanjelizovať Európu, ktorú zaplavili nové pohanské národy.
A v takejto atmosfére sa v roku 480 v zámožnej kresťanskej rodine narodil v talianskom mestečku Norcia (Nursia) chlapec, ktorý mal od detstva nadpriemerné rozumové schopnosti. Keď vyrástol, rodičia sa rozhodli poslať ho do Ríma na štúdium rétoriky. Po nejakom čase strávenom v Ríme Benedikt nedokáže znášať ľahkovážny spôsob života študentov, ktorí - hoci sú pokrstení - nežijú podľa svojej viery. Ich amorálny život ho prinútil zanechať štúdium a utiecť do ticha. Mladý Benedikt citlivo vnímal problémy svojej doby.
V 5. storočí pochopil to, čo v 21. storočí kardinál Sarah napísal vo svojej knihe „Sila ticha“ - že sila ticha je reakcia proti diktatúre hluku. Opravdivosť viery a láska k Bohu i k človeku mu pomohli vyrásť na osobnosť, ktorá svojou spiritualitou neskôr poznačila kultúru Európy, ba celého sveta; a to až do súčasnosti. Keď neskôr Benedikt založil rehoľu, začínajú ho vyhľadávať mnohí, ktorí chcú žiť tak, ako on: v tichu s Bohom, asketicky a v službe blížnym… Na prvý pohľad ťažké, ale v skutočnosti veľmi krásne a plodné.
Pýtame sa, kto inšpiroval Benedikta k takejto spiritualite? Kto ho na toto dielo modlitby a služby bratom povolal? Kde videl tento mladý človek z bohatej, dobre situovanej rodiny, že toto je recept - liek na vtedajšiu dobu? A my doplňme - aj na dobu, v ktorej sa nachádzame aj my po 1500 rokoch? Milí bratia a sestry, dnes sme čítali záver 19. kapitoly Matúšovho evanjelia. Ide o dôležitú etapu Ježišovho verejného účinkovania; máme za sebou vyvolenie Dvanástich, ako aj ich formovanie. A potom ich Ježiš chcel poslať, aby evanjelizovali svet. Nachádzame sa na ceste do Jeruzalema. Ježiš už tretíkrát hovorí o svojej blížiacej sa smrti - ale aj o zmŕtvychvstaní. Apoštoli, najmä Peter, majú prirodzenú otázku: „Ako budeme môcť žiť, keď tu ty nebudeš?! Veď sme všetko zanechali a išli sme za tebou! A počúvajme, ako na túto otázku Ježiš múdro odpovedá.
Predstavme si dve dvojice súrodencov Petra s Ondrejom a Jakuba s Jánom, ako prichádzajú z nočného rybolovu. Nič nechytili. Vtedy sa Ježiš obráti na Petra a povie: „Spustite siete na lov ešte raz…“ Ježiš si uvedomoval, že u Petra aj tých ostatných narazí na prirodzené ľudské myslenie. Ale napriek dlhoročnej rybárskej praxi sa odrazu v Petrovi objaví tá vzácna ochota počúvať a konať tak, ako hovorí Ježiš. Neskôr sa to v prvej Cirkvi chápalo tak, že ak kvôli Ježišovi dokáže človek niečo stratiť (svoju predstavu, svoje miesto, svoje túžby, svoje materiálne veci, mentalitu doby… ), Ježiš mu dá všetkého niekoľkonásobne viac, a to najmä pri službe bratom.
Milí bratia a sestry, tento životný postoj sa stal východiskom aj známej spirituality sv. Benedikta: Modlitba a ticho s Bohom (najmä pri počúvaní Božieho slova) a služba bratom. Ako k tomu došlo? Nebolo to odrazu. V živote sv. Benedikta možno badať vývoj mníšskeho ideálu. Skrytý život v jaskyni nad Subiacom bol len krátkou etapou jeho duchovnej cesty. Ľudia ho začali vyhľadávať; najmä mladí, ktorí chceli žiť, modliť sa a pracovať tak ako on. Preto vzniklo pri Subiacu dvanásť malých mníšskych spoločenstiev. No pod vplyvom rôznych okolností a neprajností sa Benedikt rozhodol odísť ďalej na juh Talianska. Spolu s niekoľkými mníchmi sa usadil nad mestom Casino. A tu asi v r. 529 vznikla kolíska veľkého a slávneho benediktínskeho rádu - kláštor na vrchu Monte Casino.
Benediktova životná skúsenosť spojená s Božím svetlom ho napokon priviedla k širšiemu chápaniu mníšskeho života, v ktorom sa spájala Božia oslava so všestrannou službou ľuďom. Benedikt založil pevný, dobre organizovaný kláštor. Preto sa benediktínske kláštory stali ohniskami, z ktorých vyžarovala viera a kresťanská kultúra do celej Európy. Najväčší rozvoj dosahovala benediktínska rehoľa v období 10. - 15. storočia, kedy vznikali kláštory aj na Slovensku (napr. Pius XII. nazval sv. Benedikta „otcom Európy“, sv. Pavol VI. „patrónom Európy.“ Sv. Ján Pavol II. pridal k nemu ešte sv. Cyrila a Metoda a všetkých troch nazval „patrónmi Európy“.
Kardinál Sarah v knihe „Sila ticha“ hovorí, že ak chceme vytrvať v pevných kresťanských postojoch a v obetavej službe v Kristovom duchu - potrebujeme k tomu tichosť srdca a pozorné počúvanie Boha. Áno, začať treba tichom, pokračovať modlitbou a až potom budeme môcť slúžiť iným a prinášať misionárske ovocie. Kardinál Sarah hovorí: „Život v tichu je nevyhnutnou podmienkou, aby sme mohli fungovať v spoločenstve s ostatnými. Bez toho človek nie je schopný ani načúvať tým, ktorí ho obklopujú, ani ich chápať a milovať…. V tichu sa rodí láska k blížnym. Kde niet ticha, tam niet odpočinku, vyrovnanosti ani vnútorného života… V hluku všedného života je vždy akýsi nepokoj, ktorý sa prebúdza v človeku. A v tichu potrebujeme prežívať aj život modlitby.
Kardinál Grech napísal List kňazom celého sveta a poslal im ho z Vatikánu na sviatok sv. Jozefa 2022. Bratia a sestry, aj my žijeme v rozporuplnej dobe. Stále viac počúvame o úpadku hodnôt, o apostáze, teda odpade od Pána Boha a od Cirkvi. Ale my v tejto dobe musíme žiť! A potrebujeme recept, ako pomôcť ľuďom našej doby.
Slávnosť sa konala v rozostavanom kostole, prepojenom s Kláštorom najsvätejšej Bohorodičky. Slávnostná svätá omša sa začala v podvečerných hodinách. Liturgicky jej predsedal trnavský arcibiskup Ján Orosch. Spolu s trnavským arcibiskupom slávnostnú svätú omšu koncelebrovalo viacero kňazov z Trnavského arcibiskupského úradu, Smolenického dekanátu a iných častí Slovenska, medzi inými aj benediktíni zo Sampora. Sestry benediktínky tento sviatok oslavujú každý rok v rozostavanom kostole v obci Horné Orešany pri Trnave, ktorý je napojený na ich kláštor.
Hlavný celebrant slávnostnej svätej omše, trnavský arcibiskup Ján Orosch sa v homílii zameral na niektoré aspekty a výzvy života sv. Benedikta, ktorý je zakladateľom benediktínskeho rádu. Vyzdvihol jeho úlohu ako patróna Európy pre dnešné časy. Po skončení slávenia Eucharistie bolo pre všetkých zúčastnených veriacich pripravené už tradičné malé agapé, počas ktorého sa veriaci mohli porozprávať navzájom medzi sebou, ale aj s prítomnými kňazmi a rehoľnými sestrami.
Architektúra a symbolika kláštora
Kláštorný dvor, presný štvorec, je srdcom Kláštora, oknom otvoreným do neba. Umožňuje ‚kontemplovať otvorené nebo’ (porov. 5,1). Kláštorný kostol dodáva kláštoru dych a vitalitu. Dvanásť vikiermi symbolizuje pravidelné striedanie murovaných stien s oknami izieb. Celkový tvar kláštora je v tvare ryby - symbolu Krista. V spomínanej rybe je umiestnená hosťovská časť, ktorá s jemu neznámym kláštorným svetom poskytne možnosť „aklimatizovať sa”.
Architektúra kláštora nie je naopak moderná, ale zároveň vyžaruje pokoj. Kláštor je miestom, ktoré vytvára neodstrániteľný stred. Bez neho, ktorý je nevyčerpateľným prameňom, by kláštorný život vyschol.
Zelená aleja sv. Benedikta
Už na jar tohto roku sa začala príprava k výsadbe zelenej aleje k benediktínskemu Kláštoru najsvätejšej Bohorodičky. Prvá časť komunitnej činnosti, čistenie náletových drevín a úprava terénu, začala už v čase korony. Zmluvu sme podpísali 19.5.2020 a následne potom bola vyčistená ľavá časť cesty smerom na kláštor. Odstránili sme veľký objem náletových drevín, ktoré zasahovali až do stredu cesty. Zhotovili sme z nich ako keby živý plot. Počas leta sme ho museli niekoľkokrát zostrihať. Rastú tam trnky ,šípky, hloh atď., ktoré vytvorili zaujímavú stenu.
Druhá etapa brigád, na ktorých sa podarilo vyčistiť časť pravej strany, bola počas leta. Boli veľmi horúce dni, ale práce šli od ruky. Počas večerov nás prišli potešiť deti s členmi našich rodín, s ktorými sme sa potešili aj spoločne občerstvili. Prípravné práce na zelenej aleji pokračovali brigádami počas augusta. V horúcom letnom počasí sa nás zišlo sedem. Práce na oboch stranách cesty išli výborne, no po chvíli nás prerušila búrka. Po lejaku sa nám ešte podarilo naložiť malinčie a haluzovina a odviesť na zberné miesto. Pokračovalo sa v čistení a úprave terénu po oboch stranách cesty a zároveň sa realizovalo vytyčovanie polohy umiestnenia budúcich stromov. Prekvapujúco sa urobilo kus práce na Zelenej aleji. Ďakujeme všetkým účastníkom brigády. Milo nás prekvapili sestričky, ktoré sa veľmi rady pridali k nám a pracovali ako včeličky.
Ďalšia brigáda na ktorej sme sa zišli v peknom počte sa konala v sobotu 3. októbra. Zastúpené boli skoro všetky členské organizácie. S orezávaním náletových drevín sme predbežne skončili. Čakajú nás ešte menšie úpravy a môžeme začať s výsadbou. Krásne počasie, ktoré sme na 100% využili sprevádzala dobrá nálada. Rozišli sme sa vo večerných hodinách. Realizáciu skutočnej výsadby sme naplánovali na 24.10.2020. Vyzvali sme príslušné organizácie na realizáciu brigády podľa vopred dohodnutého termínu.
Dňa 23.10.2020 sme realizovali výkopové práce, hĺbenie jám do svahovitého terénu a následné úpravy pre výsadbu. Práce začali už v ranných hodinách aby sme všetko stihli do 24.10., nakoľko prišlo k verejným obmedzeniam. Následne začala výsadba spolu s odborným poradenstvom ako to treba robiť. Pomaly prichádzali dobrovoľníci, vystriedali sa takmer všetci, ktorí nám pomoc prisľúbili. Stalo sa, že sme robili prácu -výsadbu aj dvakrát. Zostávajú nám vysadiť orechy, nakoľko obmedzenia nám nedovoľujú pokračovať. Dokončiť musíme oplotenie, zhotoviť chráničky, zatĺcť koly a uviazať stromy. Práce je ešte veľa, dúfame, že do zimy bude všetko hotové.
Na ostatnej brigáde 02.11.2020 sme za nepriaznivého počasia zatĺkali koly. Napriek tomu, že sme pracovali do tmy, sme vďaka obetavej práci dobrovoľníkov urobili všetku prácu, ktorú sme mali naplánovanú. V dňoch 04. a 05.11.2020 sme pracovali na inštalácii chráničiek na zabránenie ohryzovaniu vysadenej zelene divou zverou. Čakáme ešte na orechy, ktoré treba ešte vysadiť a zabezpečiť ako ostatné stromy. Výsadbou orechov ,21.11.2020 sme dokončili stanovené ciele, výsadbu Zelenej aleje. Na jej realizácii sa podieľalo okolo 20 dobrovoľníkov. Orechy sme ukotvili a zabezpečili chráničkami tak ako aj ostatné stromy. Uprednostnili sme prírodné materiály ako juta. Postupovali sme šetrnými spôsobmi ,ktoré chránia životné prostredie s minimálnymi zásahmi do krajiny.
Zo začiatku výsadby sme mali zmiešané pocity ale po ukončení úžasný pocit z kvalitného diela a dobre vykonanej práce . Dnes už máme svoj pilotný projekt v oblasti obnovy alejí, remízok a medzí za sebou. Preto by som rád poďakoval všetkým, ktorí prispeli k jeho realizácii. Predovšetkým Miestnej organizácii Slovenského zväzu záhradkárov Horné Orešany, ktorí nás zobrali s projektom pod svoje krídla a bez ktorých by projekt nebolo možné podať.
Veľké poďakovanie patrí aj komunite Benediktínok v Horných Orešanoch, Farskému úradu Horné Orešany a obci Horné Orešany, ktorí poskytli svoje pozemky na vytvorenie tohto verejného priestoru a pomoc pri realizácii. V neposlednom rade by sme chceli poďakovať firme GreenLine, starostke obce H.Orešany, o.z. Proces realizácie aleje so sebou priniesol aj ďalší zrod. Založili sme o.z. Ober Nussdorf, ktoré nám umožní získavať finančné zdroje na realizáciu projektov priamo. Zelená aleja, ktorá dnes končí cca 100 metrov za kláštorom v celkovej dĺžke cca 400 m a ktorú by sme v budúcnosti radi predĺžili až po bolerázsky chotár si pýtala vhodné pomenovanie, a to sa ponúklo prostredníctvom kláštora samé. Preto sme sa rozhodli, pomenovať ju Alej sv.
Popri ceste ku Kláštoru benediktínok zvýraznila duchovno-krajinný prvok a zároveň vytvorila oddychovú zónu pre obyvateľov a návštevníkov. Po obidvoch stranách zarastala náletovými drevinami a rastlinami (trnka obyčajná, ruža šípová, ostružina černicová atď.), ktoré boli prehustené a výrazne zasahovali do cesty. Tento projekt sa uskutočňuje vďaka finančnej podpore Nadácie Ekopolis a spoločnosti Slovnaft a.s.
Podpora a budúcnosť kláštora
Chýbajú exteriérové omietky, izolácie, kostol - len hrubá stavba... častí stavby. Je nevyhnutná jeho dostavba, ktorá je financovaná z dobrovoľných príspevkov dobrodincov. Aj Vy môžete prispieť k tomuto cieľu!
tags: #klastor #najsvatejsej #bohorodicky #horne #oresany